Vymáhanie pohľadávok Sociálnou poisťovňou

Pod pojmom pohľadávka sa v právnej teórii rozumie právo veriteľa požadovať od dlžníka splnenie (resp. plnenie) určitého záväzku vzniknutého z právneho (záväzkového) vzťahu. Zákon o sociálnom poistení upravuje viacero povinností, ktoré sú osoby povinné plniť riadne a včas. V prípade, ak si povinná osoba tieto povinnosti nesplní riadne a včas, vznikajú Sociálnej poisťovni voči nej pohľadávky.


vymah_pohladavokÚvod:

V prvej polovici roka 2017 postupne nadobudla účinnosť novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „exekučný poriadok“), ktorou sa zásadne mení spôsob vymáhania pohľadávok pre veriteľov a činnosť exekútorov.

Najciteľnejšou zmenou, ktorú prináša novela exekučného poriadku v rámci zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) je zavedenie prednostného vymáhania pohľadávok vo veciach sociálneho poistenia samotnou Sociálnou poisťovňou. Ide o čiastočné prenesenie kompetencie prednostne vymáhať pohľadávky Sociálnej po­isťov­ne, keďže Sociálnej poisťovni stále ostáva zachovaná možnosť v niek­torých prípadoch sa obrátiť na exe­kútora, aby vymohol jej pohľadávku.

Hlavným cieľom novely exekučného poriadku je zefektívniť vymáhanie pohľadávok pre veriteľov a zároveň poskytnúť primeranú ochranu základným právam dlžníka. Zavedením ko­nania vo veciach vymáhania pohľadávok v sociálnom poistení Sociálnou poisťovňou by sa malo samotné konanie zrýchliť, keďže výkon rozhodnutia bude realizovať samotná Sociálna poisťovňa a nebude potrebný exekútor ako medzistupeň.

Prínos sa očakáva aj v tom, že sa podarí rýchlejšie vymôcť pohľadávky, najmä dlžné poistné, ktoré tak môže ďalej cirkulovať v systéme sociálneho poistenia. Samotné konanie vedené Sociálnou poisťovňou pre povinného zlacnie, keďže trovy konania znáša Sociálna poisťovňa a financuje ich zo správneho fondu.

V prípade, ak sa Sociálna poisťovňa obráti na príslušného exekútora, aby za ňu vymohol pohľadávku, bude už trovy konania znášať povinný. Táto skutočnosť môže u niektorých dlžníkov pôsobiť motivačne, aby svoje pohľadávky vyrovnali ešte v konaní o vymáhaní pohľadávok vedenom Sociálnou poisťovňou.

Pohľadávka

Zákon o sociálnom poistení nedefinuje význam pojmu pohľadávka, no vo všeobecnosti sa v právnej teórii pod pojmom pohľadávka rozumie právo veriteľa požadovať od dlžníka splnenie (resp. plnenie) určitého záväzku vzniknutého z právneho (záväzkového) vzťahu. Zákon o sociálnom poistení upravuje viacero povinností, ktoré sú osoby povinné plniť riadne a včas (najtypickejšie je platenie poistného na sociálne poistenie). V prípade, ak si povinná osoba tieto povinnosti nesplní riadne a včas, vznikajú Sociálnej poisťovni voči nej pohľadávky. Nie každé nesplnenie povinnosti riadne a včas sa považuje za pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa vymáha od povinnej osoby. Podľa zákona o sociálnom poistení sa vymáhajú pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie, pohľadávky na dávkach sociálneho poistenia, pohľadávky na pokutách a pohľadávky na penále súvisiace s neuhradeným poistným na sociálne poistenie. Sociálna poisťovňa je zo zákona povinná vyššie uvedené pohľadávky vymáhať. Sociálna poisťovňa je povinná vymáhať ako pohľadávku aj náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb. Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka, teda tento záväzok je tiež pohľadávkou, ktorú Sociálna poisťovňa musí vymáhať.

Vymáhanie pohľadávok

Splnenie pohľadávky, ktorá bola predpísaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo súdom a nebola v stanovenom termíne dobrovoľne zaplatená (splnená), je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť niek­torým zo zákonných spôsobov. Sociálna poisťovňa zabezpečí splnenie pohľadávky prostredníctvom začatia konania vo veciach vymáhania pohľadávok vo vlastnej réžii, a to prostredníctvom podania návrhu na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku alebo prevedením pohľadávky do mandátnej správy.

Mandátna správa

Aj napriek zavedeniu možnosti vymáhať pohľadávky Sociálnej poisťovne samotnou Sociálnou poisťovňou ostáva v zákone o sociálnom poistení zachovaný inštitút tzv. mandátnej správy pohľadávok Sociálnej poisťovne. Zákon o sociálnom poistení umožňuje Sociálnej poisťovni v prípadoch pohľadávok na poistnom na sociálne poistenie, na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, na penále súvisiace s neuhradeným poistným na sociálne poistenie a pokutách previesť ich vymáhanie na inú právnickú osobu. Na pohľadávky voči fyzickej osobe alebo voči právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, nemožno uplatniť režim mandátnej správy pohľadávok Sociálnej poisťovne. Mandatár je v zásade právnická osoba, ktorá nie je exekútorom, teda pri vymáhaní postúpenej pohľadávky nemá oprávnenie postupovať podľa exekučného poriadku či zákona o sociálnom poistení. Pri vymáhaní pohľadávok preto nepoužíva „štandardné“ inštitúty, ktoré pozná nútený výkon rozhodnutia (napr. zrážky zo mzdy a pod.), ale využíva tzv. „mäkšie“ postupy, ktorými opakovane upozorňuje dlžníkov Sociálnej poisťovne, aby dobrovoľne splatili svoju pohľadávku. Najčastejšie ide o kontakt dlžníka prostredníctvom telefonátu, SMS správ či e-mailu. Hlavným účelom je pripomenutie výšky dlhu dlžníkovi a výzva na jeho zaplatenie. Pohľadávka sa prostredníctvom mandátnej správy vymáha pol roka a jej suma sa nezvyšuje o žiadne trovy.

POZNÁMKA

V prípade, ak mandatár uspeje, časť z vymožených finančných prostriedkov použije Sociálna poisťovňa na odmenu pre mandatára. V prípade, ak mandatár neuspeje, Sociálna poisťovňa začne konanie vo veciach vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení.

Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok

Konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky Sociálnej poisťovne. Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok je tzv. nedávkové konanie, preto sa na toto konanie vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní v tretej časti zákona o sociálnom poistení, ak vo štvrtej časti zákona o sociálnom poistení nie je ustanovené inak. Obnova konania v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok nie je možná. Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína výlučne len z úradnej moci Sociálnej poisťovne. Dlžník, hoci je účastníkom konania, ani iná fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže podať návrh na začatie tohto konania.

UPOZORNENIE

V dôsledku zavedenia nového konania do zákona o sociálnom poistení sa rozšírila aj vecná pôsobnosť pobočiek Sociálnej poisťovne a Ústredia Sociálnej poisťov­ne v zásade v závislosti od pôsobnosti tej-ktorej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne rozhodovať vo veci samej v prvom stupni.

Pobočky Sociálnej poisťovne sú príslušné na rozhodovanie vo veciach vymáhania pohľadávok na nemocenských dávkach, úrazových dávkach – okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, o ktorých rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne, dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti, na sociálnom dôchodku, na pohľadávkach na poistnom a na povinnom príspevku na starobné dôchodkové sporenie, na pokute, na penále a na náhradách škody, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok, úrazových dávok – okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávky garančného poistenia a dávky v nezamestnanosti v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb. Zároveň je pobočka Sociálnej poisťovne príslušná na vymáhanie vyššie uvedených pohľadávok.

Ústredie Sociálnej poisťovne je príslušné na rozhodovanie vo veciach vymáhania pohľadávok na dôchodkových dávkach, úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente, príplatku za štátnu službu k dôchodku a pohľadávok na pokute, na náhradách škody, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb. Zároveň je Ústredie Sociálnej poisťovne príslušné na vymáhanie vyššie uvedených pohľadávok.

Ako bolo vyššie uvedené, účastníkom konania v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok je dlžník Sociálnej poisťovne, voči ktorému Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávku.

Zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred začatím konania vo veciach vymáhania pohľadávok zisťovať splnenie podmienok na začatie konania a vymáhať pohľadávky len spôsobmi, ktoré ustanovuje zákon o sociálnom poistení.

Medzi podmienky, ktoré Sociálna poisťovňa zisťuje pred začatím samotného konania vo veciach vymáhania pohľadávok, patrí najmä existencia exekučného titulu a využitie možnosti preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom pros­tredníctvom správnej žaloby a priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

Za exekučný titul považuje zákon o sociálnom poistení vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.

POZNÁMKA

Sociálna poisťovňa môže na vymoženie pohľadávky využiť len tie inštitúty, ktoré upravuje zákon o sociálnom poistení. Aj keby Sociálna poisťovňa mala vedomosť o tom, že jediným dlžníkovým majetkom, z ktorého by mohla uspokojiť svoju pohľadávku, je nehnuteľnosť, nemôže k us­pokojeniu predmetnej pohľadávky pristúpiť Sociálna poisťovňa núteným predajom tejto nehnuteľnosti, keďže zákon o sociálnom poistení nepozná takýto inštitút. V tomto prípade musí Sociálna poisťovňa ukončiť konanie vo veciach vymáhania pohľadávok a s vymožením pohľadávky sa musí obrátiť na príslušného exekútora.

Sociálna poisťovňa začína konanie vo veciach vymáhania pohľadávok na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Ide o formálne (administratívne) rozhodnutie, ktorého účelom je presné vymedzenie časového okamihu začiatku konkrétneho konania vo veciach vymáhania pohľadávok, ktoré je dôležité na počítanie lehôt v konaní samotnom. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa účastníkovi konania (dlžníkovi) nedoručuje, keďže nezakladá práva ani povinnosti účastníkovi konania a jeho účelom je zachovať „moment prekvapenia“ tak, aby účastník konania (dlžník) nemohol podniknúť kroky k faktickému zmareniu vymoženia pohľadávky (napríklad výberom väčšieho objemu peňazí v hotovosti z účtu v banke). Taktiež nie je možné voči tomu rozhodnutiu podať opravný prostriedok a toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho vydania. Takáto právna úprava má zabezpečiť rýchlosť a plynulosť konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

POZNÁMKA

Medzi formálne náležitosti rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok patrí uvedenie názvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, číslo a dátum vydania rozhodnutia, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorým je fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo účastníka konania, ktorým je právnická osoba, označenie exekučného titulu, suma pohľadávky a meno, priezvisko, funkcia, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo ak sa rozhodnutie vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

Spôsoby vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou ustanovuje priamo zákon o sociálnom poistení. Ide o zrážky zo mzdy a z iného príjmu (ďalej len „zrážky zo mzdy“), prikázanie peňažnej pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „prikázanie pohľadávky“) a zrážkami z dávok sociálneho poistenia, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa má oproti exekútorovi zúžené spektrum nástrojov, ktoré pri vymáhaní svojej pohľadávky môže voči účastníkovi konania (dlžníkovi) použiť. V prípade, ak exekučným titulom v konaní o vymáhaní pohľadávok bude naprík­lad nezaplatené poistné na sociálne poistenie a účastníkom konania bude právnická osoba, jediným nástrojom, ktorý bude môcť Sociálna poisťovňa využiť na vymoženie svojej pohľadávky, je prikázanie pohľadávky. V prípade, ak účastník konania nebude mať dostatok, resp. žiadne finančné prostriedky na účte v banke, bude musieť Sociálna poisťovňa ukončiť konanie a obrátiť sa na činnosť exekútora, ktorý môže využiť aj iné inštitúty na vymoženie pohľadávky.

POZNÁMKA

V praxi tak môžu nastať situácie, kedy dôj- ­de k faktickému predĺženiu vymoženia a uspokojenia pohľadávky, keďže na to, aby Sociálna poisťovňa uspokojila svoju pohľadávku, musí najprv začať vlastné konanie, v ktorom musí zistiť, že k uspokojeniu pohľadávky nemôže prísť žiadnym zo spôsobov, ktoré ustanovuje zákon o sociálnom poistení a následne musí vec postúpiť exekútorovi. Sociálna poisťovňa má pri určení spôsobu vymáhania pohľadávok voľnosť a je oprávnená vymáhať pohľadávku u jedného účastníka konania aj viacerými spôsobmi súčasne.

ďalej sa dozviete:

Vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy

Vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky

Vymáhanie pohľadávok zrážkami z dávok sociálneho poistenia

Odloženie vymáhania pohľadávok

Náhradné doručovanie rozhodnutí vydaných v konaní vo veciach vymáhania pohľadávky

 

Príspevok je skrátený, celý článok nájdete tu:

Vymáhanie pohľadávok Sociálnou poisťovňou

NotebookMC

Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 198,72 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti Portál Mzdové centrum

Súvisiace právne predpisy

AUTOR

Mgr. Vladimír Hornáček, PhD.

Na popise autora pracujeme. Ďakujeme za vašu trpezlivosť.

Dátum publikácie

06.09.2017