Zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti účinný od 1. 3. 2019

Povinnosti v súvislosti so zákonom o whistle­blowingu a editovateľná smernica.

Dátum publikácie:4. 7. 2019
Autor:JUDr. Tatiana Mičudová

protispol cinnost

Dňa 30. januára 2019 Národná rada SR prijala zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o whistleblowingu“), ktorý je účinný od 1. 3. 2019. Zákon o whistleblowingu nahradil v praxi zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 307/2014 Z. z.“), ktorý bol účinný od 1. 1. 2015. Zákon č. 307/2014 Z. z. v tom čase predstavoval nový nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowerov. Aplikačná prax však odhalila slabé miesta predmetnej právnej úpravy.

Obsah:
Povinný subjekt
Osoby, ktorým sa poskytuje ochrana
K povinnostiam zamestnávateľov a orgánov verejnej moci podľa Zákona o whistleblowingu
Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu

Nový Zákon o whistleblowingu vychádza vo svojich ustanoveniach zo Zákona č. 307/2014 Z. z., ale zároveň reaguje aj na poznatky z aplikačnej praxe. Cieľom novej právnej úpravy je prehĺbiť a zefektívniť právnu ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowerom.

Nová právna úprava prináša napr. tieto zmeny:

  • zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „úrad“), ktorý ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou bude poskytovať ochranu oznamovateľom (namiesto inšpektorátov práce, ktoré ju poskytovali v zmysle Zákona č. 307/2014 Z. z.) a ktorý bude kontrolovať dodržiavanie Zákona o whistleblowingu,
  • rozširuje definíciu závažnej protispoločenskej činnosti aj o trestné činy právnických osôb,
  • ustanovuje kvalitatívne kritériá odbornosti zodpovednej osoby a precizovaním úpravy jej postavenia vrátane zvýšenia jej ochrany, a tým aj posilnenia jej nezávislosti,
  • zavedením administratívnej zodpovednosti osoby, ktorá urobí voči whistleblowerovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu alebo ktorá vyzradí totožnosť whistleblowera.

Cieľom tohto článku je poukázať na jednotlivé zmeny, ktoré nová právna úprava prináša vo vzťahu k zamestnávateľom, ale aj k orgánom verejnej moci.

Povinný subjekt

Povinnosti v súvislosti s § 10 Zákona o whistle­blowingu sa vzťahujú na:

  • tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najmenej 50 zamestnancov a
  • orgán verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov. Tu zákonodarca zohľadnil malé obce, lebo predošlá právna úprava ustanovila povinnosti pre orgány verejnej moci bez ohľadu na to, koľko zamestnancov zamestnávali.

Ust. § 2 písm. e) Zákona o whistleblowingu definuje zamestnávateľa ako osobu, ktorá zamestnáva najmenej jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Zákon o whistle­blowingu nedefinuje pojem pracovnoprávny vzťah.

Pracovnoprávnym vzťahom je v zmysle ust. § 1 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) nielen vzťah založený pracovnou zmluvou, ale aj vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý je založený niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. Zákonníka práce).

Ust. § 2 písm. g) Zákona o whistleblowingu považuje za orgán verejnej moci:

  1. štátny orgán (napr. ministerstvá, Protimonopolný úrad SR, Štatistický úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie a pod.), obec (všetky obce v Slovenskej republike), vyšší územný celok (regionálne samosprávne celky podľa zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov),
  2. právnickú osobu zriadenú zákonom (napr. vysoké školy, Sociálna poisťovňa) a právnickú osobu zriadenú štátom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom je zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
  3. právnickú osobu založenú osobou uvedenou v prvom bode alebo v druhom bode (napr. štátne podniky, obchodné spoločnosti podľa Obchodného zákonníka),
  4. právnickú osobu, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy (napr. neštátne stredné školy pri uskutočňovaní prijímacieho konania).

V zmysle uvedeného sa Zákon o whistleblowingu vzťahuje aj na orgány verejnej moci, ktoré zamestnávajú najmenej 5 zamestnancov, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov v pracovnom pomere alebo tzv. „dohodárov“.

Osoby, ktorým sa poskytuje ochrana

Podľa § 2 písm. a) Zákona o whistleblowingu je oznamovateľom „fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateľovi; za oznamovateľa sa považuje aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ, k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa alebo k zamestnávateľovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateľom oznamovateľa“.

Oznamovateľom je osoba, ktorá sa v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie dozvedela o závažnej protispoločenskej činnosti a urobila o tom v dobrej viere oznámenie orgánu, ktorý je príslušný na takéto oznámenie, alebo zamestnávateľovi.

Základnou požiadavkou pre splnenie definície oznamovateľa na účely zákona je teda existencia pracovnoprávneho vzťahu k organizácii, ktorej sa oznámenie týka, pričom najčastejšie je tento vzťah vyjadrený v podobe pracovnoprávneho vzťahu.

Oznamovateľ je vždy iba fyzická osoba, nikdy nie právnická osoba.

Príklad č. 1:

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa na kratší pracovný čas. Možno ho považovať za chránenú osobu?

Ochrana podľa Zákona o whistleblowingu o oznamovaní protispoločenskej činnosti sa vzťahuje na zamestnancov, bez ohľadu na to, či sú zamestnaní na tzv. „čiastočný úväzok“ alebo pracujú na „plný úväzok“.

Príklad č. 2:

Zamestnávateľ zamestnáva aj tzv. domáckych zamestnancov, ktorí pracujú z domu. Možno aj takýchto zamestnancov považovať za chránenú osobu?

Ochrana podľa Zákona o whistleblowingu sa vzťahuje aj na tzv. domáckych zamestnancov (zamestnanci pracujúci podľa § 52 Zákonníka práce).

Inštitút pozastavenia účinnosti pracovno­právneho úkonu môžu využiť aj ďalšie osoby. Napr. fyzická osoba, ktorá nepodá oznámenie príslušnému orgánu alebo zamestnávateľovi, ale skutočnosti o protispoločenskej činnosti zverejní. Podmienkou však je, že táto osoba sa musí oprávnene domnievať, že podanie oznámenia by neviedlo k jeho riadnemu prešetreniu, resp. by mohlo viesť k jej postihu.

Stiahnite a upravte si smernicu: Vnútorný systém pri podávaní a preverovaní oznámení o protispoločenskej činnosti v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z.

Predplatitelia ročného prístupu Mzdového centra majú prístup k videám v cene predplatného. 

Ustanovenia o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa primerane vzťa­hujú aj na osobu blízku oznamovateľovi. Pojem blízka osoba je definovaný v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Za blízke osoby sú v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka považovaní príbuzní v priamom rade (priami predkovia a potomkovia – rodičia a deti, prarodičia a vnuci atď.), súrodenci (vlastní aj nevlastní) a manželia. Za osoby navzájom blízke možno považovať aj iné osoby, ktoré sú v rodinnom pomere alebo inom obdobnom vzťahu, pokiaľ ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá osoba dôvodne pociťovala ako vlastnú, a to z hľadiska ob­jektívno-spoločenského (napr. strýko, teta, švagor, poručník, opatrovník, druh/družka).

Ochrana sa v zmysle Zákona o whistleblowingu poskytuje (na rozdiel od prechádzajúcej právnej úpravy) už aj zodpovednej osobe, resp. zamestnancom do nej zaradeným (ak ide o organizačnú zložku).

Cieľom tejto zmeny je zvýšenie ochrany zodpovednej osoby pred neželanými zásahmi do jej fungovania a posilnenie jej nezávislosti v rámci vybavovania agendy oznámení.

K povinnostiam zamestnávateľov a orgánov verejnej moci podľa Zákona o whistleblowingu

Zákon o whistleblowingu zakotvuje za­mestnávateľom zamestnávajúcim najmenej 50 za­mestnancov a orgánom verejnej moci s najmenej 5 zamestnancami (ďalej len „povinná osoba“) povinnosť vytvoriť vnútorný systém preverovania oznámení (podľa zákona č. 307/2014 Z. z. išlo o vnútorný systém vybavovania podnetov).

Text je skrátený. Prečítajte si celý článok:

Zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti

Poznámky pod čiarou:

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 231,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Súvisiace dôvodové správy

Súvisiace odborné články

Súvisiace interné firemné predpisy

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner