Insolventnosť podnikateľských subjektov

Pojmom insolventnosť sa vo všeobecnosti označujú finančné problémy či zadlženosť podnikateľského subjektu. Čo je to úpadok, aký je spôsob jeho riešenia?

Dátum publikácie:29. 4. 2021
Autor:JUDr. Stanislava Žáková

lano sipka

Insolventnosť či insolvencia je pojem, ktorý sa používa pomerne často aj napriek tomu, že ho slovenská legislatíva nepozná. Vo všeobecnosti sa ním označujú finančné problémy či zadlženosť podnikateľského subjektu. Právnym pojmom, ktorý zahŕňa platobnú neschopnosť a predlženie, je pojem úpadok a vymedzuje ho zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len: „ZKR“).

Každý podnikateľský subjekt je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak už však úpadok nastane, ZKR upravuje jeho riešenie speňažením majetku podnikateľského subjektu a kolektívnym uspokojením veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne.

Tento príspevok sa venuje definícii úpadku, ako aj spôsobom jeho riešenia, teda konkurzu a reštrukturalizácii.

A: Úpadok 

Úpadok je zákonom vymedzený stav majetkových pomerov dlžníka, s ktorým ZKR spája určité následky. V zmysle ust. § 3 ods. 1 ZKR je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Zároveň platí právna domnienka, že ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá sám dlžník, predpokladá sa, že je v úpadku.

Dlžník je subjekt, ktorý je povinný splniť záväzok veriteľovi, pričom je nepodstatné, či záväzok vznikol zo zmluvy, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností. Veriteľom je zasa každá osoba, ktorá je oprávnená požadovať od dlžníka finančné plnenie, a to bez ohľadu na jeho výšku alebo právny dôvod vzniku.

1. Platobná neschopnosť

Platobnú neschopnosť upravuje ZKR v ust. § 3 ods. 2, pričom osobitne definuje platobnú neschopnosť právnických osôb a osobitne fyzických osôb – podnikateľov.

Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Za jednu pohľadávku sa pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplní povinnosť uloženú výzvou podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) ZKR, predpokladá sa, že je platobne neschopný. Súd v zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. a) ZKR vyzve dlžníka, aby v lehote 20 dní od doručenia výzvy osvedčil svoju platobnú schopnosť tým, že predloží najmä zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu alebo zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania.

Spôsob určenia platobnej neschopnosti neupravuje priamo ZKR, ale vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia v znení neskorších predpisov (ďalej len: „vyhláška“). Podľa vyhlášky sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú:

  • peňažné prostriedky;
  • pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako 3 mesiace;
  • peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie;
  • peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti;
  • peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

Vyhláška zároveň negatívnym spôsobom z finančného majetku vylučuje:

  • peňažné prostriedky, pohľadávky, cenné papiere, ktoré sú vyjadrené v mene štátu, ktorý nie je členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj;
  • peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej jeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil.

Platobná neschopnosť sa týka iba záväzkov na finančné plnenie a je nepodstatné, aký je ostatný majetok dlžníka. Taktiež je nepodstatné, že dlžník niektoré záväzky uhrádza.

Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré peňažné záväzky, pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných dôvodov. Platobná neschopnosť musí predstavovať trvalý stav, pretože ak by meškanie s platením peňažného záväzku bolo len prechodné, dlžník by zaplatením záväzku osvedčil svoju platobnú schopnosť a súd by následne konkurzné konanie zastavil.1)

V zmysle ust. § 11 ods. 1 ZKR je na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti oprávnený sám dlžník, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to ustanovuje ZKR, prípadne veriteľ.

2. Predlženie

Druhou formou úpadku je predlženie, ktoré na rozdiel od platobnej neschopnosti zahŕňa celý majetok dlžníka a všetky jeho záväzky. Podľa ust. § 3 ods. 3 ZKR je predlžený ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o účtovníctve“), má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť, a prihliadne sa aj na očakávané výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávané výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať.

Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Poznámka:

Záväzok podriadenosti definuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) v ust. § 408a ods. 1 ako dohodu zmluvných strán, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka.

Dlžník v predlžení je povinný podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť má v mene dlžníka rovnako aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Včasným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa ZKR snaží zabrániť narastaniu dlhov a zmenšovaniu majetku dlžníka, čím sa zabezpečí vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov.

Pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas platí, že sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene dohodla zmluvná pokuta vo výške rovnakej, ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t. j. 12 500 €. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná. Rovnako, spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní. ZKR nepripúšťa ani započítanie, ani iný spôsob vyrovnania.

 

Prečítajte si celé znenie:

Insolventnosť podnikateľských subjektov

A: Úpadok
B: Konkurz
C: Malý konkurz 
D: Reštrukturalizácia

Poznámky pod čiarou:


Autor: JUDr. Stanislava Žáková

 

 

Využívajte funkcie a služby Mzdového centra naplno!

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.