Finančné odškodňovanie a pokuty zamestnávateľa pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

Článok poukazuje na viaceré spôsoby a pohľady, s ktorými sa zamestnávatelia stretávajú v prípadoch pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, a to najmä s ohľadom na súčasnú pretrvávajúcu prax podávania žalôb o priznanie státisícových súm odškodného.

financne odskodnenie

V článku poukážeme na viaceré spôsoby a pohľady, s ktorými sa zamestnávatelia stretávajú v prípadoch pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, a to najmä s ohľadom na súčasnú pretrvávajúcu prax podávania žalôb o priznanie státisícových súm odškodného, resp. zadosťučinenia za pracovný úraz alebo chorobu z povolania zamestnanca. Rozoberieme si záver súdu, podľa ktorého by sa nemajetková ujma, resp. finančné odškodnenie mali uhrádzať z úrazových dávok od Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ by tak nebol povinný zamestnancovi uhradiť finančné zadosťučinenie, ale naopak sa stretneme aj s názorom, podľa ktorého zaplatenie nemajetkovej ujmy ide popri platení úrazových dávok.

Poukážeme však aj na ďalšie sankcie, ktoré zamestnávateľovi hrozia v prípade, ak pracovný úraz alebo choroba z povolania vyplynula z porušenia právnych predpisov zamestnávateľa.

Chcete sa vyhnúť následkom nedodržania povinností zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci? Pozrite si aj nasledujúce video: Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP 
Predplatitelia ročného prístupu Mzdového centra majú prístup k videu v cene predplatného. 

V takýchto prípadoch hrozí štatutárnym zástupcom, riaditeľom, vedúcim zamestnancom, prokuristom a pod. trestnoprávna zodpovednosť a zamestnávateľovi obligatórna pokuta od inšpektorátu práce od 33 000 do 100 000 eur. Ešte pred uložením pokuty v takejto výške zo strany inšpektorátu práce však zamestnávateľ môže právnymi prostriedkami napadnúť protokol vypracovaný inšpektorátom práce, ktorý môže súd zrušiť v zmysle početnej judikatúry, na ktorú v tomto článku po­ukážeme.

Zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť nemajetkovú ujmu zamestnancovi!?

Okresný súd Prievidza vydal rozsudok, ktorý stavia zamestnávateľa do pozície, v ktorej pri naplnení určitých skutočností nie je povinný finančne odškodňovať zamestnanca za pracovný úraz, a to dokonca ani v prípade, ak zamestnávateľ objektívne porušil právne predpisy.

Vyplýva to z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16C/126/2011 zo dňa 31. 7. 2013, ktorým súd zamietol návrh na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 18 000 eur z toho dôvodu, že navrhovateľke bolo poskytnutých z titulu smrteľného pracovného úrazu manžela celkovo 142 631 eur. Z toho bolo Sociálnou poisťovňou z úrazového poistenia vyplatené jednorazové odškodnenie vo výške 50 627,64 eura a z titulu úrazového poistenia hradeného odporcom bolo navrhovateľke zaplatených ďalších 6 639 eur. Súd v odôvodnení rozsudku vyslovil názor, že v osobitných pracovnoprávnych vzťahoch Zákonník práce v spojení so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na rozdiel od Občianskeho zákonníka priznáva určeným príbuzným osobám zomretého zamestnanca nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a jednorazové odškodnenie. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pre osobitnú situáciu protiprávnej smrti zamestnanca vytvára osobitný nárok príbuzných, pričom tento nárok je výsledkom platenia poistného zamestnávateľom, ktorým zamestnávateľ poisťuje vlastné riziko objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz. V prípade navrhovateľky ako pozostalej manželky jej na základe pracovnoprávneho vzťahu jej manžela a osobitného verejnoprávneho poistenia hradeného odporcom vznikol osobitný nárok na jednorazové odškodnenie. Takýto nárok nemajú pozostalé manželky tých manželov, ktorých smrť bola spôsobená inou protiprávnou skutočnosťou ako pracovným úrazom.

Pokračovanie článku po prihlásení:

Finančné odškodňovanie a pokuty zamestnávateľa pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

 

MC-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 198,72 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace odborné články

AUTOR

JUDr. Jozef Lukajka, PhD.

Lukajka.jpg

JUDr. Jozef Lukajka PhD. pôsobí v Advokátskej kancelárii BÁNOS s.r.o., kde sa od prijatia pôvodného zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, venuje problematike tejto agendy. Za tieto roky pôsobenia pri ochrane osobných údajov poskytol viac ako 300 právnych riešení ochrany osobných údajov pre firmy, nemocnice, živnostníkov, školy, obce a pod. Na Úrade na ochranu osobných údajov úspešne absolvoval skúšku na získanie postavenia zodpovednej osoby. Okrem vykonávania činnosti v advokácii, zastupovania klientov pre súdmi, Úradom na ochranu osobných údajov a inými štátnymi inštitúciami, sa venuje aj lektorskej a publikačnej činnosti.

Dátum publikácie

16.03.2018