Aký má nárok na dovolenku zamestnanec, ktorý pracuje na kratší pracovný čas? Musí si zamestnanec vyčerpať dovolenku? Na koľko dní dovolenky sa môže tešiť zamestnanec po 33. roku veku? Môže zamestnanec čerpať dovolenku aj v skúšobnej dobe? Musí si zamestnankyňa čerpať dovolenku pred nástupom na materskú dovolenku? Môže zamestnávateľ odvolať zamestnanca z dovolenky? Trápia i vás podobné otázky? Teraz, v čase, keď sa takmer všetci viac či menej konkrétnym spôsobom chystáme na letnú dovolenku a tí šikovnejší dokonca i balia kufre, vám ponúkame možnosť vyjasniť si i pracovnoprávne súvislosti. Lebo jedna vec je vybrať si v katalógu vytúženú destináciu, druhá mať i podpísaný dovolenkový lístok v práci.

Informačný systém o cene práce – ISCP–  je systém pravidelného monitorovania zárobkovej úrovne zamestnancov v Slovenskej republike a jednotlivých regiónoch formou štatistického zisťovania. Mzdová úroveň sa zisťuje na základe vyplatených hrubých miezd a skutočne odpracovaného času jednotlivých zamestnancov za sledované obdobie.

Zamestnanec, ktorý pracuje „u súkromníka“, zarobí o 164 eur mesačne viac, než ten, kto robí pre štát, teda v nepodnikateľskej sfére. Vyplýva to z údajov spoločnosti TREXIMA Bratislava.

Pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec po predložení potvrdenia nárok na náhradu príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Od 1. 1. 2013 sa nemocenské poistenie vzťahuje aj na zamestnancov pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, z ktorých im plynie právo na pravidelný príjem, na základe čoho majú aj oni nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní dočasnej práceneschopnosti, rovnako ako nemocensky poistení zamestnanci v pracovnom pomere.

Ako má postupovať zamestnávateľ, ak zamestnancovi zrazil vyššiu daň ako mu stanovuje zákon, alebo mu zrazil v bežnom zdaňovacom období vyššie preddavky na daň, alebo mu vyplatil daňový bonus v nižšej sume? A čo v prípade, ak daň nezrazil dostatočne, alebo ak vyplatil zamestnancovi vyššiu sumu daňového bonusu? Máte k téme viac otázok? Pýtajte sa nás a dostanete správnu odpoveď!

Pre rok 2013 je zavedená progresívna daň z príjmov fyzických osôb v nadväznosti na výšku základu dane, t. j. od 1. 1. 2013 bola zrušená tzv. rovná daň.

Stalo sa vám už niekedy, že ste sa zoznámili na rôznych odborných konferenciách, školeniach, kurzoch, meetingoch či workshopoch so zaujímavými ľuďmi? Určite áno. A stalo sa vám aj to, že po vzájomnej výmene vizitiek ste za svet nevedeli podľa uvedenej pracovnej pozície prísť na to, akú funkciu daný človek vykonáva? Pravdepodobne tiež áno.

Hlásenie za príslušné zdaňovacie obdobie je povinný podať zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, miestne príslušnému správcovi dane (daňovému úradu) po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva hlásenie. Hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. V tejto lehote je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa § 35 Zákonníka práce daň aj zaplatiť.

Rýchle zmeny v podnikateľskom prostredí vyžadujú flexibilné reakcie manažmentu na ich zvládnutie. Nepochybne, aj manažérske prístupy sa menia a inovujú. Otvorenou otázkou zostáva, aké charakteristiky by mal mať manažment v budúcnosti a podľa akých princípov by mal fungovať, aby bol pre podnik konkurenčnou výhodou. Jednou z odpovedí sú princípy manažmentu 2.0 podľa amerického profesora strategického a medzinárodného manažmentu Garyho Hamela (2009a).

Podľa ôsmeho ročníka štúdie Best Employers Slovensko realizovanej spoločnosťou Aon Hewitt sa víťazom stala spoločnosť Philip Morris Slovakia s.r.o.