Novela Zákonníka práce od 1. mája 2018

Rozsiahla novela Zákonníka práce nadobudne účinnosť dňa 1. mája 2018. Dotýka sa viacerých oblastí, ako napr.  dočasného výkonu práce na území SR zamestnancov zamestnávateľa mimo EÚ/EHP, uvedenia základnej zložky mzdy vo zverejnenej ponuke zamestnania, potvrdenia o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru, mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu, za prácu vo sviatok, 13. a 14. platu a iných. 

novela_ZP_1_5_2018

Dňa 14. februára 2018 schválila Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 311/2001 Z. z.Zákonníka práce, ktorá nadobudne účinnosť 1. mája 2018.

Vysielanie – dočasný výkon práce na území SR zamestnancov zamestnávateľa usadeného mimo členského štátu Európskej únie/EHP

§ 5 ZP rieši dve veci: ods. 1 upravuje pracovnoprávne vzťahy s cudzím prvkom vo všeobecnosti a v ods. 2 až 13 v rámci tzv. vyslania zamestnancov a v ods. 14 v rámci vnútropodnikového presunu.

Príklad cudzieho prvku:

Zahraničný zamestnávateľ slovenského zamestnanca, zahraničný zamestnanec slovenského zamestnávateľa, prípadne zahraničný zamestnávateľ, zahraničný zamestnanec a miesto výkonu práce v SR. Pri vyslaní je to miesto výkonu práce počas vyslania na území SR.

V praxi sa objavila otázka, akým právom (právom akého štátu) sa bude/môže/má spravovať pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom usadeným mimo EÚ/EHP (pozn. usadenie ako miesto, kde a odkiaľ vykonáva podstatný rozsah činnosti) a zamestnancom, ktorý má dočasne vykonávať prácu na území SR.

Príklad č. 1:

Ukrajinský zamestnávateľ vyšle svojho ukrajinského zamestnanca dočasne do 90 dní na výkon práce na územie SR (v rámci poskytnutia služby napr. slovenskému subjektu) – ako je napr. montáž vlastnej technológie, záručný servis a pod. Takýto zamestnanec nejaký čas vykonáva prácu na území SR. Musí sa jeho pracovná zmluva spravovať aj pracovným právom SR (alebo postačuje to ukrajinské), a ak áno, v akej časti?

Tento zamestnanec bude dočasne vykonávať prácu na území jedného z členských štátov EÚ (v SR). Z tohto hľadiska je potrebné sa zaoberať otázkou, ako právo SR nahliada na túto situáciu. Vzhľadom na proces harmonizácie časti medzinárodného práva súkromného neupravuje právo SR túto otázku osobitne, ale platí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „nariadenie Rím I“).

Poznámka:

V prípade medzinárodného práva súkromného je vždy potrebné skúmať, či SR, resp. EÚ nemá s konkrétnym štátom uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá by riešila otázku inak.

Podľa čl. 3 nariadenia Rím I je možné zvoliť si rozhodné právo pre pracovnú zmluvu, tzv. subjektívny štatút – zamestnávateľ a zamestnanec majú právo si zvoliť pracovné právo, ktorým sa bude spravovať pracovná zmluva, a to právo jedného, prípadne viacerých štátov – napr. rôzne pre rôzne inštitúty.

Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Rím I „Individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3. Takáto voľba práva však nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným. Toto ustanovenie hovorí o tom, že aj ak sa zvolí pracovné právo jedného štátu, ak by v prípade, ak zmluvné strany nezvolili právo, bolo rozhodujúcim právo iného štátu (kritériá čl. 8 ods. 2 až 4 nariadenia Rím I), je ich voľba pracovného práva podriadená tomu, že nemôžu obísť pracovné právo štátu, ktoré si nezvolili. Podľa čl. 8 ods. 2 nariadenia Rím I „Pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo pre individuálnu pracovnú zmluvu, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, alebo ak tomu tak nie je, právnym poriadkom krajiny, z ktorej takúto prácu vykonáva. Za zmenu krajiny obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak zamestnanec dočasne pracuje v inej krajine.“ Čl. 8 ods. 2 až 4 nariadenia Rím I rieši subjektívny štatút pracovnej zmluvy (ak nie je urobená voľba podľa čl. 3 nariadenia Rím I).

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok – § 122 ods. 1 ZP

Do 30. 4. 2018

Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

Od 1. 5. 2018

Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.

Novela Zákonníka práce zvyšuje minimálnu sadzbu mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok z 50 % priemerného zárobku zamestnanca na 100 % jeho priemerného zárobku. Zvýšenie sadzby mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok reaguje na skutočnosť, že zamestnanec, ktorý musí v deň sviatku pracovať, mal popri mzde za prácu vo sviatok právo na mzdové zvýhodnenie vo výške 50 % priemerného zárobku.

Naproti tomu zamestnanec, ktorý z dôvodu sviatku nemohol pracovať (práca odpadla kvôli sviatku), dostal náhradu mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku alebo sa mu jeho mesačná mzda nekrátila.

Príklad č. 10:

Zamestnanec pracuje 1. 5. 2018 – 8 hodín (8.00 – 16.30, prestávka v práci 30 minút). Priemerný zárobok (určený podľa § 134 ZP z I. Q 2018, t. j. január – február – marec 2018) je 5,20 eura/hodina. Mzdové zvýhodnenie je 8h x 5,20 eura = 41,60 eura (predtým by bolo 8h x 2,60 eura = 20,80 eura).

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Novela Zákonníka práce mení sadzbu mzdo­vého zvýhodnenia za nočnú prá­cu, a to v dvoch krokoch – od 1. 5. 2018 (sadzbu upravuje prechodné ustanovenie § 252m ZP) a od 1. 5. 2019 (sadzbu upravuje § 123 ZP). Zároveň sa rozlišuje medzi rizikovou prácou (práca 3. a 4. kategórie podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia) a nerizikovou prácou. Zároveň sa upravuje tzv. derogačná klauzula, kedy je možné dojednať nižšie mzdové zvýhodnenie.

 

Článok je skrátený. Všetky jeho časti:

  1. Vysielanie – dočasný výkon práce na území SR zamestnancov zamestnávateľa usadeného mimo členského štátu Európskej únie/EHP
  2. Uvedenie základnej zložky mzdy vo zverejnenej ponuke zamestnania 
  3. Potvrdenie o zamestnaní
  4. Pracovná pohotovosť vo sviatok
  5. Dosiahnutá mzda za prácu nadčas a jej poskytovanie (zúčtovanie, vyplatenie)
  6. Náhradné voľno za prácu vo sviatok
  7. Normy spotreby práce
  8. Pravdepodobný a priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
  9. Príspevok na stravovanie – zaokrúhľovanie
  10. Potvrdenie o zrážkach z odmeny – z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
  11. Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
  12. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu
  13. Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu
  14. Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu
  15. Zmena v § 95 Zákonníka práce – začiatok a koniec dňa pracovného pokoja na pracoviskách s nočnými zmenami
  16. Zavedenie 13. a 14. mzdy
  17. Zvýhodnenie za prácu z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

si prečítate po prihlásení:

Novela zákonníka práce – 2018

  

MC-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 198,72 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

Súvisiace právne predpisy

AUTOR

JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Je autorom viacerých kníh o pracovnom práve (napr. Zákonník práce s komentárom – Poradca podnikateľa 2016, Konto pracovného času), prednáša o pracovnom práve, publikuje akademické aj praktické články v oblasti pracovného práva. Od roku 2010 pôsobí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR a od roku 2011 je riaditeľom odboru zodpovedným za oblasť právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov – napr. za Zákonník práce, zákon o minimálnej mzde, zákon o kolektívnom vyjednávaní a podieľal sa na všetkých novelách Zákonníka práce v tomto čase.

Dátum publikácie

04.04.2018