Obmedzenie zákazu mlčanlivosti o pracovných podmienkach, mzdových podmienkach a podmienkach zamestnávania – novela Zákonníka práce účinná od 1. 1. 2019

Zamestnávateľ nemôže sankcionovať zamestnancov za to, že sa rozprávajú o svojich pracovných podmienkach.

Dátum publikácie:5. 4. 2019
Autor:JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.

obmedz zakaz mlcanl

Obsah:

I. Okruh obmedzení
II. Pokyny, príkazy, vnútorné predpisy, pracovné zmluvy a dohody urobené do 31. 12. 2018
III. Zákaz postihovania zamestnanca
IV. Rozsah zákazu a obmedzenia
V. Diskusia o mzde iného zamestnanca
VI. Aplikácia § 13 a druhej vety § 43 ods. 4 Zákonníka práce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Otázka, či zamestnanec môže hovoriť o svojej mzde a o svojich pracovných podmienkach, bola vždy sporná. Časť názorov vychádzala zo skutočnosti, že zamestnanec môže informáciou o svojej mzde slobodne disponovať. Časť názorov zas argumentovala, že ak sa zamestnanec dobrovoľne zmluvne obmedzí, je povinný zachovávať mlčanlivosť (voči spoluzamestnancom). Uvedenú spornú otázku rieši novela Zákonníka práce č. 376/2018 Z. z. účinná od 1. 1. 2019, kde sa novelizujú § 13, § 43§ 223.

I. Okruh obmedzení

a) Zákaz uloženia povinnosti mlčanlivosti o pracovných podmienkach, mzdových podmienkach a podmienkach zamestnávania

Podľa prvej vety § 13 ods. 5 ZP „Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania.“

Zákon zakazuje („nesmie”) zamestnávateľovi uložiť zamestnancovi povinnosť zachovania mlčanlivosti (t. j. že o tom nebude hovoriť) vo vzťahu k pracovným podmienkach, ktoré zahŕňajú aj mzdové podmienky, a k podmienkam zamestnávania – napr. mzda, dovolenka, pracovný čas, dohodnutá výpovedná doba, odstupné a pod.

§ 13 ods. 5 ZP upravuje zákaz zo strany zamestnávateľa (otázku dobrovoľnosti upravuje § 43 ZP). V tomto ohľade teda takýto zákaz nemôže byť vyjadrený vo vnútornom predpise zamestnávateľa – pracovný poriadok, smernica, ani nemôže byť daný takýto príkaz či pokyn. Zaradenie tohto zákazu pod § 13 ZP súvisí s cieľom zabrániť zamestnávateľovi v prípadnom diskriminačnom konaní voči zamestnancovi (napr. nevýhodnejšie podmienky), pričom napr. v praxi v pracovnej zmluve zamestnávateľ so zamestnancom do­hodol mlčanlivosť a prípadne aj sankcie za jej porušenie.

Cieľom bolo odradiť zamestnanca, aby hovoril s inými zamestnancami o svojej mzde a aby sa dozvedel aj o mzde iných zamestnancov. V praxi takáto „nevedomosť“ sťa­žovala prípadné postupy zamestnanca voči zamestnávateľovi (napr. uvedenie relevantných skutočností o jeho diskriminácii).

Ak zamestnávateľ poruší takýto zákaz, zamestnanec nie je povinný spravovať sa takýmto pokynom, príkazom, vnútorným predpisom. Podľa § 47 ods. 3 písm. a) ZP „Za­mestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré … a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,“.

Ďalšie zmeny Zákonníka práce od 1. 5. 2018 vo videoškolení: Zmeny v Zákonníku práce účinné od 1. 5. 2018

Predplatitelia ročného prístupu Mzdového centra majú prístup k videám v cene predplatného. 

b) Zákaz dohodnutia povinnosti mlčanlivosti o pracovných podmienkach, mzdových podmienkach a podmienkach zamestnávania

Zákonník práce obmedzuje aj dohodnutie mlčanlivosti na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca. Podľa druhej vety § 43 ods. 4 ZP „Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.“ Zá­kon teda vyhlasuje za neplatné (a to absolútne) dohodnutie takejto mlčanlivosti priamo v pracovnej zmluve, ale aj mimo nej – v dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

c) Jednostranné vyhlásenie zamestnanca, že bude zachovávať mlčanlivosť

Ak by aj zamestnávateľ dal zamestnancovi podpísať, že zamestnanec bude dobrovoľne a jednostranne zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných, mzdových podmienkach a podmienkach zamestnávania, takéto vyhlásenie nemá právny význam, nespôsobuje právne následky (zamestnanec ho môže aj odvolať) – pozri aj § 17 ods. 2 ZP. Takéto vyhlásenie sa javí aj ako v rozpore s účelom Zákonníka práce a cieľom § 13 ods. 5 a § 43 ods. 4 ZP. Zároveň akákoľvek sankcia je vylúčená vo väzbe na druhú vetu § 13 ods. 5 ZP – zákaz postihu.

 

Text je skrátený. Prečítajte si celý článok:

Obmedzenie zákazu mlčanlivosti o pracovných podmienkach, mzdových podmienkach a podmienkach zamestnávania – novela Zákonníka práce účinná od 1. 1. 2019

 

Poznámky pod čiarou:

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 231,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace aktuality

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner