Osobný bankrot a jeho účinky so zameraním sa na pracovnoprávny vzťah

Na inštitút oddlženia, tak ako je upravený v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z., existujú protichodné názory, lebo najmä veritelia neprijali zjednodušený spôsob „zbavenia sa dlhov“ svojich dlžníkov s radosťou.

Dátum publikácie:8. 10. 2019
Autor:JUDr. Petra Beznosková

osoby bankrot

Obsah:
I. Následky vyhlásenia konkurzu a majetok dlžníka – zamestnanca
II. Oddlženie formou určenia splátkového kalendára dlžníkovi – zamestnancovi

Osobný bankrot je médiami, ako aj širokou verejnosťou používaný termín označujúci situáciu, kedy sa dlžník – fyzická osoba (vrátane fyzickej osoby – podnikateľa) – oddlží rozhodnutím konkurzného súdu (pozn.: okresný súd v sídle kraja), ktorý buď vyhlási na jeho majetok konkurz, alebo mu určí splátkový kalendár. Od prijatia novely zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) účinnej od 1. 3. 2017 využili možnosť oddlženia tisíce fyzických osôb.

Na inštitút oddlženia, tak ako je upravený v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z., existujú protichodné názory, lebo najmä veritelia neprijali zjednodušený spôsob „zbavenia sa dlhov“ svojich dlžníkov s radosťou. Na druhej strane platobne neschopní dlžníci (pozn.: dlžník – fyzická osoba je v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok) prijali túto šancu ako možnosť začať odznovu, bez dlhov. Aby sa mohol dlžník domáhať oddlženia, jeho majetok musí byť nižší ako jeho dlhy, musí sa voči nemu viesť aspoň jedno exekučné/vykonávacie konanie a od posledného vyhlásenia konkurzu/určenia splátkového kalendára uplynulo viac ako 10 rokov. Zákon č. 7/2005 Z. z. rozoznáva dve formy oddlženia, a to oddlženie konkurzom a oddlženie splátkovým kalendárom.

NEPREHLIADNITE

Najpodstatnejší rozdiel medzi týmito formami oddlženia spočíva v tom, že zatiaľ čo pri konkurze sa majetok dlžníka speňaží (v prípade, ak dlžník vlastní nehnuteľnosť, ktorá sa v konkurze predá, dlžníkovi bude vyplatená tzv. nepostihnuteľná hodnota obydlia v hodnote 10 000 eur), pri oddlžení formou splátkového kalendára si dlžník „vykúpi“ svoj majetok tak, že spláca svoje dlhy formou splátok počas obdobia piatich rokov. Uspokojenie nezabezpečených veriteľov (t. j. veriteľov, ktorí nemajú zabezpečenú svoju pohľadávku majetkom dlžníka) nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky a zároveň sa musí splátkovým kalendárom dosiahnuť uspokojenie nezabezpečených veriteľov aspoň o 10 % vyššie, ako by sa dosiahlo pri vyhlásení konkurzu (pozri ust. § 168c ods. 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z.).

I. Následky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka – zamestnanca

V zmysle ust. § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. súd v uznesení o vyhlásení konkurzu zbaví dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené, teda ak bude po speňažení majetku dlžníka uspokojená pohľadávka veriteľa len na 20 %, vo vzťahu k zvyšným 80 % je dlžník svojho dlhu zbavený a tento dlh je dlhom nevymáhateľným.

Ust. § 166a zákona č. 7/2005 Z. z. medzi pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze, zaraďuje peňažné pohľadávky:

  • ktoré vznikli pred rozhodným dňom, t. j. pred vyhlásením konkurzu,
  • ktoré vzniknú v budúcnosti, ak bude za dlžníka platiť jeho dlhy ručiteľ/spoludlžník a
  • ktoré vzniknú v súvislosti s vypovedaním zmluvy/odstúpením od zmluvy, napr. odstupné.

Samotným oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Za nevymáhateľné sa považuje napr. aj príslušenstvo pohľadávky (úroky) prevyšujúce 5 % istiny ročne za každý rok existencie pohľadávky, pohľadávka zo zmenky, zmluvné pokuty, peňažné pohľadávky spriaznenej osoby (bližšie pozri ust. § 166b zákona č. 7/2005 Z. z.). Stav nevymáhateľnosti, resp. zbavenia sa dlhov ale neplatí pre všetky pohľadávky dlžníka. Vzhľadom na ich charakter a právny dôvod vzniku sú určité pohľadávky vyňaté spod režimu „zbavenia sa dlhov“ a dlžník ich bude povinný splatiť napriek vyhlásenému konkurzu. Výpočet týchto oddlžením nedotknutých pohľadávok je uvedený v ust. § 166c zákona č. 7/2005 Z. z.

NEPREHLIADNITE

Ide napr. o zabezpečenú pohľadávku (v su­me istiny a nesplateného príslušenstva vo výške 5 % istiny za každý rok existencie pohľadávky) v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva – typickým príkladom je pohľadávka z úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti.

Ak je zostatok úveru vyšší, ako je hodnota nehnuteľnosti, oddlžením nedotknutou pohľadávkou bude zostatok úveru vo výške rovnajúcej sa hodnote nehnuteľnosti. Ak je však zostatok úveru nižší ako hodnota nehnuteľnosti, bude oddlžením nedotknutý celý tento zostatok a dlžník ho bude povinný posplácať.

Ďalším príkladom nedotknutej pohľadávky je pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.

Keďže je platenie výživného dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť, povinnosťou rodiča, ktorý sa o dieťa osobne nestará, vyhlásenie oddlženia nesmie mať za následok, že dieťa stratí svoje právo na výživné. Práve naopak, ak bude rodič „oslobodený“ od povinnosti splácať napr. vysoko úročené pôžičky od nebankových subjektov, je tu predpoklad, že výživné bude platiť riadne a včas.

Medzi nedotknuté pohľadávky patrí napr. aj peňažný trest podľa Trestného zákonavyňatie tejto pohľadávky spod režimu oddlženia je logickým počinom zákonodarcu, lebo nezaplatenie peňažného trestu má v zmysle ust. § 57 ods. 3 Trestného zákona za následok premenu peňažného trestu na trest odňatia slobody, ktorého následok by nebol pre dlžníka práve priaznivý. (Príklad č. 1)


Text je skrátený. Prečítajte si celý článok:

Osobný bankrot a jeho účinky so zameraním sa na pracovnoprávny vzťah

Poznámky pod čiarou:

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner