Sezónne práce – sezónne zamestnávanie

Zamestnávatelia môžu zamestnávať fyzické osoby na sezónne práce výlučne v pracovnoprávnom vzťahu v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a to v pracovnom pomere na určitú dobu, prípadne v pracovnom pomere na kratší pracovný čas, alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

tt_zito

Podkapitoly:

I. Pracovný pomer na určitú dobu
II. Pracovný pomer na kratší pracovný čas
III. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
IV. Zamestnávanie občanov Európskej únie a cudzincov na sezónne práce
V. Poistné na sociálne a zdravotné poistenie a zdaňovanie príjmu z výkonu sezónnych prác

Ustanovenie o sezónnych prácach v našom právnom systéme vychádza z Nariadenia Rady EÚ č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, v zmysle ktorého pod pojmom sezónny pracovník treba rozumieť každú zamestnanú fyzickú osobu, ktorá vykonáva prácu sezónneho charakteru pre podnik alebo zamestnávateľa na obdobie, ktorého dĺžka nemôže v žiadnom prípade prekročiť osem mesiacov. Pod pojmom práca sezónneho charakteru je potrebné chápať prácu, ktorá sa v závislosti od postupnosti ročných období automaticky opakuje každý rok. Zamestnávatelia môžu zamestnancov na sezónne práce zamestnávať len v pracovnoprávnom vzťahu podľa Zákonníka práce. Za rovnakých podmienok to platí aj pre občanov Európskej únie. Štátni príslušníci tretích krajín môžu v súlade so zákonom o službách zamestnanosti na území Slovenskej republiky vykonávať sezónne práce najviac 90 dní na základe povolenia na zamestnanie a nad 90 dní, a to najviac 180 dní, na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov na sezónne práce:

  • uzatvoriť pracovnoprávny vzťah so zamestnancom v súlade so Zákonníkom práce,
  • počas trvania pracovnoprávneho vzťahu plniť povinnosti vyplývajúce zo Zákonníka práce a ostatných právnych predpisov v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov,
  • ak ide o občana EÚ alebo príslušníka tretích krajín (cudzinca), plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti,
  • v závislosti od statusu zamestnanca (bežný zamestnanec, dôchodca, nezamestnaný, dohodár, študent, občan EÚ, cudzinec) plniť odvodové a ostatné povinnosti v súlade so zákonom o sociálnom poistení a zákonom o zdravotnom poistení,
  • zdaňovať príjem preddavkovým spôsobom.

S blížiacim sa letným obdobím vzniká u niektorých zamestnávateľov zvýšená potreba výkonu prác, ktoré sú viazané na toto ročné obdobie a pri ktorých je potrebný na prechodné obdobie zvýšený počet zamestnancov. Ide o sezónne práce, ktoré sa vyznačujú závislosťou od ročných období, pravidelným každoročným opakovaním a dĺžkou nepresahujúcou osem mesiacov v kalendárnom roku. Letnými sezónnymi prácami sú hlavne práce v poľnohospodárstve, lesníctve, potravinárstve, stavebníctve, turizme, cestovnom ruchu. Zamestnávatelia môžu zamestnávať fyzické osoby na sezónne práce výlučne v pracovnoprávnom vzťahu v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a to:

  • v pracovnom pomere na určitú dobu, prípadne v pracovnom pomere na kratší pracovný čas,
  • na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

1. Pracovný pomer na určitú dobu

Zákonník práce rozlišuje pracovný pomer na určitú dobu a pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas. Pracovný pomer na určitú dobu uzatvára zamestnávateľ so zamestnancom najmä na dobu prechodnej nárazovej potreby pracovnej sily, na obdobie sezónnych prác alebo na zastupovanie dlhodobo neprítomného zamestnanca. Pracovný pomer na určitú dobu je špecifický tým, že zamestnávateľ sa so zamestnancom vopred dohodne na dobe, kedy sa pracovný pomer skončí. Pracovný pomer na určitú dobu upravuje Zákonník práce § 48. Pracovný pomer na určitú dobu je vymedzený obdobím, v ktorom zamestnanec vykonáva práce pre zamestnávateľa. Je platný len v písomnej forme. V pracovnej zmluve musí byť dohodnuté obdobie jasne uvedené, inak sa pracovný pomer automaticky uzatvára na dobu neurčitú. Dobu trvania pracovného pomeru možno vymedziť:

  • konkrétnym dátumom, resp. časovým vymedzením (napr. pracovný pomer je dohodnutý na určitú dobu do 30. 11. 2018), pričom ide o najčastejší spôsob vymedzenia trvania pracovného pomeru na dobu určitú,
  • ukončením konkrétnych vykonávaných prác, resp. inými zistiteľnými skutočnosťami (napr. pracovný pomer je dohodnutý na určitú dobu do skončenia žatevných prác).

Pracovný pomer na určitú dobu sa ukončí uplynutím doby dohodnutej v pracovnej zmluve. Pri skončení pracovného pomeru na určitú dobu neplatí ochranná doba, t. j. doba, počas ktorej zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď, napr. v období práceneschopnosti. Pracovný pomer je možné ukončiť aj pred uplynutím dohodnutej doby, a to štandardnými spôsobmi ukončenia pracovného pomeru podľa § 59 Zákonníka práce: dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe.

Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa vo výkone práce ďalej, pracovný pomer pôvodne uzatvorený na určitý čas sa zmení na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas.

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Minimálna doba, na ktorú možno pracovný pomer dohodnúť v Zákonníku práce stanovená nie je. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Predĺženie pracovného pomeru znamená pokračovanie v tom istom pracovnom pomere, nie uzatvorenie nového pracovného pomeru. V praxi to znamená, že dohodou formou dodatku k pôvodnej pracovnej zmluve sa mení doba trvania pracovného pomeru, pričom pri predĺžení pracovného pomeru sa už nemôže dohodnúť nová skúšobná doba. Tá sa môže dohodnúť len pri vzniku pracovného pomeru. Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je v zmysle § 48 ods. 4 Zákonníka práce možné len z dôvodu:

  • zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
  • vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
  • vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
  • vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Celé znenie si prečítate tu:

Sezónne práce – sezónne zamestnávanie

 
 
MC-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 198,72 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace vzory zmlúv a právnych podaní

AUTOR

Ing. Eva Gášpárová

Venuje sa vedeniu účtovníctva a ostatných účtovno-ekonomických agend, organizačnému, ekonomickému a účtovnému poradenstvu. Publikačnej činnosti v oblasti jednoduchého, podvojného a mzdového účtovníctva sa venuje od roku 2002.

Dátum publikácie

12.07.2018