Domů Kaviareň Vzdelávanie Naše noviny Blog PMPP PaM

Zmeny v Zákonníku práce od 1. 1. 2013

Dňa 25. októbra 2012 schválili poslanci novelu zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Novela pracovného kódexu vstúpi do platnosti od 1. januára 2013. Podľa dôvodovej správy sa v novele upravujú ustanovenia, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovali znevýhodnenie zamestnávateľa alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu.

Zmeny v Zákonníku práce od 1. 1. 2013

Prehľad zmien novely Zákonníka práce podľa jednotlivých oblastí:

 

Závislá práca

  • spresňuje sa definícia závislej práce s cieľom minimalizovať využívanie iných foriem zamestnávania ako riadny pracovný pomer, ak práca má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu,
  • závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.

Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

 

Práca na dobu určitú 

  • zníženie rozsahu a doby reťazenia pracovných pomerov uzavretých na určitú dobu,
  • pracovný pomer na dobu určitú bude možné uzatvoriť najdlhšie na dva roky (v súčasnosti je to obdobie troch rokov),
  • v rámci týchto dvoch rokov ho zamestnávateľ bude môcť predĺžiť či opätovne dohodnúť najviac dvakrát (v súčasnosti najviac trikrát).

 

Nočná práca a práca nadčas

  • zamestnávateľ bude môcť dohodnúť so zamestnancom prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem –  práca nadčas má mať vždy výnimočnú povahu a nemá byť súčasťou plánovania rozvrhovania pracovného času,
  • ruší sa možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v Zákonníku práce,
  • zdravotníckym pracovníkom bude môcť zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť prácu nadčas do 250 hodín ročne,
  • práca nadčas pre ostatných zamestnancov zostáva aj naďalej 150 hodín ročne,
  • zamestnancovi má patriť mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas aj v prípade, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov (doteraz najneskôr do uplynutia 12 kalendárnych mesiacov),
  • obmedzuje sa okruh funkcií zamestnancov, s ktorými sa môže dohodnúť mzda s prihliadnutím na prácu nadčas– pôjde len o vymedzený okruh vedúcich a tvorivých zamestnancov,
    • nočnou prácou má byť práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou (od 1. 9. 2011 bola nočná práca od 22:00 do 5:00 ráno).

 

Výpovedné doby a odstupné

  • po prepustení zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako dva roky, sa obnovuje súbeh výpovednej lehoty a odstupného, ktoré je diferencované podľa odpracovaných rokov u zamestnávateľa,
  • odstupné poskytne zamestnávateľ zamestnancovi nielen v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov,
  • výška odstupného bude závisieť od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa – maximálna hranica bude štvormesačné odstupné pre zamestnancov, ktorí robili pre jednu spoločnosť viac ako 20 rokov,
  • možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve aj dlhšie výpovedné doby, ako ustanovuje zákon.

 

Pružný čas

  • pružný čas sa bude môcť zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, čím sa má zabezpečiť možnosť vplyvu zástupcov zamestnancov pri nastavovaní parametrov pružného pracovného času.

 

Dovolenky

  • ak zamestnávateľ neurčí čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, bude mať  právo na určenie dovolenky aj zamestnanec,
  • čerpanie dovolenky bude zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi najmenej 30 dní vopred, so súhlasom zamestnávateľa môže ísť aj o kratšie obdobie.

 

Konto pracovného času

  • zamestnávateľ ho bude môcť zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov,
  • navrhuje sa možnosť dohodnutia vyrovnávacieho obdobia najviac 30 mesiacov, v ktorom sa má vyrovnať konto pracovného času, pričom platí, že v období najviac 12 mesiacov nesmie pracovný čas vrátane práce nadčas ako aj kladného účtu konta pracovného času presiahnuť v priemere 48 hodín.

 

Dohody

  • na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa budú vzťahovať aj ustanovenia o minimálnej mzde,
  • pracovnú pohotovosť a prácu nadčas im nebude možné nariadiť ani s nimi dohodnúť,
  • zamestnávateľ bude musieť ospravedlniť neprítomnosť takéhoto zamestnanca v práci pre jeho dôležité osobné prekážky v práci, ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce. Za tento čas však dohodárovi nebude patriť náhrada odmeny.

Ide napr. o neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, narodenie dieťaťa zamestnancovi, sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, úmrtie rodinného príslušníka, svadba a pod. podľa podmienok definovaných v Zákonníku práce aj pre bežných zamestnancov.

  • dohodári nebudú mať nárok na dovolenku,
  • nárok na stravné pre dohodárov novela nevylučuje, ale pripúšťa ho až po dohode s odbormi a v kolektívnej zmluve.

 

Odbory

  • nebudú musieť preukazovať svoju členskú základňu, teda že zastupujú najmenej 30 % zamestnancov,
  • budú mať právo spolurozhodovať o normách spotreby práce či participovať pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
  • výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú neplatné – výpoveď musí prerokovať do 7 pracovných dní, okamžité skončenie pracovného pomeru do 2 pracovných dní,
  • firmy budú mať povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy sa ponecháva na dohodu medzi oboma stranami.

 

Prechodné ustanovenia

  • novelizovaným Zákonníkom práce sa budú spravovať aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013,
  • skúšobná doba, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2013, sa bude posudzovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012,
    • pracovný pomer na určitú dobu uzatvorený pred 1. januárom 2013 sa skončí uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, ak k jeho skončeniu nedôjde pred uplynutím tejto doby,
    • výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovipred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012,
      • dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012,
      • odchodné pri skončení pracovného pomeru, ktorý sa skončil pred 1. januárom 2013, sa posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012,
      • pri odpracúvaní pracovného voľna poskytnutého pred 1. januárom 2013 podľa § 142a účinného do 31. decembra 2012, za ktoré zamestnávateľ poskytol zamestnancovi základnú zložku mzdy, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012,
      • pracovné voľno poskytnuté podľa § 142a ods. 1 účinného do 31. decembra 2012, ktoré nebolo odpracované do 31. decembra 2012, možno od 1. januára 2013 previesť na záporný účet konta pracovného času.

 

Schválenú novelu Zákonníka práce musí ešte podpísať prezident SR a musí byť zverejnená v Zbierke zákonov SR.

 


 

ŠKOLENIE - Poradca podnikateľa organizuje v priebehu novembra školenia na tému Novela Zákonníka práce s renomovanými lektormi (RNDr. Jozef Mihál, DrSc., doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc.) v Žiline, v Bratislave aj v Košiciach - viac informácií o školeniach a možnosť prihlásiť sa.

 

Súvisí s právnymi predpismi

AUTOR

S-EPI, s.r.o.

sepi_logo.jpg

Pred desiatimi rokmi, v novembri 2001, sa začala formovať myšlienka fungovania známeho portálu epi.sk. Vývoj odštartovala štúdia, ktorá bola postavená na myšlienke, že tlačené odborné publikácie má dopĺňať aj ich on-line verzia. Pilotným produktom bol základný Slovník slovenského práva, ktorý obsahoval 2 000 výrazov s vysvetleniami. Až po zostavení slovníka sa začala ukazovať potreba prepojenia vysvetlení na zákony, vďaka čomu vznikol samotný princíp fungovania dnešnej Zbierky zákonov. V roku 2003 bol vytvorený prvý funkčný systém, ktorý umožnil vkladať zákony do elektronickej databázy, neskôr sa zákony začali aj konsolidovať. Pre viac informácií kliknite tu.

Dátum publikácie

31.10.2012