Zákonník práce – čo nám priniesol rok 2019 a čo nás čaká v roku 2020 z pohľadu pracovnoprávnych vzťahov

Novely Zákonníka práce v roku 2019 a doteraz schválené novely s účinnosťou v roku 2020.

Dátum publikácie:3. 1. 2020
Autor:JUDr. Petra Beznosková

tt_vahy-knihy

Zosumarizovanie tak noviel Zákonníka práce, ktoré nadobudli účinnosť v roku 2019, ako aj noviel účinných od roku 2020:

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“ alebo „ZP“) je základný predpis v oblasti pracovného práva, ktorý upravuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu, ako aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Hoci má postavenie najdôležitejšieho právneho predpisu v oblasti pracovného práva, jeho časté novelizácie spôsobujú zamestnancom, ale najmä zamestnávateľom značné ťažkosti a neprehľadnosť. Od vyhlásenia Zákonníka práce v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v auguste 2001 bol viac ako 40-krát novelizovaný, z toho trikrát ešte pred nadobudnutím účinnosti v apríli 2002. Neprináša teda subjektom pracovnoprávnych vzťahov právnu istotu a najmä zamestnávatelia len s ťažkosťami plánujú nábor zamestnancov, keď na začiatku kalendárneho roku nemajú právnu istotu, či nedôjde v priebehu roku k takým zmenám, pre ktoré bude zamestnávanie väčšieho počtu zamestnancov pre nich neefektívne.

NEPREHLIADNITE

V priebehu roku 2019 nadobudli účinnosť 2 zmeny Zákonníka práce, a to zákon č. 347/2018 Z. z., ktorý zaviedol príspevky na rekreáciu zamestnancov, a zákon č. 376/2018 Z. z. týkajúci sa o. i. zákazu povinnosti dodržiavať mlčanlivosť o výške mzdy. V roku 2020 nadobudnú účinnosť 4 novely, ktorých počet sa ale môže v priebehu roku 2020 zmeniť.

I. Zákon č. 347/2018 Z. z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 347/2018 Z. z.“), s účinnosťou od 1. 1. 2019 – Príspevok na rekreáciu

Hoci sa uvedeným zákonom primárne menil zákon č. 91/2010 Z. z. o cestovnom ruchu v platnom znení, zákon č. 347/2018 Z. z. priniesol do pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom (vrátane zamestnancov v štátnej službe) a zamestnávateľom inštitút príspevku na rekreáciu zamestnancov. Príspevok na rekreáciu možno definovať ako zákonnú povinnosť zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytnúť svojim zamestnancom príspevok na absolvovanie rekreácie na území Slovenskej republiky. Ktorí zamestnanci si môžu v zmysle ust. § 152a Zákonníka práce požiadať o príspevok na rekreáciu?

  1. Zamestnanci, ktorí pracujú pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov – povinnosť poskytnúť príspevok nemajú tzv. malí zamestnávatelia. Tí môžu poskytnúť príspevok na báze dobrovoľnosti. Hoci existovala zo strany zákonodarcu snaha uložiť povinnosť prispievať na rekreáciu svojich zamestnancov všetkým zamestnávateľom, uvedená novela nebola Národnou radou Slovenskej republiky schválená. Pri posudzovaní počtu zamestnancov zamestnávateľa sa vychádza z priemerného evidenčného počtu zamestnancov za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom si zamestnanec o rekreáciu požiada.

Príklad č. 1:

Zamestnanec spoločnosti ABC s.r.o. si v októbri 2019 požiada o príspevok na rekreáciu, pretože vie, že spoločnosť zamestnáva takmer 70 zamestnancov. Spoločnosť ABC s.r.o. však jeho žiadosti nevyhovie, a to z dôvodu, že v roku 2018 zamestnávala len 42 zamestnancov, a teda nie je povinnou osobou na účely poskytnutia príspevku na rekreáciu. Zamestnanca zároveň poučí, že v roku 2020 si o príspevok požiadať môže, keďže podmienku zamestnávania viac ako 49 zamestnancov za rok 2019 splní.

  1. Ktorých pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov – dĺžka trvania pracovného pomeru sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Nárok na príspevok na rekreáciu majú len zamestnanci v pracovnom pomere (a obdobne v štátnozamestnaneckom pomere), nie zamestnanci pracujúci na základe tzv. dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. O príspevok na rekreáciu si môžu pri splnení ostatných podmienok požiadať aj zamestnanci, ktorí čerpajú materskú či rodičovskú dovolenku. V prípade zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas (tzv. čiastočný úväzok) títo majú rovnako nárok na príspevok, ale len v rozsahu, ktorý zodpovedá skráteniu ich pracovného času v porovnaní so základným pracovným časom v rozsahu 40 hodín týždenne (38 a 3/4 hodiny týždenne v prípade dvojzmennej prevádzky a 37 a 1/2 hodiny týždenne v trojzmennej/nepretržitej prevádzke).

Príklad č. 2:

Spoločnosť AB s.r.o. zamestnáva zamestnancov v jednozmennej prevádzke s týždenným pracovným časom 40 hodín. Zamestnáva však aj tzv. „dohodárov“ a niekoľko zamestnancov starajúcich sa o deti, ktorých týždenný pracovný čas je skrátený na 30 hodín. Zamestnanec v pracovnom pomere a týždenným pracovným časom má nárok na príspevok na rekreáciu vo výške 100 % (z výšky príspevku stanovenej zákonom), dohodár nárok nemá (ak by mu ho zamestnávateľ poskytol, nemôže si uplatniť sumu príspevku ako daňový výdavok a rovnako nebude tento príjem oslobodený od mzdy) a zamestnanec s pracovným časom 30 hodín týždenne má nárok na príspevok na rekreáciu vo výške 30/40*100%=75% (z výšky príspevku stanovenej zákonom).

  1. Zamestnanci, ktorí si podajú žiadosť o poskytnutie príspevku – závisí od konkrétneho zamestnávateľa, či si vydá vnútorný predpis, v ktorom upraví tak postup, akým si môžu zamestnanci o príspevok požiadať, ako aj podmienky, za ktorých bude zamestnancom príspevok vyplatený, napr. ako majú vyzerať účtovné doklady z ubytovacích zariadení, aké údaje v nich musia byť uvedené, aby mohol byť na ich podklade poskytnutý príspevok. Žiadosť by mala byť písomná, podpísaná zamestnancom a mali by v nej byť uvedené osoby, s ktorými zamestnanec bude rekreáciu tráviť, resp. s ktorými rekreáciu strávil.

POZNÁMKA

Keďže je zamestnávateľ povinný príspevok poskytnúť (ak sú splnené vyššie uvedené podmienky), nie je potrebné, aby si zamestnanec dával túto žiadosť vopred, teda pred tým, ako rekreáciu absolvuje. Stačí, ak po absolvovaní rekreáciu prinesie poverenému zamestnancovi zamestnávateľa žiadosť spolu s účtovným dokladom.

Ak sú splnené všetky podmienky, zamestnávateľ príspevok vyplatí. Uvedený postup sa spája s nižšou časovou náročnosťou, keďže nie je potrebné, aby zamestnanec, ktorý si žiada o príspevok, najprv doručil žiadosť a následne, po absolvovaní rekreácie, priniesol účtovný doklad.

  1. Zamestnanci, ktorí absolvujú rekreáciu
    • na území Slovenskej republiky – pretože príspevok na rekreáciu bol zavedený novelou zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v platnom znení (ďalej len „zákon č. 91/2010 Z. z.“), jeho cieľom bolo zvýšiť záujem o pobyty a rekreácie na území Slovenska. Z tohto dôvodu nie je možné žiadať preplatiť rekreáciu v zahraničí:
    • s najmenej dvoma prenocovaniami – zákon č. 91/2010 Z. z. legislatívne vymedzil aj pojem prenocovanie ako prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Musí teda ísť o subjekt, ktorého predmetom podnikania je o. i. aj poskytovanie ubytovania. Preto v prípade rôznych ubytovaní v súkromí nie je táto podmienka splnená a zamestnávateľ nie je povinný príspevok poskytnúť. Ak by ho však poskytol, nemôže si jeho sumu uplatniť ako daňový výdavok a nepôjde o príjem zamestnanca oslobodený od dane v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení („ďalej len zákon č. 595/2003 Z. z.)“ (bližšie pozri Usmernenie Finančnej správy SR č. 4/DzPaÚ/2019/MÚ k príspevkom na rekreáciu s riešenými praktickými príkladmi (ďalej len „Usmernenie“) dostupné na: https:// www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_ dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2019/2019.03.29_ rekreacie.pdf). Z textu Zákonníka práce nevyplýva, že by sa 2 prenocovania museli uskutočniť v jednom zariadení. Podmienka dvoch prenocovaní je splnená aj vtedy, ak zamestnanec prespí kontinuálne po sebe v dvoch, príp. viacerých zariadeniach.

Príklad č. 3:

Zamestnanec strávi predĺžený víkend cestovaním po Slovensku tak, že noc zo štvrtka na piatok strávi v Poprade, noc z piatka na sobotu v Levoči a noc zo soboty na nedeľu v Bardejove. V každom ubytovacom zariadení mu vystavia faktúru a všetky tieto faktúry spolu so žiadosťou predloží zamestnávateľovi.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť mu zodpovedajúcu sumu príspevku na rekreáciu.

alebo ktorých dieťa navštívi počas školských prázdnin detský tábor alebo ozdravný pobyt na území Slovenskej republiky – v tomto prípade nie je potrebné, aby šlo o detský tábor s prenocovaním. Postačuje, ak ide o organizované viacdenné aktivity, ktorých sa dieťa (vrátane detí zverených zamestnancovi do náhradnej osobnej starostlivosti, predosvojiteľskej starostlivosti a detí žijúcich so zamestnancom v spoločnej domácnosti) zúčastní počas prázdnin, teda v čase, keď nemá povinné vyučovanie a rodič je v práci. Príspevok ale možno poskytnúť len vtedy, ak tábor/ozdravný pobyt absolvuje dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu (t. j. do skončenia 9. ročníka) a deti navštevujúce osemročné gymnázium do skončenia 4. ročníka.

Výška príspevku na rekreáciu predstavuje 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, najviac vo výške 275 eur za kalendárny rok. Za oprávnené výdavky sa v zmysle ust. § 152a ods. 4 považujú výdavky na ubytovanie, stravu, dopravu, miestnu daň, wellness, ski pasy a iné služby súvisiace s rekreáciou za predpokladu, že súviseli s ubytovaním na dve prenocovania a sú súčasťou faktúry vystavenej ubytovateľom. Ak by si ich zamestnanec platil osobitne, nie je možné zahrnúť ich do oprávnených výdavkov.

Príklad č. 4:

Zamestnanec absolvuje pobyt v Hoteli Alfa vo Vysokých Tatrách. Pobyt zahŕňa ubytovanie, stravu formou polpenzie a ski pas. Faktúra za pobyt bude vystavená na sumu 450 €. Zamestnanec absolvuje v rámci pobytu aj wellness v Hoteli Beta, za ktorý zaplatí 50 €. Zamestnávateľa požiada o príspevok na rekreáciu s tým, že jeho výdavky dosiahli 500 €. Zamestnávateľ mu však môže poskytnúť príspevok na rekreáciu vo výške 55 % zo sumy 450 €, pretože 50 € za wellness z Hotela Beta nie je oprávneným výdavkom zamestnanca, keďže nebol v danom hoteli ubytovaný.

Ak by zamestnanec strávil dve noci v Hoteli Alfa za 350 eur (vrátane ski pasu) a nasledujúcu noc v Hoteli Beta za 150 € (vrátane wellness služieb) a oba hotely by mu vystavili faktúry, u zamestnávateľa si môže ako oprávnené výdavky uplatniť sumu spolu 500 €.

Ako oprávnené výdavky si zamestnanec môže uplatniť výdavky na seba, svojho manžela/manželku, deti (vlastné, ako aj zverené do náhradnej osobnej starostlivosti či pred- osvojiteľskej starostlivosti) a osoby žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ak spolu strávia rekreáciu (ust. § 152a ods. 5 Zákonníka práce). V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že zamestnávateľ, ak si chce príspevok na rekreáciu uplatniť ako daňový výdavok, musí mať za preukázané, že sa rekreácie so zamestnancom zúčastnili oprávnené osoby a nešlo o pobyt napr. skupiny kamarátov.

 

Text je skrátený. Prečítajte si celé znenie:

Zákonník práce – čo nám priniesol rok 2019 a čo nás čaká v roku 2020 z pohľadu pracovnoprávnych vzťahov

I. Novela Zákonníka práce zákonom č. 347/2018 Z. z.
II. Novela Zákonníka práce zákonom č. 376/2018 Z. z.
III. Novela Zákonníka práce zákonom č. 380/2019 Z. z.
IV. Novela Zákonníka práce zákonom č. 319/2019 Z. z.
V. Novela Zákonníka práce zákonom č. 375/2019 Z. z.
VI. Novela Zákonníka práce zákonom č. 307/2019 Z. z.

Poznámky pod čiarou:

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

E-BOOK ZDARMA: Prehľad povinností podnikateľa a novinky pre rok 2020

Súvisiace odborné články

Súvisiace dôvodové správy

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace interné firemné predpisy

Súvisiace videoškolenia

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner