Zdanlivo antagonistický názov blogu má za cieľ naznačiť, že jeho obsahom bude najmä pristavenie sa pri nárokoch tých zamestnancov, ktorí pri želaní príjemného prežitia zajtrajšieho dňa sviatku, ktoré si neodpustia redaktori televízie, si povzdychnú: aký sviatok, keď musím do práce.

K napísaniu týchto riadkov ma viedla ostatná rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je aj pre podmienky nášho priestoru a nášho Zákonníka práce viac ako zaujímavá. A práve z dôvodu, že mnohé inštitúty máme s Českou republikou spoločné (mám na mysli inštitúty pracovného práva), je aj vplyv tejto judikatúry celkom významný.

Dochádzate do zamestnania verejnou dopravou a máte mzdu blízko úrovne mesačnej minimálnej mzdy? Možno máte nárok na príspevok na dopravu zo sociálneho fondu.

V trhovej ekonomike platia tvrdé pravidlá. Predovšetkým to, že čím je tovar vzácnejší, tak tým je drahší. Na druhej strane, tuctový tovar, ktorého je dostatok, si cenu vyberať nemôže. Platí to aj na trhu práce.

Predpokladám, že mnohí z vás sa v živote stretli s určitou formou diskriminácie. Nemuselo ísť pritom o osobnú skúsenosť, teda o diskrimináciu voči vašej osobe. Väčšina z nás to pociťuje, vníma, vidí a stretáva sa s tým vo svojom okolí, na svojom pracovisku, v spoločnosti často... A to už od malička. Áno, i v takej škôlke či škole dochádza často k nepriamej diskriminácii a často i k tej priamej.

Ako to už býva zvykom, mnohé činnosti zamestnávateľov alebo skôr vo všeobecnosti by som to vyjadril podnikateľských subjektov vytvárajú množstvo otázok, na ktoré je žiaduce reagovať. A reakcia je nutná najmä z dôvodu, aby sa úkony, prípadne pracovnoprávne inštitúty vykonávali v súlade s ich účelom. Dnešná otázka naznačená v úvodnom nadpise je viac ako častá a stretol sa s ňou zrejme každý zamestnávateľ.

Moja teta je právnička. A vždy, keď počula alebo počuje slovné spojenie hodinová výpoveď, dostáva žihľavku... Roky dozadu som nechápala, ako ju môže také niečo vyviesť z miery. Veď predsa, ak sa hovorí o hodinovej výpovedi, má sa určite na mysli, že niekoho vyhodili z práce, dostal teda výpoveď a už do roboty nepríde... Ibaže tomu tak nie je. A po rokoch mám žihľavku z vety – dostal hodinovú výpoveď – už aj ja... A určite sa nemýlim, ak poviem, že i ostatní právnici.

Rok 2009 začal celkom zaujímavo: nabehli sme na euro a „vrchnosť“ konečne začala vnímať, že finančnú krízu prerastajúcu do hospodárskej krízy sa odvrátiť nedá. To ale ešte najvyšší verili, že ako prišla, tak aj odpochoduje do konca roku 2012. Aby sa aspoň zmiernili jej následky, do novely zákona o službách zamestnanosti, o ktorej vo februári 2009 rokovali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, prostredníctvom poslaneckého návrhu bola operatívne prijatá novela Zákonníka práce, ktorou sa v novom § 252c na prechodné obdobie od 1. marca do 31. decembra 2012 zaviedol inštitút, ktorý dostal slangový názov „flexikonto“.

Mzda je jedným z nástrojov ako motivovať zamestnanca k práci. Jej výška je však na Slovensku vo väčšine firiem tabu. Manažmenty firiem tlačia na to, aby zamestnanci o svojej mzde príliš nehovorili. Je to tak vo všetkých firmách, respektíve na všetkých pozíciách?

Pamätá si ešte niekto na tzv. veľký tresk? Nemám na mysli ten „vesmírny“ big-bang, ale ten z roku 2001, ktorý mal byť symbolom začiatku nového, dynamického a rozvíjajúceho sa sveta a najmä liekom proti vysokej miere nezamestnanosti. Ako prvé (že by podľa dôležitosti?) opatrenie zo súboru štrnástich opatrení v rámci „veľkého tresku“ bolo zavedenie povinnosti zamestnávateľa uvádzať na výplatnej páske údaj o celkovej cene práce.