Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Priemerný zárobok sa počíta z údajov z predchádzajúceho štvrťroku a jeho výška sa použije v aktuálnom štvrťroku.

Dátum publikácie:28. 12. 2018
Autor:Ing. Jarmila Strählová

priem zarobok

Obsah:
Základné pojmy

Mzda
Priemerný zárobok
Pravdepodobný zárobok
Rozhodujúce obdobie
Čo sa nezapočítava do výpočtu priemerného zárobku
Čo sa započítava do výpočtu priemerného zárobku
Rozhodujúce obdobie
Pravdepodobný zárobok
Priemerný hodinový a priemerný mesačný zárobok
Výpočet priemerného mesačného zárobku
Priemerný zárobok a minimálna mzda
Priemerný zárobok a poskytovanie mzdy za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok

Stručne:

V praxi sú časté prípady, kedy je potrebné peňažné plnenie, ktoré zamestnancovi patrí, odvodiť od priemerného zárobku. Preto je stanovenie správnej výšky priemerného zárobku zamestnanca jednou z dôležitých úloh mzdového pracovníka. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Je definovaný v § 134 Zákonníka práce.

Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Tzn, že ide o mzdu za dni, kedy zamestnanec skutočne pracoval. Vypočíta sa tak, že hrubá mzda zúčtovaná v rozhodujúcom období sa podelí počtom skutočne odpracovaných hodín v rozhodujúcom období.

Priemerný zárobok sa počíta z údajov z predchádzajúceho štvrťroku a jeho výška sa použije v aktuálnom štvrťroku.

Zisťuje sa k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka.

Základné pojmy

V tejto časti príspevku si uvedieme základné pojmy, ktoré budeme používať pri výpočte priemerného zárobku na pracovnoprávne účely. Vychádzať budeme zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej „ZP“).

Mzda

Mzda je podľa § 118 ods. 2 ZP peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje, podľa § 118 ods. 3 ZP, aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu (ďalej SF).

Za mzdu sa, podľa § 118 ods. 2 ZP, nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo SF, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenia zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4, iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa ZP, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemajú charakter mzdy, a plnenie poskytované zo zisku po zdanení.

Priemerný zárobok

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej priemerný zárobok) je podľa § 134 ods. 1 ZP zárobok, ktorý zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Pravdepodobný zárobok

Pravdepodobný zárobok je, podľa § 134 ods. 2 ZP, zárobok, ktorý sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Pravdepodobný zárobok sa používa vtedy, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúcim obdobím je, podľa § 134 ods. 2 ZP, kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období.

Priemerný zárobok

Ako je už vyššie uvedené, priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Zúčtovanou mzdou je hrubá mzda pred zrazením odvodov do zdravotnej poisťovne (ďalej „ZP“) a Sociálnej poisťovne (ďalej „SP“).

Čo sa nezapočítava do výpočtu priemerného zárobku

Do mzdy na účely zisťovania priemerného zárobku sa nezapočítava mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku. Do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezapočítava časť neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Čo sa započítava do výpočtu priemerného zárobku

Od 1. 5. 2018 sa doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 ZP poslednej vety, započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa obvykle vypláca v čase jej výkonu, tzn. v najbližšom výplatnom termíne. Napríklad pri práci nadčas vykonanej v auguste 2018 sa mzda za prácu nadčas vyplatí vo výplatnom termíne pre mzdy za 08/218, tzn. v mesiaci september 2018. Ustanovenie § 121 ods. 4 ZP umožňuje vyplatenie aj neskôr, v čase čerpania náhradného voľna. Ak by sa táto mzda za prácu nadčas započítala do priemerného zárobku v neskoršom čase, došlo by k jeho skresleniu, lebo hodiny náhradného voľna sa do priemerného zárobku nezapočítali, ale mzda sa započítala. Preto sa určilo započítanie dosiahnutej mzdy za prácu nadčas do času zúčtovania, nie do času vyplatenia.

Príklad č.1:

 

Text je skrátený celé znenie si prečítate po prihlásení:

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Poznámky pod čiarou:

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 231,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner