Sociálny fond – tvorba, použitie, účtovanie, zdaňovanie

Zamestnávatelia – právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzické osoby s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktoré zamestnávajú zamestnanca, resp. za­mestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, sú povinní tvoriť sociálny fond v rozsahu a za podmienok určených v zákone o sociálnom fonde.

soc fond

Sociálny fond sa v súlade s § 3 zákona o sociálnom fonde tvorí ako úhrn:

  • povinného prídelu,
  • ďalšieho prídelu,
  • ďalších zdrojov fondu.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1 zákona.

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania.

Ak takýto zamestnávateľ:

  • za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a
  • súčasne splnil všetky svoje daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej po­isťovni,

môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond prídelom až 1 % zo základu.

Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu. Ide o možnosť, nie povinnosť zvýšenia povinného prídelu.

Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní neplatná, pretože je v rozpore so zákonom o sociálnom fonde.

Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. osobitne neupravuje prípady, ak je účtovným a zdaňovacím obdobím hospodársky alebo iný rok.

Príklad č. 1:

Zamestnávateľ vznikol v marci 2017. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, preto zamestnávateľ tvorí sociálny fond povinným prídelom vo výške 0,6 % zo základu.

Príklad č. 2:

Zamestnávateľ v kolektívnej zmluve dohodol tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu bez ohľadu na splnenie podmienok ustanovených pre zvýšenú možnosť tvorby sociálneho fondu.

Zamestnávateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 zákona o sociálnom fonde, preto je kolektívna zmluva v tejto časti podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o kolektívnom vyjednávaní neplatná.

Splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok. Ak bol sociálny fond v priebehu roka tvorený neoprávnene vo výške 1 % zo základu, v rámci ročného zúčtovania je potrebné tvorbu upraviť a zosúladiť so zákonom.

U zamestnávateľa, ktorého činnosť nie je zameraná na dosahovanie zisku, sa sociálny fond povinne tvorí vo výške 0,6 % zo základu.

Vo výške 1 % zo základu sa tvorí v prípade, ak to umožňuje rozpočet.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 a bod 2 zákona o sociálnom fonde ďalší prídel do sociálneho fondu môže byť:

  • vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona,
  • alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona.

Ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (podľa kolektívnej zmluvy) a podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 (na kompenzáciu výdavkov na dopravu) sa navzájom vylučujú a nie je možné ich kombinovať.

V praxi to znamená, že ďalší prídel sa dohodne v kolektívnej zmluve alebo ho zamestnávateľ bude tvoriť podľa zákona o sociálnom fonde a použije ho na taxatívne určený účel.

Príklad č. 3:

Zamestnávateľ nemá dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu. Ak v roku 2017 zamestnáva zamestnancov, ktorých priemerný mesačný zárobok je menej ako 441,50 € (50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok 2015) a títo zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou, zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu v sume potrebnej na úhradu ich výdavkov na dopravu, maximálne vo výške 0,5 % zo základu.

 

Celé znenie textu s podkapitolami: 

si prečítate po prihlásení:

 

MC-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 198,72 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace články z aktualít

AUTOR

Ing. Eva Gášpárová

Venuje sa vedeniu účtovníctva a ostatných účtovno-ekonomických agend, organizačnému, ekonomickému a účtovnému poradenstvu. Publikačnej činnosti v oblasti jednoduchého, podvojného a mzdového účtovníctva sa venuje od roku 2002.

Dátum publikácie

28.05.2018