Zamestnávanie poberateľov dôchodkov od 1. júla 2018

S účinnosťou od 1. 7. 2018 budú mať poberatelia dôchodkov, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, rovnakú výhodu v oblasti sociálneho poistenia ako študenti. Prinášame prehľad povinností zamestnávateľa na základe uzatvorených dohôd.

tt_poberatelia-dochodku

Obsah:

1. Zamestnávanie dôchodcov v pracovnom pomere
2. Zamestnávanie dôchodcov na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce
3. Poistné na zdravotné a sociálne poistenie u poberateľov dôchodku
4. Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti u poberateľov dôchodku

Zamestnávatelia môžu pre plnenie svojich činností, podnikateľských aktivít i iných úloh zamestnávať zamestnancov rôznych vekových, vzdelanostných i odborných skupín.

Platná legislatíva umožňuje zamestnávať aj poberateľov dôchodkov, a to v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy alebo v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Z dosahovaných príjmov zo závislej činnosti vznikajú daňové a odvodové povinnosti pre zamestnanca – dôchodcu aj ich zamestnávateľa. Na daňové a odvodové účely rozlišujeme poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o najviac 70 % alebo o viac ako 70 %, výsluhového dôchodku a vyrovnávacieho príplatku. S účinnosťou od 1. 7. 2018 môžu poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek, a invalidného výsluhového dôchodku, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, určiť dohodu, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody je 200 €.

Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sú dôchodkové dávky, ktoré za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poskytuje Sociálna poisťovňa ako dávky z dôchodkového starobného poistenia. Ich účelom je zabezpečiť poistencom príjem v starobe, resp. v poproduktívnom veku.

Nárok na starobný dôchodok má fyzická osoba, ktorá podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení získala najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšila dôchodkový vek. Splnenie týchto zákonných podmienok oprávňuje zamestnanca požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie starobného dôchodku. Priznanie starobného dôchodku trvanie pracovného pomeru zamestnanca neovplyvňuje. Ak zamestnanec požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku a Sociálna poisťovňa žiadosti vyhovie, pracovný pomer zamestnanca nekončí. Poberanie starobného dôchodku nie je platným dôvodom na skončenie pracovného pomeru. Starobný dôchodca môže poberať dôchodok a naďalej pokračovať vo výkone práce podľa platnej pracovnej zmluvy.

Nárok na predčasný starobný dôchodok má fyzická osoba, ktorá podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ku dňu, od ktorého žiada o priznanie predčasného starobného dôchodku, získala najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú jej najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

Ak fyzická osoba získala obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, má podľa § 67 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada priznanie predčasného starobného dôchodku, získala najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú jej najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

Podľa § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo je osobou v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere a predtým bol osobou dlhodobo nezamestnanou alebo má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese [§ 4 ods. 1 písm. d) zákona]. U zamestnanca je tak priznanie predčasného starobného dôchodku jednoznačne podmienené skončením doterajšieho pracovného pomeru.

Sociálna poisťovňa vyplácanie predčasného starobného dôchodku automaticky pozastaví:

  • od obdobia, v ktorom sa poberateľ predčasného starobného dôchodku stal dôchodkovo poistený ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vyplácanie predčasného starobného dôchodku opätovne obnoví odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia alebo odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, a to na základe žiadosti poberateľa dôchodku,
  • ak ide o dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej poberateľ predčasného starobného dôchodku nie je s účinnosťou od 1. 7. 2018 dôchodkovo poistený, vyplácanie predčasného starobného dôchodku pozastaví, ak úhrn príjmu z takejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahne 2 400 € a vyplácanie predčasného starobného dôchodku obnoví v januári nasledujúceho kalendárneho roka.

Invalidný dôchodok je dôchodkovou dávkou, ktorú za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje Sociálna poisťovňa ako dávky z dôchodkového invalidného poistenia. Ich účelom je zabezpečiť poistencom príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a v prípade úmrtia. Fyzická osoba má podľa § 70 zákona o sociálnom poistení nárok na invalidný dôchodok, ak sa stala invalidnou, získala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Zákon o sociálnom poistení s ohľadom na § 73 rozdeľuje invalidných dôchodcov do dvoch skupín, a to na tých:

  • ktorí majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o najviac 70 %,
  • ktorí majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Poberateľ invalidného dôchodku môže pracovať a súčasne poberať invalidný dôchodok bez obmedzenia, pokiaľ mu to umožní jeho zdravotný stav. Výplata invalidného dôchodku nie je podmienená výškou dosiahnutého príjmu a ani druhom zárobkovej činnosti. Invalidného dôchodcu neobmedzuje ani Zákonník práce. Podľa § 40 ods. 8 Zákonníka práce je osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom poistení, zamestnancom so zdravotným postihnutím, ak zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

Poberateľmi výsluhového dôchodku sú bývalí vojaci alebo policajti, ktorým je výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Popri poberaní výsluhového dôchodku môžu neobmedzene vykonávať aj zárobkovú činnosť. Pri uzatváraní pracovnoprávnych vzťahov v civilnom zamestnaní sa musia riadiť Zákonníkom práce, ktorý im umožňuje pracovať na základe pracovnej zmluvy aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom sa na nich vzťahujú všetky práva a povinnosti ako na ostatných zamestnancov.

1. Zamestnávanie dôchodcov v pracovnom pomere

Poberateľ dôchodku a zamestnávateľ môžu uzatvoriť pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy v súlade s ustanoveniami druhej časti Zákonníka práce, pričom:

  • v pracovnej zmluve musia byť dohodnuté náležitosti podľa § 43,
  • pracovný pomer môže byť uzatvorený na dobu neurčitú i na dobu určitú podľa § 48,
  • pracovný pomer môže byť dohodnutý na štandardný (ustanovený) pracovný čas i na kratší pracovný čas podľa § 49, ktorý nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni týždňa,
  • pracovný pomer môže skončiť štandardnými spôsobmi podľa § 59, a to dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe, alebo môže zaniknúť smrťou zamestnanca a v prípade pracovného pomeru na dobu určitú uplynutím dohodnutej doby,
  • zamestnávateľ aj zamestnanec – dôchodca musia dodržiavať povinnosti ustanovené Zákonníkom práce a inými právnymi predpismi,
  • zamestnávateľ je povinný poskytovať za vykonanú prácu mzdu podľa mzdových podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v Zákonníku práce najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta,
  • zamestnanci – dôchodcovia majú nárok na všetky inštitúty ako dovolenka, príplatky, náhrady príjmu, náhrady pri dočasnej pracovnej neschopnosti, pracovné voľno v prípade prekážok v práci, stravovanie zabezpečené zamestnávateľom, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu a pod.

V prípade, že sa pracovný pomer dohodne na dobu určitú, môže sa dohodnúť najdlhšie na dobu dva roky, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov sa môže najviac dvakrát. V súlade s § 48 ods. 4 Zákonníka práce sa ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky môže len z dôvodu:

  • zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej organizácie,
  • vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
  • vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
  • vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa musí byť použitý a naplnený niektorý z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce, t. j. zamestnávateľ môže dať výpoveď iba z dôvodov, ak:

  • sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
  • sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách,
  • zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou,
  • zamestnanec nespĺňa predpoklady a požiadavky ustanovené predpismi na výkon dohodnutej práce alebo prestal spĺňať požiadavky, nespĺňa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise, neuspokojivo plní pracovné úlohy,
  • sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré je možné okamžité ukončenie pracovného pomeru, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Ak bude pracovný pomer skončený výpoveďou, aj dôchodca má nárok na plynutie výpovednej doby podľa pravidiel ustanovených v § 62 Zákonníka práce. Pokiaľ pôjde o skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo zo zdravotných dôvodov [§ 63 ods. 1 písm. c)], má aj dôchodca nárok na odstupné podľa § 76 Zákonníka práce a pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok aj na odchodné podľa § 76a Zákonníka práce.

Zamestnanci so zdravotným postihnutím sú jednou zo skupín zamestnancov požívajúcich osobitnú ochranu, voči ktorým majú zamestnávatelia viaceré povinnosti a oprávnenia spočívajúce vo vytvorení podmienok umožňujúcich týmto zamestnancom zotrvať v pracovnom pomere. Podmienky zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím a povinnosti zamestnávateľa pri ich zamestnávaní upravuje Zákonník práce§ 158§ 159, ktoré nadväzujú na čl. 8 základných zásad, v zmysle ktorých zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Zamestnávatelia sú povinní:

  • zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodnom pracovnom mieste, dohodnúť s ním v pracovnej zmluve taký druh práce a také miesto výkonu práce, ktoré sú preňho vhodné predovšetkým so zreteľom na charakter a stupeň jeho zdravotného postihnutia,
  • umožňovať zamestnancovi so zdravotným postihnutím získať kvalifikáciu potrebnú na riadny výkon práce, a to zamestnancovi bez akejkoľvek kvalifikácie alebo zamestnancovi s takou kvalifikáciou, ktorú vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie nie je schopný v rámci pracovného pomeru využívať, v dôsledku čoho sa vyžaduje nadobudnutie inej kvalifikácie umožňujúcej mu zapojiť sa do pracovného procesu,
  • umožňovať zamestnancovi so zdravotným postihnutím zvyšovať si kvalifikáciu,
  • vytvárať podmienky pre pracovné uplatnenie zamestnanca so zdravotným postihnutím,
  • zlepšovať vybavenosť pracoviska zamestnanca so zdravotným postihnutím tak, aby v súvislosti so svojím zdravotným postihom nebol obmedzovaný pri vyvíjaní snahy o dosahovanie rovnakých pracovných výsledkov, akú majú možnosť dosahovať ostatní zamestnanci a aby bola práca takému zamestnancovi vzhľadom na charakter a stupeň zdravotného postihnutia čo najviac uľahčená,
  • prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia na vytváranie podmienok na zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím a zásadné otázky týkajúce sa starostlivosti o nich.

Pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú podľa § 55 zákona o službách zamestnanosti pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím. Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa považuje aj výrobné družstvo invalidov. O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická alebo fyzická osoba úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím.

Podľa § 66 Zákonníka práce môže zamestnávateľ dať výpoveď zamestnancovi so zdravotným postihnutím len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Súhlas sa nevyžaduje:

  • ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok (postačuje dosiahnutie veku, nie poberanie dôchodku),
  • z dôvodov ustanovených v:

Súhlas musí mať zamestnávateľ pred skončením pracovného pomeru. Rozhodovanie o udelení súhlasu prebieha v správnom konaní a spravuje sa lehotami podľa Správneho poriadku. V prvostupňovom správnom konaní rozhoduje miestne a vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a v druhostupňovom (odvolacom) konaní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zákonník práce pre zamestnancov so zdravotným postihnutím ďalej ustanovuje:

  • možnosť rozvrhnutia pracovného času nerovnomerne len so súhlasom zamestnanca (§ 87 ods. 3),
  • možnosť uplatňovania konta pracovného času len na základe dohody so zamestnancom (§ 87a ods. 1).

 

Pokračovanie článku po prihlásení:

Zamestnávanie poberateľov dôchodkov od 1. júla 2018

MC-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 231,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

 

Autor: JUDr. Slavomíra Gejdošová

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace príklady z praxe

AUTOR

JUDr. Slavomíra Gejdošová

Na popise autora pracujeme. Ďakujeme za vašu trpezlivosť.

Dátum publikácie

28.06.2018