Príspevok na rekreáciu podľa nového § 152a Zákonníka práce

Rekreačné poukazy, podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, výška príspevku, forma príspevku, lehota na preukázanie príspevku a množstvo praktických príkladov.

Dátum publikácie:31. 1. 2019
Autor:JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.

tt_lezadlo

Na záver roka 2018 poslanci NR SR schválili novelu Zákonníka práce (publikovaná pod č. 347/2018 Z. z.), ktorou zaviedli pravidlá poskytovania príspevku na rekreáciu. Zákon č. 347/2018 Z. z. zahŕňa zmenu a doplnenie zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, úpravu nového § 152a v Zákonníku práce a zmeny ďalších súvisiacich predpisov (napr. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Účinnosť zmien je od 1. 1. 2019.

a) kritérium veľkosti zamestnávateľa

Povinnosť postupovať podľa § 152a ZP nemajú všetci zamestnávatelia, ale len taký zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov (určenie tohto počtu pozri ďalej). V prípade ostatných zamestnávateľov Zákonník práce zamestnávateľom dáva túto možnosť:Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.“

Veľkosť zamestnávateľa

Povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu

1 – 49 zamestnancov

Nie (ale zákon umožňuje aplikovať rovnaký režim
s rovnakými daňovými výhodami)

50 a viac zamestnancov

Áno

 

Príklad:

Zamestnávateľ k 1. 2. 2019 zamestnáva 49 zamestnancov, ale je predpoklad, že k 1. 3. 2019 bude zamestnávať viac ako 50 zamestnancov. Vznikne mu povinnosť podľa § 152a ZP?

Základom pre posudzovanie počtu zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

To znamená, že v čase od 1. 1. do 31. 12. príslušného kalendárneho roka je základom priemerný evidenčný počet zamestnancov z predchádzajúceho kalendárneho roka.

Rast zamestnancov v konkrétnom kalendárnom roku teda nemá vplyv na vznik alebo zánik povinnosti v priebehu daného kalendárneho roka, pretože by sa tým nerovnako zaobchádzalo so zamestnancami, ktorí už požiadali o príspevok a ktorí oň nepožiadali (napr. ak by došlo k poklesu počtu zamestnávaných zamestnancov).

K pojmu „priemerný evidenčný stav“ pozri:

  • vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 540/2017 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 až 2020,
  • štvrťročný výkaz o práci na rok 2018 (Štatistický úrad),
  • metodické usmernenie MF SR (dostupné na internete) v kontexte § 19 ods. 2.

b) kritérium trvania pracovného pomeru

Zákonník práce v § 152a ods. 1 viaže podmienku splnenia práva (nároku) na príspevok na minimálnu dobu trvania pracovného pomeru.

Podľa § 152a ods. 1 ZP ide o zamestnanca, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

 

Príklad:

24 mesiacov je doba. Ak sa teda nárok posudzuje k určitému dňu, napr. 15. 3. 2019, musí sa posúdiť, či doba trvania pracovného pomeru je k tomu momentu najmenej 24 mesiacov. Ide tu o spätné počítanie (určenie) začiatku doby. V prípade 15. 3. 2019 musel pracovný pomer začať najneskôr 16. 3. 2017; 24 mesiacov je čas od 16. 3. 2017 do 15. 3. 2019. Deň 15. 3. 2017 by to bolo už 24 mesiacov a jeden deň, keďže deň 15. 3. by sa vyskytol 3x – 2017, 2018, 2019.

 

Príklad:

Čo je to nepretržité trvanie pracovného pomeru? Zamestnanec mal od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017 pracovný pomer na dobu určitú a následne od 1. 1. 2018 prešiel na pracovný pomer na neurčitý čas. Ide o nepretržité trvanie pracovného pomeru?

Z hľadiska Zákonníka práce sa za nepretržité trvanie považuje aj bezprostredná a priama nadväznosť pracovných pomerov. Z tohto hľadiska sa uvedená situácia posúdi ako nepretržité trvanie pracovného pomeru. Navyše uvedená situácia sa právne mohla riešiť aj dodatkom k pracovnej zmluve, osobitne ak sa menila len doba trvania pracovného pomeru.

Na zváženie sú prípady, ak sa pracovný pomer skončil v piatok a sobota a nedeľa ani nemali byť pracovné dni a nový pracovný pomer vznikol od pondelka.

Takéto konanie je do istej miery účelové a môže sa javiť aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže zamestnanec môže prísť o niektoré jeho práva.

 

Príklad:

Čo je to nepretržité trvanie pracovného pomeru? Zamestnanec mal od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov a následne od 1. 1. 2018 s ním bol dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas. Ide o nepretržité trvanie pracovného pomeru?

V prípade dohôd podľa § 223 ZP a nasl. nejde o pracovný pomer, teda ich trvanie sa pre účely § 152a ZP nezapočítava.

 

Príklad:

Pracovný pomer trval do 30. 4. 2019 (najmenej 24 mesiacov). Zamestnanec dal výpoveď, ale po mesiaci si to rozmyslel a vrátil sa k zamestnávateľovi (od 1. 6. 2019). Od 25. 4. 2019 zamestnanec bol na rekreácii, ale u zamestnávateľa si neuplatnil príspevok na rekreáciu. Má právo žiadať príspevok dodatočne?

V čase trvania prvého pracovného pomeru a v čase začatia rekreácie zamestnanec mal právo na príspevok na rekreáciu. Zamestnanec zmeškal síce poriadkovú lehotu 30 dní, ale to neznamená, že by mu nárok zanikol. Náklady zmeškania poriadkovej lehoty (neskoré požiadanie) však znáša zamestnanec (škoda). Vo vzťahu k novému pracovnému pomeru mu už nárok na príspevok na rekreáciu nevzniká, takže ak sa vypláca príspevok, je potrebné jasne identifikovať, že ide o predchádzajúci pracovný pomer.

Z uvedeného aj vyplýva, že hoci zamestnanec v istej časti kalendárneho roka spĺňal podmienky nároku na príspevok, môže tento nárok aj stratiť („prerušením trvania pracovného pomeru“).

 

Príklad:

Zamestnanec pracoval od roku 2006 v pracovnom pomere u zamestnávateľa A a od roku 2019 pracuje v pracovnom pomere u zamestnávateľa B. Ako je to s jeho nárokom na príspevok na rekreáciu podľa § 152a ZP?

Príspevok na rekreáciu sa neprenáša medzi zamestnávateľmi. Osobitnou situáciou by bol prevod podniku (zamestnávateľa), kedy prevod nemá dosah na nárok zamestnanca podľa § 152a ZP z hľadiska doby trvania pracovného pomeru.

Avšak, ak je zamestnanec prevedený do podniku, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov (priemerný evidenčný stav za predchádzajúci kalendárny rok), tak jeho nárok zaniká (t. j. môže si uplatňovať príspevok len za rekreáciu do dňa prevodu). Posudzovanie trvania pracovného pomeru sa robí ku dňu začatia rekreácie, t. j. ku dňu, kedy podľa dokumentov rekreácia začína.

Spravidla ide o prvú noc prenocovania, ale nemožno vylúčiť situáciu, že rekreácia organizovaná cestovnou kanceláriou začne aj nočným presunom [vždy ale platí podmienka, že musí ísť o najmenej dve prenocovania v kontexte § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z.]. Zamestnanec v prípade, ak je táto otázka sporná (najmä vtedy, ak od konkrétneho dňa začiatku rekreácie závisí, či zamestnanec má alebo nemá nárok), musí túto skutočnosť preukázať.

 

Text je skrátený. Prečítajte si celý článok:

Príspevok na rekreáciu

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 231,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Súvisiace odborné články

Súvisiace aktuality

Súvisiace školenia

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner