Pracovná pohotovosť

Charakteristika neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku a mimo pracoviska, aktívna časť pracovnej pohotovosti, pracovná pohotovosť počas sviatku a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. 

Dátum publikácie:3. 5. 2019
Autor:Ing. Eva Gášpárová

prac pohotovost

Pracovná pohotovosť je stav pripravenosti zamestnanca bezodkladne nastúpiť na výkon práce v okamihu získania vedomosti o vzniku potreby túto prácu vykonávať. Súčasťou pracovnej pohotovosti je povinnosť zamestnanca byť po určený čas zamestnávateľovi k dispozícii pre prípad vzniku potreby vykonávať prácu.

Obsah:
1. Vymedzenie pracovnej pohotovosti
2. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku
3. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
4. Aktívna časť pracovnej pohotovosti
5. Pracovná pohotovosť počas sviatku

1. Vymedzenie pracovnej pohotovosti

Inštitút pracovnej pohotovosti upravuje Zákonník práce v § 96. O pracovnú pohotovosť ide, ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.

Pracovná pohotovosť zaväzuje zamestnanca, aby sa zdržiaval na určenom alebo dohodnutom mieste, počas nariadeného alebo dohodnutého času a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.

Zamestnávateľ môže využiť pracovnú pohotovosť na zabezpečenie len nevyhnutných úloh, ktoré sa budú realizovať v odôvodnených prípadoch mimo rámca rozvrhu pracovných zmien podľa § 90 Zákonníka práce a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času podľa § 85 ods. 8 Zákonníka práce. Zákonník práce neustanovuje, o aké nevyhnutné úlohy by malo ísť, preto dôvody na výkon pracovnej pohotovosti by mal posúdiť zamestnávateľ. Platí však, že pracovná pohotovosť nemôže nahrádzať výkon bežných pracovných úloh zamestnávateľa, ktoré má zamestnanec vykonávať vo svojom riadnom pracovnom čase.

Príklad č. 1:

Zamestnanec má určený pracovný čas pondelok až piatok od 6,00 hod. do 14,00 hod. Zamestnávateľ mu nariadil pracovnú pohotovosť v pondelok od 14,00 hod. do 15,00 hod., pre prípad, keby niekto nenastúpil do druhej pracovnej zmeny, aby mohol zabezpečiť náhradu. V danom prípade ide o nariadenie pracovnej pohotovosti mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas.

Zamestnávateľ sa môže v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutých úloh dohodnúť so zamestnancom, že mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas sa bude zamestnanec v rámci pracovnej pohotovosti zdržiavať po určený čas na dohodnutom mieste a bude pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Ak by zamestnanec s dohodou o pracovnej pohotovosti nesúhlasil, zamestnávateľ je oprávnený pracovnú pohotovosť zamestnancovi nariadiť, ale rovnako len v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutých úloh a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas.

Nariadenie pracovnej pohotovosti Zákonník práce obmedzuje stanovením týždennej a ročnej prípustnej hranice, a to predovšetkým z dôvodu, že pracovná pohotovosť je zásahom do osobného voľna zamestnanca. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu 8 hodín v týždni a v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Ak zamestnanec nerešpektuje nariadenie pracovnej pohotovosti, dopúšťa sa porušenia pracovnej disciplíny. Nad maximálne určený rozsah zamestnávateľ nesmie zamestnancovi pracovnú pohotovosť nariadiť a pracovná pohotovosť je prípustná jedine na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak už zamestnanec vykonal pracovnú pohotovosť v maximálnom rozsahu, nemusí s ďalšou dohodou o pracovnej pohotovosti súhlasiť. Ďalšiu pracovnú pohotovosť mu už zamestnávateľ nemôže nariadiť a prípadné odmietnutie pracovnej pohotovosti zamestnancom sa v tomto prípade nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny. Zákonník práce neupravuje spôsob vyjadrenia súhlasu zamestnanca s dohodou o pracovnej pohotovosti, mala by sa akceptovať dohoda písomná aj ústna. Zákonník práce nelimituje rozsah dohodnutej pracovnej pohotovosti, ale umožňuje v kolektívnej zmluve dohodnúť obmedzenie rozsahu pracovnej pohotovosti, ktorú možno so zamestnancom dohodnúť.

Príklad č. 2:

Zamestnávateľ na zabezpečenie nevyhnutných úloh potrebuje, aby zamestnanec vykonával pracovnú pohotovosť.

Zamestnanec v danom týždni nemal pracovnú pohotovosť a v kalendárnom roku mal pracovnú pohotovosť v rozsahu 60 hodín. Tomuto zamestnancovi zamestnávateľ môže pracovnú pohotovosť nariadiť.

Príklad č. 3:

Zamestnávateľ na zabezpečenie nevyhnutných úloh potrebuje, aby zamestnanec vykonával pracovnú pohotovosť.

Zamestnanec v danom týždni nemal pracovnú pohotovosť a v kalendárnom ro­ku mal pracovnú pohotovosť v rozsahu 120 hodín.

Tomuto zamestnancovi zamestnávateľ ne­môže pracovnú pohotovosť nariadiť, ale môže s ním pracovnú pohotovosť dohodnúť.

Miesto, kde je zamestnanec pripravený na výkon pracovnej pohotovosti, určuje zamestnávateľ. Môže ním byť:

  • pracovisko, kedy ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku,
  • bydlisko zamestnanca alebo inak určené miesto, kedy ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.

Podľa § 164 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ nemôže nariadiť pracovnú pohotovosť tehotnej žene, žene alebo mužovi trvale sa starajúcim o dieťa mladšie ako tri roky a osamelej žene alebo osamelému mužovi, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Pracovnú pohotovosť s týmito skupinami zamestnancov môže iba dohodnúť.

Podľa § 174 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ nemôže pracovnú pohotovosť nariadiť ani dohodnúť s mladistvými zamestnancami (zamestnancami do 18 rokov veku).

Zamestnávateľ je podľa § 99 Zákonníka práce povinný viesť evidenciu aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Rozlišovanie aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti a presná evidencia sú potrebné predovšetkým z dôvodu rozdielneho odmeňovania jednotlivých častí pracovnej pohotovosti a rôzneho prístupu k započítaniu jednotlivých častí pracovnej pohotovosti do pracovného času.

2. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas.

Za pracovisko na účely pracovnej pohotovosti možno považovať pravidelné pracovisko zamestnanca, t. j. miesto, ku ktorému sa viaže výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ale aj iné určené miesto v sídle zamestnávateľa.

 

Text je skrátený. Prečítajte si celé znenie:

Pracovná pohotovosť

Poznámky pod čiarou:

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 231,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner