Nový komentár: Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní

Na stránke Mzdového centra si môžete preštudovať ďalší nový komentár – k Zákonu o kolektívnom vyjednávaní – s účinnosťou od 1. 3. 2021.

Dátum publikácie:20. 7. 2021
Autor:JUDr. Petra Čičkánová

komentar o kolektiv vyjedn

K § 1

Predmetom zákona č. 2/1991 Zb. je úprava procesu kolektívneho vyjednávania medzi orgánmi odborových organizácií príslušných na zastupovanie zamestnancov a zamestnávateľmi s cieľom uzatvoriť kolektívnu zmluvu ako dvojstranný (viacstranný) právny úkon záväzný tak pre zamestnancov, ktorých zástupcovia danú kolektívnu zmluvu uzatvorili, ako aj zamestnávateľov. Kolektívne vyjednávanie je tak definované:

a) subjektmi, ktoré sa ho zúčastňujú – hoci sa kolektívne vyjednávanie uskutočňuje so zámerom úpravy pracovných podmienok a podmienok zamestnávania zamestnancov odchylne od Zákonníka práce, zamestnanci svoje právo na kolektívne vyjednávanie neuskutočňujú samostatne, ale prostredníctvom svojho zástupcu – príslušného orgánu odborovej organizácie (§ 229 ods. 6 Zákonníka práce). Zamestnávateľ je samostatným subjektom kolektívneho vyjednávania, pokiaľ nejde o kolektívne zmluvy vyššieho stupňa [ust. § 2 ods. 3 písm. b), c) a d) zákona č. 2/1991 Zb.] a

b) cieľom, ktorý kolektívne vyjednávanie sleduje – v prípade zákona č. 2/1991 Zb. je cieľom kolektívneho vyjednávania uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Naproti tomu Dohovor MOP č. 154 v čl. 2 označuje za kolektíve vyjednávanie všetky rokovania uskutočnené medzi zamestnávateľmi (ich zástupcami) a organizáciami zamestnancov (Dohovor MOP č. 154 operuje s pojmom pracovník namiesto pojmu zamestnanec) s cieľom:

1) vymedziť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania,

2) upraviť vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ako aj

3) upraviť vzťahy medzi zamestnávateľmi/ich organizáciami a organizáciou/organizáciami zamestnancov.

Z uvedeného je zrejmé, že Dohovor MOP č. 154 upravuje kolektívne vyjednávanie širšie ako zákon č. 2/1991 Zb., keďže za kolektívne vyjednávanie nepovažuje len dialóg smerujúci k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy [upravujúcej aj vzťahy podľa bodu 2) a 3)], ale aj akékoľvek iné rokovania (nemusia viesť k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy), v dôsledku ktorých dôjde k úprave pracovných podmienok, vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a vzťahov medzi subjektmi kolektívneho vyjednávania.

Každý zamestnanec má v zmysle čl. 36 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na kolektívne vyjednávanie [čl. 36 ods. 1 písm. g) Ústavy SR]. Pretože toto právo môže byť zamestnancami vykonávané len vtedy, ak budú združení v odborovej organizácii pôsobiacej u zamestnávateľa, zamestnanci sa práva na kolektívne vyjednávanie môžu domáhať len vtedy, ak sami vynaložia aktivitu smerujúcu k združeniu sa v odborovej organizácii.

Rozhodnutie: Aj právo slobodne sa združovať s ostatnými v odborových organizáciách na ochranu svojich záujmov podľa čl. 37 ústavy a podľa dohovoru č. 98 je potrebné vnímať ako individuálne právo fyzickej osoby, ktoré neprináleží právnickej osobe. Obsahom tohto práva je ochrana hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a iných záujmov jednotlivca, ktorá je zastrešená úsilím a činnosťou odborovej organizácii vyvinutej v tomto smere [nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 254/06, zo dňa 18. 10. 2007].

K § 3a ods. 1

V prípade plurality odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa sú ich odborové orgány povinné pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov výlučne spoločne a po vzájomnej zhode, ak sa nedohodnú inak (napr. bude konať len jeden odborový orgán a ten bude zastupovať aj zostávajúce odborové orgány odborových organizácií). Ak na strane odborových organizácií nedôjde k dohode, zamestnávateľ má možnosť rokovať a uzatvoriť kolektívnu zmluvu:

a) buď s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa, alebo

b) s odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie.

Máme za to, že oprávnenie zamestnávateľa na rokovanie a uzatvorenie kolektívnej zmluvy pri pluralite odborových organizácií za súčasnej absencie dohody vzhľadom na počet ich členov naráža na problém súvisiaci s nemožnosťou zamestnávateľa zisťovať údaj o členstve svojich zamestnancov v odborovej organizácii. Ust. § 41 ods. 6 písm. d) Zákonníka práce zakazuje zamestnávateľovi zisťovať o budúcom zamestnancovi (analogicky aj o zamestnancovi) informáciu o tom, či je členom odborovej organizácie. Ani odborová organizácia pôsobiaca u zamestnávateľa nemá povinnosť oznámiť zamestnávateľovi počet a mená svojich členov. ...

 

Celý komentár nájdete na stránke Mzdového centra tu:

Komentár k zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní

 

Poznámky pod čiarou:


Autor: JUDr. Petra Čičkánová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace odborné články

Súvisiace dokumenty

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.