Pracovná pohotovosť mimo pracoviska

Pracovná pohotovosť mimo pracoviska, ale aj na pracovisku, v aktívnej aj v neaktívnej podobe.

tt_neznamy-volajuci

Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem „pohotovosť“ ako stav pripravenosti na rýchly zásah. Adjektíva uvedené formou príkladov poukazujú na záchrannú, resp. požiarnu pohotovosť. Avšak nepretržitú pripravenosť zamestnanca na bezprostredný výkon pracovnej činnosti vyžadujú aj mnohé iné profesie odlišné od zdravotníckych či záchranárskych oblastí. Aktuálne trendy naznačujú, že pre čoraz viac pracovných pozícií sa zabezpečovanie pracovnej pohotovosti stáva ich neoddeliteľnou súčasťou.

Nariadenie pracovnej pohotovosti – hoci aj s výkonom mimo pracoviska – zásadným spôsobom zasahuje do mimopracovného času zamestnanca, teda do obdobia určeného na oddych a odpočinok, ktorý by mal zamestnanec tráviť podľa svojich súkromných preferencií. V čase výkonu pracovnej pohotovosti je však tento mimopracovný čas narušený.

Z uvedeného dôvodu je nevyhnutná regulácia inštitútu pracovnej pohotovosti určujúca podmienky jej nariadenia, ako aj maximálne prípustný časový rozsah.

Nesprávnou aplikáciou zákonných ustanovení totiž neraz dochádza k zneužívaniu tohto inštitútu pracovného práva a zamestnanci väčšinou ani nevedia o možnostiach svojej ochrany.

Uvedený problém sa netýka len zamestnávateľov pôsobiacich na Slovensku, ale v rámci celej Európskej únie.

Aj preto sa uvedeným problémom intenzívne zaoberá aj Súdny dvor Európskej únie, osobitne pri posudzovaní súladu vnútornej úpravy členských štátov so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorej predmetom je okrem iného tiež posilnenie ochrany zdravia a bezpečnosť pracovníkov definovaním primeraného pracovného času vrátane výkonu pracovnej pohotovosti.

Aké sú teda práva a povinnosti zamestnávateľa pri nariaďovaní pracovnej pohotovosti mimo pracoviska? A naopak, aké práva garantuje Zákonník práce v súvislosti s výkonom pracovnej pohotovosti zamestnancom?

Na uvedené otázky sa pokúsime priniesť odpovede v tomto článku analýzou príslušných právnych predpisov, ako aj domácej a zahraničnej judikatúry.

Právne vymedzenie pojmu „pracovná pohotovosť“

Pracovnú pohotovosť možno charakterizovať ako stav pripravenosti zamestnanca začať s vykonávaním práce aj mimo pracovného času, a to bezprostredne po tom, ako mu je potreba o výkone práce oznámená. Po dobu pracovnej pohotovosti teda zamestnanec nepracuje, ale je pripravený pracovať.

V § 96 ods. 1 Zákonníka práce možno identifikovať nasledovné definičné znaky inštitútu pracovnej pohotovosti:

  1. možno ju nariadiť, resp. dohodnúť len:
    • v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh,
    • na časové obdobie mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času,
  2. predmetom pracovnej pohotovosti je:
    • povinnosť zamestnanca zdržiavať sa po určený čas na dohodnutom mieste a
    • byť pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.

Právne vymedzenie pojmu „nevyhnutné úlohy“

V Zákonníku práce nenájdeme definíciu toho, čo možno považovať za nevyhnuté úlohy, resp. za odôvodnené prípady, kedy možno nariadiť výkon pracovnej pohotovosti. Výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že za nevyhnutnú úlohu rozhodne nemožno považovať celoročné nasadenie zamestnanca na vykonávanie pracovnej pohotovosti.

Uvedené vyplýva aj z príslušného Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 23S/196/2015:

Žalobca ako zamestnávateľ určoval svojmu zamestnancovi v mesačných rozvrhoch pracovných zmien okrem pracovného času aj výkon pracovnej pohotovosti podľa § 96 ods. 4 Zákonníka práce. Kontrolovaný zamestnanec z celkového počtu 247 pracovných dní odpracoval v rámci zmluvne dohodnutého pracovného času (30 hod týždenne) celkom 1 482 hod. a v režime neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska (v skutočnosti na pracovisku) až 1 656 hod., pričom takáto kombinácia výkonu práce a pohotovosti bola vykonávaná každý mesiac v dňoch podľa rozvrhu zmien a hodina nástupu pohotovosti bezprostredne nasledovala na hodinu skončenia riadneho pracovného času.

Inšpektorát práce, ako aj Národný inšpektorát práce ako druhostupňový správny orgán vyhodnotili uvedenú skutočnosť ako porušenie ustanovení Zákonníka práce o pracovnej pohotovosti, keďže uvedené nastavenie nedodržalo základnú charakteristiku inštitútu pracovnej pohotovosti, ktorou je zabezpečovanie výkonu nevyhnutných úloh zamestnávateľa, ktoré je potrebné uskutočniť v odôvodnených prípadoch mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Zamestnávateľ v rámci svojej právnej obrany poukázal na to, že Zákonník práce nikde nedefinuje, čo je „odôvodnený prípad“ a „zabezpečovanie nevyhnutných úloh“, a preto tieto pojmy nemožno vykladať na ťarchu zamestnávateľa. Tiež poukázal na to, že na úseku bezpečnostnej služby a stráženia majetku a objektov je pracovná pohotovosť úplne bežnou agendou, keďže mimoriadne udalosti vyplývajú z tejto práce a z obsahu pracovných dokladov predložených počas kontroly správnemu orgánu sú priam jednoznačné.

Krajský súd sa však priklonil k názoru orgánov inšpekcie práce a tiež uviedol: už zo samotnej periodicity výkonu dohodnutej práce a pracovnej pohotovosti pravidelne mesačne u tohto zamestnanca možno uza­vrieť, že nešlo o zabezpečenie nevyhnutných úloh, ale o cyklické vykonávanie dohodnutej práce a pracovnej pohotovosti.Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 5. 2016, sp. zn.: 23S/196/2015

Z vyššie uvedeného judikátu vyplýva, že zamestnávateľ je povinný veľmi dôkladne zvažovať, na aký druh úloh nariadi, resp. so zamestnanom dohodne výkon pracovnej povinnosti a či uvedený druh úloh naozaj spĺňa požiadavku nevyhnutnosti, resp. ide o odôvodnené prípady. V situáciách, keď zamestnávateľ nerešpektuje túto základnú zákonnú charakteristiku inštitútu pracovnej pohotovosti, postupuje, resp. koná v rozpore so zákonom a takéto porušenie pracovnoprávnych predpisov môže zamestnávateľovi privodiť i sankčné dôsledky zo strany inšpekčného orgánu.

Ak by zamestnanec odmietol výkon nariadenej pracovnej povinnosti a zamestnávateľ by z daného dôvodu s dotyčným zamestnancom ukončil pracovný pomer, v prípade začatia konania o neplatnosti skončenia pracovného pomeru by predmetom právneho posúdenia mohlo byť aj overenie splnenia hmotnoprávnych náležitostí súvisiacich s nariadením pracovnej pohotovosti. Ak by došlo ku konštatovaniu, že hmotnoprávne podmienky nariadenia pracovnej pohotovosti (t. j. aj podmienka nevyhnutnosti plnenia danej úlohy, resp. odôvodnenosti prípadu) splnené neboli, možno predpokladať, že aj skončenie pracovného pomeru (ak primárnym dôvodom ukončenia pracovného pomeru bolo práve odmietnutie výkonu nariadenej pracovnej pohotovosti) by bolo posúdené ako neplatné.

Časové vymedzenie nariadenia pracovnej pohotovosti

Pracovnú pohotovosť možno nariadiť v čase mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje, lebo je sviatok. V tento deň (vo sviatok) možno pracovnú pohotovosť nariadiť iba v prípadoch v súvislosti s výkonom nasledovných nevyhnutných prác:

  1. naliehavé opravárske práce,
  2. nakladacie a vykladacie práce,
  3. inventúrne a uzávierkové práce,
  4. práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
  5. práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
  6. práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
  7. kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
  8. naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín,
  9. práce v nepretržitej prevádzke a
  10. práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Stále však musí byť splnená podmienka nevyhnutnosti plnenia nariadenej úlohy, resp. odôvodnenosti konkrétneho prípadu.

 

Text je skrátený. Prečítajte si celé znenie:

Pracovná pohotovosť mimo pracoviska

Poznámky pod čiarou:


Autor: JUDr. Mgr. Eva Tináková, PhD

 

 

Využívajte funkcie a služby Mzdového centra naplno!

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace odborné články

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace interné firemné predpisy

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.