Voľba zamestnaneckého dôverníka

V článku sa dočítate, aké sú právne mantinely vzťahujúce sa na voľbu zamestnaneckého dôverníka. Vzhľadom na dôležitý význam kolektívneho pracovného práva, ktorého jedným zo základných princípov je ochrana záujmov zamestnancov.

Dátum publikácie:22. 4. 2016
Autor:JUDr. Radim Kochan

Image18088Kolektívne pracovné právo upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami, príp. kolektívom zamestnancov a zamestnávateľom, príp. organizáciou zamestnávateľov.

Základnými právnymi normami upravujúcimi kolektívne pracovnoprávne vzťahy sú zákon č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní a zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Kým prvý z uvedených zákonov obmedzil svoju vecnú pôsobnosť pre oblasť kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv, ktoré spomedzi zástupcov zamestnancov kompetenčne prislúchajú jedine odborovej organizácii, Zákonník práce upravuje aj tie kolektívne pracovnoprávne vzťahy, ktoré spadajú do pôsobnosti zamestnaneckých rád a zamestnaneckých dôverníkov.

S ohľadom na obsah tohto článku, ktorý si kladie za cieľ definovať právne mantinely vzťahujúce sa na voľbu zamestnaneckého dôverníka, bude relevantným právnym predpisom práve Zákonník práce. Hneď v úvode však musím konštatovať, že vzhľadom na dôležitý význam kolektívneho pracovného práva, ktorého jedným zo základných princípov je ochrana záujmov zamestnancov (napr. formou minimalizovania existujúcej nerovnováhy v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom), je táto právna oblasť príkladom absencie dôslednosti v právnej úprave, ktorej nedostatok môže formovať až aplikačná prax vrátane rozhodovacej praxe súdov SR. Inými slovami, proces voľby zamestnaneckého dôverníka upravuje Zákonník práce v § 234 piatimi vetami.

Zákonník práce priznáva zamestnancom možnosť podieľať sa prostredníctvom kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov na zabezpečení čo najlepších pracovných podmienok – zamestnancom je priznaná možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov buď priamo, alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka.

Svoju vôľu môžu zamestnanci vyjadriť prostredníctvom zástupcov zamestnancov formou

a) spolurozhodovania,

b) prerokovania,

c) právom na informácie a

d) kontrolnou činnosťou.

V prípade existencie plurality zastúpenia zamestnancov u jedného zamestnávateľa odborovej organizácii priznáva Zákonník práce právo na kolektívne vyjednávanie, na spolurozhodovanie, na kontrolnú činnosť a na informácie a zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi právo na prerokovanie a na informácie, ak Zákonník práce v niektorých konkrétnych prípadoch nestanovuje inak.

Zamestnanecký dôverník zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa. Podľa § 229 ods. 1 ZP sa s cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka.

1. Kde môže pôsobiť zamestnanecký dôverník a kde zamestnanecká rada?

Zamestnanecký dôverník aj zamestnanecká rada patria medzi zástupcov zamestnancov na volenom princípe. Zamestnanecký dôverník môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 3 a najviac 49 zamestnancov.

Ak sa počet zamestnancov zvýši na 50 a viac, u zamestnávateľa môže pôsobiť len zamestnanecká rada alebo odborová organizácia. Minimálny počet členov zamestnaneckej rady je 3, a to v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 50 a maximálne 100 zamestnancov. Minimálny počet členov zamestnaneckej rady sa zvyšuje úmerne s počtom zamestnancov konkrétneho zamestnávateľa a je upravený v § 234 ods. 1 Zákonníka práce.

V praxi môže nastať otázka ohľadne súbežného pôsobenia dvoch zamestnaneckých dôverníkov alebo dvoch zamestnaneckých rád. Kým súbežné pôsobenie viacerých odborových organizácií u jedného zamestnávateľa Zákonník práce výslovne pripúšťa (napr. v § 232 ods. 1), o zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckom dôverníkovi hovorí vždy v jednotnom čísle, pričom nerieši ani prípadnú kolíziu ich názorov. Je preto možné odvodiť, že zákon predpokladá, že u jedného zamestnávateľa bude pôsobiť vždy len jeden zamestnanecký dôverník alebo jedna zamestnanecká rada (alebo ich vzájomná kombinácia).

Na mieste je preto otázka, ako by mal zamestnávateľ postupovať v prípade zlúčenia dvoch zamestnávateľov, ak u každého z nich pôsobí zamestnanecký dôverník.

Súbežné pôsobenie dvoch zamestnaneckých dôverníkov alebo zamestnaneckých rád môže ešte viac skomplikovať dikcia § 31 ods. 8 Zákonníka práce, podľa ktorého „Pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z doterajšieho zamestnávateľa na preberajúceho zamestnávateľa právne postavenie a funkcia zástupcov zamestnancov zostávajú zachované do uplynutia funkčného obdobia, ak sa nedohodnú inak.“

Najlepším predpokladom riešenia vyššie načrtnutej situácie je dohoda zástupcov zamestnancov, ktorá predchádza predmetnému zlúčeniu dvoch zamestnávateľov. Súčasťou dohody by malo byť stanovenie termínu konania nových volieb tak, aby právo voľby mali aj noví zamestnanci zamestnávateľa, ktorých sa prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov prechodom k novému zamestnávateľovi dotkol.

2. Ktorí zamestnanci sa do celkového počtu zamestnancov započítavajú?

Do celkového počtu maximálne 49 zamestnancov za započítavajú zamestnanci v pracovnom pomere (tzn. tí, ktorí majú uzatvorenú pracovnú zmluvu) pracujúci na ustanovený týždenný pracovný čas, kratší pracovný čas, zamestnanci s pracovným pomerom uzatvoreným na dobu určitú aj zamestnanci, ktorým ešte neuplynula skúšobná doba. Čo sa týka zamestnancov pracujúcich na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta), títo by sa vzhľadom na charakter dohôd (krátkodobosť, premenlivosť podmienok, mali by sa uzatvárať len výnimočne...) do celkového počtu počítať nemali. Zákonník práce však uvedené v žiadnom zo svojich ustanovení nerieši (k uvedenému bližšie v bode „4.“).

3. Ktorí zamestnanci majú aktívne volebné právo (právo voliť)?

Právo aktívne podieľať sa na voľbe zamestnaneckého dôverníka majú všetci zamestnanci zamestnávateľa v pracovnom pomere, teda aj zamestnanci pracujúci na kratší pracovný čas, aj na dobu určitú. Čo sa týka zamestnancov v skúšobnej dobe, títo (s výnimkou vedúcich zamestnancov so skúšobnou dobou dlhšou ako 3 mesiace) aktívne volebné právo nemajú. Uvedené však nevyplýva z inštitútu skúšobnej doby ale z dôvodu, že „Právo voliť členov zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka majú všetci zamestnanci zamestnávateľa, ak u zamestnávateľa pracujú najmenej tri mesiace.“ Voliť môžu aj zamestnanci, ktorí ešte nedosiahli vek 18 rokov, ale majú minimálne 15 rokov.

Pokiaľ ide o zamestnancov pracujúcich na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, Zákonník práce nerieši, či majú právo voliť zamestnaneckého dôverníka. V tejto súvislosti však vidím paralelu medzi celkovým počtom zamestnancov započítavaných pre účely voľby zamestnaneckého dôverníka alebo zamestnaneckej rady a aktívnym volebným právom. Preto ak sa prikloníme k názoru, že zamestnanci – tzv. „dohodári“ sa do celkového počtu zamestnancov nezapočítavajú, musíme akceptovať fakt, že zákon im priamo aktívne volebné právo nepriznáva a nemal by im ho priznať ani zamestnávateľ.

Článok je skrátený, celý príspevok "Voľba zamestnaneckého dôverníka" nájdete v súvisiacich odborných článkoch.

Poznámky pod čiarou:

Súvisiace interné firemné predpisy

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace aktuality

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.