Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov a náhrada škody

Pracovník spôsobil zamestnávateľovi škodu pri plnení pracovných úloh a neskôr dostal lekársky posudok, že nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Zamestnávateľ požaduje náhradu škody. Kto je za škodu zodpovedný a ako ukončiť pracovný pomer?

Dátum publikácie:14. 9. 2021

havarov auto

Celá otázka:

Pracovník zamestnaný na prácu vo výške (montáž stožiarov) v júli 2020 riadil služobné motorové vozidlo na prácu do Nemecka. V Nemecku natankoval zlú PHL, v dôsledku čoho auto dojazdilo a bolo prevezené na opravu na Slovensko. Zamestnanec začal mať neskôr zdravotné problémy s chrbticou, v dôsledku čoho bol 2 mesiace PN, v januári 2021 odpracoval jeden turnus, v marci podstúpil operáciu, do 31. 5. 2021 bol PN.

Podľa lekára nemôže ďalej pracovať vo výškach, zamestnanec sa preto chcel dohodnúť na ukončení pracovného pomeru alebo o ďalšom postupe, no nedokázal sa skontaktovať so zamestnávateľom.

Dňa 17. 6. 2021 bola zamestnancovi od zamestnávateľa doručená výzva na úhradu škody za opravu auta (cez 4 000 eur).

1. Je za túto škodu zamestnanec zodpovedný, ak jeho pracovnou náplňou nie je riadenie auta?

2. Je možne vymáhať od zamestnanca náhradu škody po takmer roku od škodovej udalosti?

3. Ako ukončiť pracovný pomer? 

Odpoveď:

Ad 1

Podľa § 179 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

V zmysle ustanovenia § 220 Zákonníka práce plnenie pracovných úloh znamená výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, prípadne iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa, ako aj činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty zamestnanca.

Zo znenia otázky predpokladáme, že zamestnanec riadil služobné motorové vozidlo práve v súvislosti s nariadenou pracovnou cestou, preto možno konštatovať, že ide o škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ňou.

Podľa § 186 ods. 2 a 3 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 (zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách) a § 185 Zákonníka práce (zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov), (zo znenia otázky máme za to, že nejde o prípad osobitnej zodpovednosti) alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

 

Prečítajte si celú odpoveď:

Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov a náhrada škody

 

Pozrite si videoškolenie:

Pripravujeme dohodu o hmotnej zodpovednosti zamestnanca

Poznámky pod čiarou:


Autor: JUDr. Eva Tináková, PhD.

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.