Pár poznámok k pojmom pracovisko a miesto výkonu práce

Je dôležité si definovať rozdiely medzi často zamieňanými inštitútmi, ktorými sú pracovisko a miesto výkonu práce. Najmä, ak v pracovnej zmluve absentuje jedna z týchto zložiek, najčastejšie pracovisko zamestnanca, vytvára sa tým riziko sporu pri posudzovaní porušovania pracovnej disciplíny a iných právnych následkov.

miesto_vyk_prace

1. Miesto výkonu práce

Náš Zákonník práce je koncipovaný na širšom právnom základe, čo v praktickom a tiež teoretickom vyjadrení znamená, že základom pre vytvorenie platného pracovného pomeru je definovanie miesta výkonu práce. Dokonca znenie § 43 ods. 1 Zákonníka práce uvádza medzi podstatnými náležitosťami pracovnej zmluvy, od ktorej sa odvíja aj platnosť pracovnej zmluvy, práve vymedzenie miesta výkonu práce. Mnohí zamestnávatelia nesprávne rozlišujú medzi miestom výkonu práce a pracoviskom, pričom toto nesprávne rozlišovanie má následne dosah aj na samotný obsah pracovnej zmluvy.

Ak by sme chceli presne vymedziť obsah pojmu miesto výkonu práce, musíme ho určiť ako obec (mesto), kraj, celé územie Slovenskej republiky alebo aj ako organizačnú jednotku. Teda ide o niečo ako o územie, v ktorom sa výkon práce zo strany zamestnanca pre zamestnávateľa bude odohrávať. Preto pri koncipovaní konkrétnej pracovnej zmluvy je dôležité poznať a vedieť definovať rozsah práce. Pri zamestnancovi, ktorý bude pre zamestnávateľa rozvážať tovar po celom území Slovenska, môže byť kľudne ako miesto výkonu práce určené celé územie Slovenska. Ak máme zamestnanca, ktorý bude pracovať na pozícii účtovníka, avšak pre konkrétnu organizačnú jednotku, môže byť miesto výkonu práce zúžené až na organizačnú jednotku. Avšak zrejme najviac využívaná definícia miesta výkonu práce je postavená na obci (meste), kde sídli zamestnávateľ a kde sa aj zamestnanec bude pohybovať a vykonávať prácu.

Už pri tejto esenciálnej náležitosti pracovnej zmluvy je vidieť, že rozsah jej definovania môže byť skutočne široký a závisí od konkrétnej práce, jej rozsahu a miesta výkonu. Na tomto mieste stojí za zmienku trochu osobitná právna úprava, ktorá je obsiahnutá v zákone o cestovných náhradách (zákon NR SR č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), ktorá práve evokuje a núti zamestnávateľa pri koncipovaní návrhu pracovnej zmluvy rozmýšľať aj v kontexte tejto právnej úpravy. Totiž, podľa § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách sa pod pojmom pracovná cesta rozumie čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. A zároveň je určené (§ 2 ods. 3 zákona o cestovných náhradách), že: „Pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnutépracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.“

Na rozdiel od iných právnych situácií, ktoré sú Zákonníkom práce predpokladané a definované, vzniká pri cestovných náhradách ako osobitnom pracovnoprávnom inštitúte splynutie a stotožnenie obidvoch inštitútov. Teda ak sa vrátime a pristavíme pri niektorom z našich príkladov vyššie, potom pri zamestnankyni, ktorá pracuje ako účtovníčka v organizačnej jednotke, ktorá je zároveň miestom jej výkonu práce, bude posudzovanie jej nárokov v súvislosti s pracovnou cestou závisieť práve od tohto, či bude vyslaná na pracovnú cestu mimo miesta danej organizačnej jednotky (ak nebude mať dohodnuté osobitne aj pracovisko) a na strane druhej, napríklad pri zamestnancovi, ktorý bude mať dohodnuté výlučne ako miesto výkonu práce mesto Senica (bez určenia pracoviska) a zamestnávateľ ho vyšle kúpiť v rámci toho istého mesta materiál na stavbu, nebude toto považované za výkon pracovnej cesty, aj keď opustí napríklad svoju kanceláriu (k pracovisku však budeme viac uvádzať nižšie). Dôležitá poznámka smeruje k samotnej dohode a určeniu pracoviska, ktorá by musela pre účely práv a povinností spojených s pracovnou cestou byť dohodnutá písomne. Teda písomne by sa muselo pracovisko určiť. Iba v tom prípade by sa mohlo toto miesto používať a aplikovať namiesto v pracovnej zmluve špecifikovanom mieste výkonu práce.

 

Článok je skrátený. Celý obsah si môžete prečítať tu:

Pár poznámok k pojmom pracovisko a miesto výkonu práce

 

NotebookMC 

Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 198,72 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti Portál Mzdové centrum

 

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace príklady z praxe

AUTOR

JUDr. Ondrej Beracka

Právnik a právny poradca. Od roku 2008 sa špecializuje na obchodné a občianske právo a osobitosti pracovno-právneho prostredia a tiež na legislatívnu úpravu verejnej správy.

Pracoval pre poradné orgány Rady EÚ. Bol rozhodcom rozhodcovského súdu a publikuje v odbornej literatúre.

Dátum publikácie

05.10.2017