Vyhľadávanie > Príklady z praxe > Kolektívne vyjednávanie
39 výsledkov
Dátum publikácie: 18.6.2018
Autor: Ing. Jana Repáčová

Zamestnanci pracujú v jednozmennej prevádzke 8 hodinový pracovný čas + 0,5 hodina prestávka na jedlo. Zákonník práce uvádza, že zamestnanec má nárok na stravné, ak odpracuje viac ako 4 hodiny. Zamestnávateľ definoval v internom predpise, že ak zamestnanec čerpá pol dňa dovolenky (= 4 hodiny dovolenky) a 4 hodiny odpracuje, nemá nárok na stravné v ten deň a zároveň definoval pre svojich zamestnancov, že nárok na stravné majú až po odpracovaní 5 hodín. Je to takto v súlade so Zákonníkom práce? Čo je myslené tým „viac ako 4 hodiny“? Je to 4 hodiny a jedna minúta a aj pri odpracovaní 4 hodín už môžu mať nárok sa stravovanie?

Dátum publikácie: 16.6.2018
Autor: Ing. Jana Repáčová

V organizácii (divadlo pre deti) niektorí zamestnanci pracujú pravidelne v nedeľu. Doteraz bolo v internom mzdovom predpise určené, že pre týchto zamestnancov sú poskytnuté dni pracovného pokoja v iných dňoch týždňa a nedeľa bola pre nich pracovný deň, takže sa im príplatky za nedeľu nevyplácali. Je možné takto postupovať aj naďalej po zmene Zákonníka práce alebo im jednoznačne patrí mzdové zvýhodnenie za nedeľu bez ohľadu na to, či je to ich pracovný deň a nie deň pracovného pokoja?

Dátum publikácie: 16.1.2018
Autor: JUDr. Eva Tináková (advokátska kancelária MAPLE & FISH)

Odborová organizácia u zamestnávateľa pripravuje návrh novej kolektívnej zmluvy. Iba pre členov odborov navrhujú platené voľno s náhradou mzdy na športový deň (tzn. zvyšných 52 zamestnancov by sa toto voľno netýkalo). 1. Nebola by to diskriminácia? Je možné poskytnúť takéto voľno? Podľa ktorého § by sa takéto voľno na športový deň mohlo poskytnúť? Môže byť platené alebo neplatené? Ako sa budú preukazovať zamestnanci v odboroch, že majú takýto deň? Nejakým tlačivom, kde bude podpísaný riaditeľ, že súhlasí s udelením voľna? 2. Ak by počas športového dňa došlo k úrazu, kto by bol zodpovedný?

Dátum publikácie: 13.12.2017
Autor: Ing. Alena Bajčíková

Prídel do SF má zamestnávateľ podľa zákona vo výške 1 % a má ďalší prídel vo výške 0,5 % (nie je určené, že prídel je určený na dopravu). Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej vypláca každému zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania (teda nemá trvalé bydlisko v mieste zamestnávateľa), dvakrát ročne pevnú sumu na základe potvrdenia o výške cenových relácií zo SAD. Je tento postup správny? Musí prepočítavať, či mzda zamestnancov nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva kalendárne roky, za ktorý sa príspevok vypláca? Ak áno, tak počíta priemernú polročnú mzdu, ak vypláca polročne?

Dátum publikácie: 9.10.2017
Autor: Ing. Jana Repáčová

Môže zamestnávateľ vydať pracovný poriadok, ak nemá odborovú organizáciu?

Dátum publikácie: 21.7.2017
Autor: Viera Kubanková

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky poskytovania stravných lístkov aj počas dovolenky, práceneschopnosti a iných prekážok v práci. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže tieto podmienky zamestnávateľ upraviť v internej smernici aj samostatne? Bude to pre zamestnávateľa daňovo uznaný náklad a pre zamestnanca bude hodnota stravovania oslobodená od dane z príjmov?

Dátum publikácie: 5.1.2017
Autor: JUDr. Eva Tináková (advokátska kancelária MAPLE & FISH)

Spoločnosť má podpísanú podnikovú kolektívnu zmluvu, ktorej platnosť končí 31. 12. 2016. Zamestnanci majú určené mesačné základné mzdové tarify v tarifných triedach, ktoré sú súčasťou kolektívnej zmluvy. Zostanú tieto základné mzdové tarify a tarifné triedy v platnosti naďalej, aj keď od 1. 1. 2017 už nebude platiť kolektívna zmluva? Má sa k týmto mzdovým tarifám jednotlivých zamestnancov priradiť charakteristika stupňov náročnosti práce?

Dátum publikácie: 26.12.2016
Autor: JUDr. Eva Tináková (advokátska kancelária MAPLE & FISH)

Spoločnosť má podpísanú podnikovú kolektívnu zmluvu, podľa ktorej sú vyplácané mzdové nároky zamestnancov. Platnosť podnikovej kolektívnej zmluvy končí 31. 12. 2016. Pri výpočte mzdy zamestnancov od 1. 1. 2017 bude postupovať podľa Zákonníka práce alebo podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (v prípade, že je podpísaná)?

Dátum publikácie: 1.7.2016
Autor: Viera Kubanková

Zamestnávateľ bude na trvalý pracovný pomer od 1. 6. 2016 zamestnávať 81 zamestnancov. Aké povinnosti vznikajú zamestnávateľovi pri takomto počte zamestnancov? Musí mať zamestnávateľ kolektívnu zmluvu a zástupcov zamestnancov?

Dátum publikácie: 1.7.2016
Autor: Viera Kubanková

Zamestnávateľ má zamestnancov vo výpovednej dobe. Môžu zamestnanci vo výpovednej dobe voliť zamestnaneckého dôverníka? Môže byť zamestnanec vo výpovednej dobe volený za zamestnaneckého dôverníka?

vzdelavanie