Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Práca na kratší pracovný čas patrí medzi flexibilné formy zamestnávania. Sem patrí aj delené pracovné miesto. Aké výhody má táto forma pre zamestnanca a zamestnávateľa?

Image20592

Zákonník práce obsahuje rôzne možnosti, ktoré uľahčujú zaradenie na trhu práce aj rodičom malých detí, dôchodcom, študentom či zdravotne ťažko postihnutým osobám. Medzi takéto možnosti patrí uzatváranie flexibilných pracovných úväzkov, ktoré môžu byť realizované ako práca na čiastočný pracovný úväzok, a to napr. ako pracovný pomer na kratší pracovný čas alebo delené pracovné miesto. Takéto flexibilné formy zamestnania sa čoraz viac stávajú kľúčovými aspektmi nielen pre rast zamestnanosti, ale zabezpečenie práceschopnosti a adaptability zamestnancov. Flexibilné formy zamestnania majú za cieľ zlepšiť kvalitu zamestnania, produktivitu práce pri súčasnom zladení pracovného a rodinného života zamestnancov.

Práca na čiastočný úväzok je vhodná napr. pre ženy, matky malých detí, ktoré majú záujem skĺbiť rodinný život s pracovným a udržať si pracovné návyky. Táto forma zamestnania je vhodná aj pre študentov, ktorí kombinujú prácu so štúdiom, či starších ľudí (dôchodcov). Skrátený pracovný čas vyhovuje aj zdravotne postihnutým osobám.

Zamestnávanie na čiastočný úväzok, či už vo forme pracovného pomeru na kratší pracovný čas, alebo deleného pracovného miesta má svoje legislatívne špecifiká oproti práci vykonávanej v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok, svoje výhody aj nevýhody pre obe strany. Pre zamestnancov znamená síce možnosť pravidelného príjmu, avšak ten je primeraný dĺžke kratšieho pracovného času, ktorý zamestnanec v práci strávi.

Tento článok rozoberá zamestnávanie na kratší pracovný čas (§ 49 Zákonníka práce), ako aj delené pracovné miesto (§ 49a Zákonníka práce). Bližšie poukazuje na výhody a nevýhody týchto foriem zamestnávania a na praktických prípadoch poukazuje na legislatívne úskalia.

Pojmy

a) Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) neobsahuje legálnu definíciu pracovného pomeru na kratší pracovný čas.

Ak má zamestnanec, podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy, odpracovať pre zamestnávateľa menej, než je ustanovený týždenný pracovný čas, pôjde o pracovný pomer na kratší pracovný čas. Rozsah pracovného úväzku pritom môže byť dohodnutý ako tzv. polovičný úväzok (0,5) alebo štvrtinový (0,25) a pod. Výška skráteného úväzku je na dohode zamestnávateľa a zamestnanca.

Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas. U jedného zamestnávateľa alebo u viacerých. Kratší pracovný čas pritom nemusí byť u zamestnanca rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

Inštitút pracovného pomeru na kratší pracovný čas (na kratší úväzok) sa od klasického pracovného pomeru na plný pracovný úväzok líši v nasledovnom:

Pracovný pomer na plný úväzok

  • zamestnanec vykonáva prácu na plný úväzok,
  • zamestnanec poberá za prácu na plný úväzok plnú mzdu.

Pracovný pomer na kratší úväzok

  • zamestnanec vykonáva prácu v rámci kratšieho pracovného času,
  • mzda zamestnanca je primeraná kratšiemu pracovnému času (polovičný úväzok = polovičná mzda), tzn. nižší príjem.

b) Delené pracovné miesto

Legálnu definíciu deleného pracovného miesta obsahuje § 49a novelizovaného Zákonníka práce, podľa ktorého: „Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto.

Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza, že: „Podstatou tohto inštitútu je, že ide o pracovné miesto na plný pracovný úväzok, na ktoré sú zaradení dvaja zamestnanci (poprípade aj viac zamestnancov – kombinácie sa neobmedzujú), ktorí si majú rozdeliť pracovný čas a úlohy, ktoré vyplývajú z tohto pracovného miesta. Zamestnávateľ zasahuje len v prípade, ak nedôjde k dohode.“

Delené pracovné miesto, tzv. job sharing, môžeme definovať ako režim, kde sa teda o jedno pracovné miesto (ang. job) delia, resp. ho „zdieľajú“ (ang. share) dvaja alebo viacerí zamestnanci.

Job sharing v podstate predstavuje pracovný režim, kde sa najmenej dve osoby (zamestnanci) dobrovoľne rozhodnú prevziať spoločnú zodpovednosť za výkon práce na jednom pracovnom mieste na plný úväzok a pracovný čas (vrátane pracovnej náplne) prislúchajúci tomuto pracovnému miestu si rozdelia na základe vzájomnej dohody.

POZNÁMKA

Job sharing zaraďujeme medzi flexibilné formy zamestnania, inak nazývané aj ako atypické formy zamestnávania alebo netypické formy zamestnávania. Atypické formy zamestnávania sa čoraz viac stávajú kľúčovými nástrojmi pre rast zamestnanosti, ale predstavujú aj nástroje zosúlaďovania pracovného a súkromného života zamestnancov. Skúsenosti zo zahraničia s flexibilnými formami zamestnania ukazujú a potvrdzujú, že tieto formy zamestnávania prispievajú k spokojnosti zamestnancov, k zvyšovaniu kvality ich práce a efektívnosti pracovného procesu.

Za atypické formy zamestnávania považujeme také formy, ktoré sa od prevládajúcej formy pracovnoprávneho vzťahu (pracovného pomeru na dobu neurčitú na plný pracovný úväzok) odlišujú aspoň v jednom kritériu. Inštitút deleného pracovného miesta sa od klasického pracovného pomeru na plný pracovný úväzok líši v nasledovnom:

Pracovný pomer na plný úväzok

zamestnanec vykonáva prácu na plný úväzok,

zamestnanec poberá za prácu na plný úväzok plnú mzdu.

 

Delené pracovné miesto

zamestnanci (najmenej 2) vykonávajú prácu v rámci kratšieho pracovného času,

mzda zamestnanca je primeraná kratšiemu pracovnému času (polovičný úväzok = polovičná mzda), tzn. nižší príjem.

 

Článok je uverejnený v skrátenom znení, celý článok nájdete tu:

Pracovný pomer na kratší pracovný čas

 NotebookMC

Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 231,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti Portál Mzdové centrum

Autor: JUDr. Tatiana Mičudová

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

AUTOR

JUDr. Tatiana Mičudová

JUDr-Tatiana-Micudova_250x375px.JPG

JUDr. Tatiana Mičudová

Aktuálne pracuje ako právnik v SOZA. Predtým pôsobila ako advokátsky koncipient, externý vysokoškolský učiteľ a pracovala aj na Úrade na ochranu osobných údajov SR. Spolupracuje s advokátskou kanceláriou Jarabica s.r.o. a spoločnosťou Extra Services, s.r.o., ktorá sa venuje ochrane osobných údajov. Publikuje odborné články najmä z odvetvia pracovného a správneho práva. V praxi sa okrem týchto odvetví venuje právu duševného vlastníctva, ochrane osobných údajov a občianskemu právu.

Dátum publikácie

01.12.2016