Škoda v pracovnom práve a jej náhrada – 2. časť

2. časť série článkov sa zaoberá zodpovednosťo zamestnávateľa za škodu, druhmi škôd a náhradou škody spôsobenej zamestnávateľom. V prílohe nájdete smernicu k zodpovednosti za škodu na stiahnutie. 

Dátum publikácie:19. 11. 2019
Autor:JUDr. Klára Kučerková

zodpovednost za skodu

Obsah:

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

1. Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
2. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach
3. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa pri odvracaní škody zamestnancom
4. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
5. Rozsah a náhrada škody spôsobenej zamestnávateľom

Pod termínom „škoda v pracovnom práve“ si väčšina predstaví najmä vecnú škodu, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi, alebo škodu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktorú by mal zodpovedať zamestnávateľ.

Úprava škody v pracovnom práve je však omnoho širšia a pokrýva aj iné prípady vzniku škody, rozlišuje viaceré druhy zodpovednosti za škodu a taktiež pozná rozdielnu úpravu náhrady škody v závislosti od zavinenia a od subjektu, ktorý škodu spôsobil.

Aby sme sa vedeli v tejto problematike zorientovať, v pokračovaní dvojdielneho miniseriálu – v tejto druhej časti – si bližšie povieme o zodpovednosti zamestnávate­ľa za škodu, rozoberieme si jednotlivé druhy škôd a pozrieme sa aj na náhradu škody spôsobenú zamestnávateľom.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Zákonník práce upravuje nasledovné druhy zodpovednosti za škodu zamestnávateľa:

  1. Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu.
  2. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach.
  3. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa pri odvracaní škody zamestnancom.
  4. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.

1. Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

V ust. § 192 Zákonník práce upravuje tri skutkové podstaty všeobecnej zodpovednosti za škodu, a to:

  1. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
  2. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a
  3. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorú zamestnancovi spôsobili zamestnanci porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa konajúci v jeho mene.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi je postavená na objektívnom princípe, čo znamená, že zamestnanec nemusí preukazovať zamestnávateľovo zavinenie, s výnimkou preukazovania úmyslu pri zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom.

NEPREHLIADNITE

Vo všetkých prípadoch všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu je zamestnanec povinný preukázať kumulatívne splnenie ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu, a to:

  1. Protiprávne konanie na strane zamestnávateľa spočívajúce v:
    1. porušení právnych povinností,
    2. úmyselnom konaní proti dobrým mravom alebo
    3. porušení povinností zamestnancom, ktorý konal v rámci plnenia úloh za zamestnávateľa.
  2. Vznik škody u zamestnanca.
  3. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Pri prvých dvoch skutkových podstatách zodpovednosti zamestnávateľa za škodu porušením právnych povinností a úmyselným konaním proti dobrým mravom musí ku škode dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pričom subjekt škodcu nie je rozhodujúci. Môže ísť o fyzickú osobu zamestnávateľa, štatutárny orgán zamestnávateľa, vedúceho zamestnanca alebo iného zamestnanca alebo dokonca o tretiu osobu. Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom musí navyše byť splnený úmysel.

Pri tretej skutkovej podstate zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú porušením povinností zamestnancom, ktorý konal v rámci plnenia úloh za zamestnávateľa, nie je potrebné, aby škoda vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, ale zásadný význam má subjekt škody, ktorým musí byť zamestnanec alebo viacerí zamestnanci konajúci v mene zamestnávateľa. V tomto prípade škodcom môže byť fyzická osoba – zamestnávateľ, štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, zamestnávateľom alebo štatutárnym orgánom poverení zamestnanci, iní zamestnanci zamestnávateľa, ktorým oprávnenie robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplýva z ich funkcie určenej organizačnými predpismi, ďalší zamestnanci, ktorých zamestnávateľ poveril, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene a podobne.


Text je skrátený. Prečítajte si celý článok:

Škoda v pracovnom práve a jej náhrada – 2. časť

Poznámky pod čiarou:

Súvisiace vzory zmlúv a právnych podaní

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace odborné články

Súvisiace interné firemné predpisy

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner