Zákonník práce od 1. 1. 2021 – KOMENTÁR

V roku 2020 prešiel Zákonník práce niekoľkými zmenami, ďalšie sa chystajú tento rok. Komentár obsahuje zapracované novely až po č. 326/2020 Z. z.

Dátum publikácie:14. 1. 2021
Autor:kolektív autorov

tt_zakonnik-prace-od--1-1-2021

Z komentovaných ustanovení vyberáme:

K § 93 a § 94 ZP: Nepretržitý odpočinok v týždni

§ 93 a § 94 ZP upravujú poskytovanie nepretržitého odpočinku v týždni a jeho skrátenie.

Nepretržitý odpočinok v týždni

Odpočinok v rámci týždňa (7 po sebe idúcich dní), pričom tento odpočinok má pripadnúť na dni/deň. Pozn. nemusí ísť o kalendárne dni, keďže napr. pracovná zmena môže končiť aj o 6.00 ráno alebo začať o 22.00 večer (pozri pravidlo § 95 ZP, ktoré určí, do ktorého dňa takáto zmena patrí) (deň de facto 24 hodín idúcich po sebe)

-- nepretržitý (bez prerušenia)

Rozsah nepretržitého odpočinku v týždni

Všeobecné pravidlo: raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku + musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok (Príklad: V pondelok až piatok – zamestnanec pracuje, v sobotu a v nedeľu – zamestnanec má pracovné voľno; alebo v pondelok – zamestnanec má pracovné voľno, v utorok až v sobotu – zamestnanec pracuje, v nedeľu – zamestnanec má pracovné voľno.).

Raz za týždeň = raz za 7 po sebe idúcich dní podľa rozvrhu (týždeň môže byť aj utorok až pondelok).

Výnimky: sú štyri...............

Osobitná situácia – štátny sviatok 28. 10., ktorý nie je sviatkom ani dňom pracovného pokoja pre účely Zákonníka práce

Novela č. 326/2020 Z. z. (ktorou sa mení zákon č. 241/1993 Z. z.) považuje za štátny sviatok aj 28. 10. Zákon č. 241/1993 Z. z. v § 2 ods. 3 ustanovuje, že tento sviatok nie je dňom pracovného pokoja ani sviatkom podľa osobitného predpisu (odkazuje sa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 326/2020 Z. z.). Zároveň sa novelizuje znenie § 94 ods. 1 ZP, kde sa ustanovuje: „Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“.

Celé komentované ustanovenie:
K § 93 a § 94 ZP: Nepretržitý odpočinok v týždni

K § 120: Minimálne mzdové nároky

§ 120 ZP upravuje povinnosti zamestnávateľa vo väzbe na minimálne mzdové nároky.

Ide de facto o šesť stupňov „minimálnej mzdy“ vo väzbe na stupne náročnosti práce, ktoré zohľadňujú odstupňovanú zložitosť, zodpovednosť a namáhavosť práce.

--ZP výslovne nevyžaduje, aby sa stupeň náročnosti práce uviedol v pracovnej zmluve (ale zamestnávateľ ho musí danému miestu priradiť a zamestnanec má teda mať vedomosť, v akom stupni náročnosti práce sa nachádza).

Vzťahujú sa: na zamestnancov, ktorých odmeňovanie nie je upravené (dohodnuté) v kolektívnej zmluve -- zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce („stupeň“) príslušného pracovného miesta.

-- u zamestnávateľa, u ktorého je odmeňovanie dohodnuté v kolektívnej zmluve, má zamestnávateľ a odborová organizácia možnosť zvážiť, aký systém odmeňovania zavedie. Zmluvné strany pritom nie sú viazané odstupňovaním (1 – 6). V praxi sa v prípade kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa možno stretnúť s 12-stupňovým systémom. V samotnej KZ je potrebné aj vymedziť kritériá zaraďovania do stupňov/tried, resp. zadefinovať stupne podobne, ako je to v prílohe č. 1 ZP.

Zaradenie zamestnanca – pracovné miesto a stupeň náročnosti práce (náročnosť práce)

Pracovné miesto: súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

-- zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti práce 1 – 6 (v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest v prílohe č. 1 ZP) -- podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ skúma tzv. pracovnú náplň zamestnanca – stručnú charakteristiku druhu práce (§ 43 ods. 2 ZP), zistí, ktorá činnosť je najnáročnejšia a následne urobí zaradenie na základe charakteristiky pracovného miesta do príslušného stupňa náročnosti (1 – 6). Pozn. nie je rozhodujúce vzdelanie zamestnanca (môže byť aj „prekvalifikovaný“), ale náročnosť práce.

Výpočet minimálnych mzdových nárokov

1. zamestnanci s ustanoveným pracovným časom 40 hodín týždenne

-- základom výpočtu je vždy 40 hodinový pracovný čas v týždni

Vzorec od 1. 1. 2021

Mesačný

Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok

= súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a koeficientu minimálnej mzdy.

Poračovanie komentovaného ustanovenia:
K § 120: Minimálne mzdové nároky

K § 121: Mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a náhradné voľno za prácu nadčas

Zamestnanec má za prácu nadčas nárok na dosiahnutú mzdu a k nej mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 25 % svojho priemerného zárobku a ak by išlo o zamestnanca pracujúceho na rizikových prácach a tento zamestnanec by na základe dohody so zamestnávateľom pracoval v nadčase, má nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 35 % svojho priemerného zárobku; rizikové práce vymedzuje § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ide o všeobecne záväzný nárok, ktorým sa do Zákonníka práce premietlo ustanovenie dohovoru MOP č. 1 z roku 1919 o pracovnom čase, ktorý ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi za prácu nadčas obvyklú mzdu zvýšenú najmenej o štvrtinu. Mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas sa zamestnancovi vypláca vo výplate za mesiac, v ktorom bola práca nadčas vykonaná, ak nie je dohodnutá osobitná splatnosť mzdy za prácu nadčas.

Výnimkou z nároku je situácia, kedy zamestnancovi zo zákonných dôvodov nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas nevznikne (dojednanie mzdy už s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas) alebo keď nárok na časť plnenia stratí (čerpaním náhradného voľna za prácu nadčas zamestnanec stráca nárok na mzdové zvýhodnenie).

Vyššie alebo diferencované sadzby je možné dohodnúť v kolektívnej alebo v individuálnej zmluve, v pracovnom poriadku alebo upraviť interným predpisom zamestnávateľa.

Sadzby je možné diferencovať napríklad podľa:

Poračovanie komentovaného ustanovenia:
K § 121: Mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a náhradné voľno za prácu nadčas

K § 122: Mzda a náhrada mzdy za prácu vo sviatok

§ 122 ZP upravuje otázku mzdy a náhrady mzdy za prácu vo sviatok (pozri § 94 ZP). Sviatok je vo všeobecnosti deň pracovného pokoja, a teda zamestnanec by počas neho nemal pracovať. Niektoré práce si však vyžadujú vykonávanie aj vo sviatok (pozri § 94 ods. 4 ZP ohľadom nariadenia práce vo sviatok + § 97 ods. 5 ZP o nariadení práce nadčas vo sviatok), ale musia byť zaplatené navyše.

1. možnosť: Mzdové zvýhodnenie

Nároky zamestnanca za prácu vo sviatok

Mzda

za čas – hodiny práce vo sviatok; výnimky pozri ďalej

1) ak ide o plánovanú zmenu – neposkytuje sa mzda navyše

2) ak ide o prácu nadčas (§ 97 ZP) -- vypočíta sa mzda za hodiny práce navyše/resp. zohľadnená

Mzdové
zvýhodnenie

-- za skutočnosť práce v deň sviatku – najmenej v sume 100 % jeho priemerného zárobku (§ 134 ZP)

 

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok = priemerná hodinová mzda (podľa § 134 ZP)

a) práca vo sviatok zamestnanca, ktorému pracovná zmena pripadla na sviatok

-- pracovná zmena bola v súlade s inými ustanoveniami ZP (napr. nepretržitá prevádzka) plánovaná na sviatok (napr. na 1. 5.), a teda zamestnanec je povinný vykonávať prácu v tento deň, tento deň sa nepovažuje za odpracovaný.

-- patrí: mzda za sviatok a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (nepatrí: mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, keďže ide o prácu v rámci rozvrhu pracovného času a jej výkonom sa nepresahuje fond pracovného času. Ak by však zamestnanec namiesto 8-hodinovej pracovnej zmeny musel odpracovať ďalšie 4 hodiny navyše, za tieto štyri hodiny mu bude patriť mzda a aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.)

b) práca vo sviatok zamestnanca, ktorému pracovná zmena nepripadla na sviatok

-- pracovná zmena (podľa rozvrhu) nepripadla na sviatok, ale na základe rozhodnutia zamestnávateľa musí v tento deň prísť vykonávať prácu. Príklad: Zamestnanec má naplánovanú zmenu na pondelok, utorok a stredu. Na štvrtok pripadol sviatok a zamestnávateľ nariadil prácu na sviatok od 6.00 – 14.00.

-- patrí: 1. mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok – za 7,5 hodiny, 2. patrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas – za 7,5 hodiny (alternatívy pozri § 121 ZP).

c) odpadnutie vykonávania práce z dôvodu sviatku (zamestnanec by inak bol pracoval)

-- nepracoval preto, že mu sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Príklad: Zamestnanec pracuje v pracovných zmenách pondelok až piatok od 8.00 do 16.30. Na štvrtok pripadol sviatok a zamestnávateľ neurčil, že zamestnanec má prísť do práce a vykonávať prácu vo sviatok.

„Obvyklý pracovný deň“ -- deň, počas ktorého by zamestnanec, keby nebol sviatok, pracoval.

Upozornenie:

zamestnávateľ urobí rozvrh pracovného času bez ohľadu na sviatok a až následne rozhodne, či všetci zamestnanci alebo niektorí z nich nebudú pracovať vo sviatok (napr. zníženie výkonov v doprave). S týmto cieľom je možné porovnať napr. rozvrhy pracovných zmien zamestnanca za predchádzajúce, prípadne aj nasledujúce obdobie. To, že je rozvrh pracovného času účelovo urobený tak, že na deň, na ktorý má pripadnúť sviatok, nie je určená pracovná zmena, neznamená, že sa na zamestnancov pracujúcich na tomto pracovisku nevzťahuje § 122 ods. 3 ZP, pretože prvotným dôvodom, prečo sa v daný deň nepracuje, je sviatok.

Poračovanie komentovaného ustanovenia:
K § 122: Mzda a náhrada mzdy za prácu vo sviatok

Celý komentár nájdete tu:

Komentár k zákonu č. 311/2001 Z. z.

Poznámky pod čiarou:

 

 

Využívajte funkcie a služby Mzdového centra naplno!

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Súvisiace odborné články

Súvisiace dôvodové správy

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace videoškolenia

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.