Zástupcovia zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch

Pohľad na fungovanie odborovej organizácie, zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka u zamestnávateľa, ich postavenie z hľadiska zastupovania zamestnancov.

Dátum publikácie:14. 11. 2019
Autor:JUDr. Martin Vavro

rukyttZákonník práce ako základný pracovnoprávny predpis upravujúci oblasť pracovnoprávnych vzťahov definuje tri základné skupiny zástupcov zamestnancov. Ide o:

Vzájomné pôsobenie viacerých zástupcov zamestnancov u daného zamestnávateľa sa v niektorých prípadoch vylučuje, v niektorých prípadoch je naopak prípustné a Zákonník práce predpokladá ich vzájomné spolupôsobenie.

Osobitne pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov pre BOZP“), ktorého vymenúva zamestnávateľ na základe návrhu odborovej organizácie alebo zamestnaneckej rady. Ak by odborová organizácia alebo zamestnanecká rada u zamestnávateľa nepôsobila, zástupca zamestnancov pre BOZP sa stanovuje na základe voľby zamestnancov daného zamestnávateľa.

Odborová organizácia

Ak sa pozrieme v detailoch na jednotlivých zástupcov zamestnancov, možno dospieť k záveru, že najsilnejšie postavenie má z hľadiska efektívneho zastupovania za­mestnancov práve odborová organizácia, a to nielen z hľadiska zastupovania zamestnancov v oblasti pracovných podmienok, podmienok zamestnávania, v oblasti bezpečnos­ti a ochrany zdravia pri práci alebo kontroly, ale najmä z hľadiska zastupovania zamestnancov v oblasti mzdových podmienok, ktoré je možné zlepšiť prostred­níctvom dohodnutia kolektívnej zmluvy so zamestnávateľom v procese kolektívneho vyjednávania. Je to dané tým, že právo na kolektívne vyjednávanie je právom odborových organizácií a je garantované odborovej organizácii nielen Zákonníkom práce, ale predovšetkým Dohovorom medzinárodnej organizácie práce o vykonaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať. Je to medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách, ktorou je Slovenská republika viazaná a má tak prednosť pred zákonmi.

Dôvody tohto postavenia odborovej organizácie ohľadne výsadného práva na kolektívne vyjednávanie majú svoje nielen historické dôvody, ale aj iné dôvody. Kolektívne vyjednávanie je vo svojej podstate inštitucionálna forma riešenia konfliktu, ktorý prirodzene vzniká medzi zamestnávateľom na jednej strane a zamestnancami na strane druhej, ktorých zastupuje v kolektívnom vyjednávaní práve odborová organizácia. Dôvod tohto konfliktu má svoju príčinu v tom, že v trhovej ekonomike neexistuje zákon a ani nikdy nebude existovať zákon, ktorý by spravodlivo rozdeľoval hodnotu vytvorenú prácou a podnikaním. Je všeobecnou notorietou, že hlavným záujmov zamestnancov je mať čo najlepšie pracovné podmienky a čo najvyššie mzdy. Naopak, hlavným záujmom zamestnávateľa pri svojom podnikaní je dosahovať čo najvyšší zisk, resp. spĺňať iné očakávania vlastníkov, a to pri najnižších možných nákladoch. Všeobecnou notorietou je aj to, že viac ako 90 % zamestnancov v čase trvania zamestnania nie je schopných dohodnúť si individuálne so zamestnávateľom lepšie pracovné a mzdové podmienky, čo je dané charakterom pracovnoprávneho vzťahu, v ktorom je postavenie zamestnanca a zamestnávateľa vo vzájomnej nerovnováhe, ktorá je vyvažovaná práve pracovnoprávnou legislatívou, ktorá plní najmä ochrannú funkciu.

Riešením vyššie spomenutého konfliktu, ktorý sa rieši v procese kolektívneho vyjednávania, je uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorá predstavuje vo svojej podstate kompromis medzi záujmami zamestnávateľa a záujmami zamestnancov reprezentovanými odborovou organizáciou, čím kolektívna zmluva garantuje sociálny zmier medzi zamestnávateľom a zamestnancami.

Keďže kolektívna zmluva má súkromnoprávny charakter, je vo svojej podstate uzatváraná medzi subjektmi, ktoré musia mať všeobecnú právnu subjektivitu a spôsobilosť na právne úkony, a to nielen v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ale aj v oblasti súkromnoprávnych vzťahov vrátane vzťahov s orgánmi verejnej správy, odborová organizácia ako zmluvná strana kolektívnej zmluvy je preto v porovnaní s ostatnými zástupcami zamestnancov aj z tohto dôvodu jediným a výlučným subjektom spôsobilým na uzatváranie kolektívnych zmlúv.

Odborová organizácia je vo svojej podstate občianske združenie. Zakladaním a fungovaním občianskych zdru­žení vrátane odborových organizácií sa realizuje ústavné právo na slobodu združovania, pretože každý vrátane zamestnancov má právo sa slobodne združovať spolu s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.

Ak chcú zamestnanci založiť odborovú organizáciu, ktorej cieľ bude zastupovať a reprezentovať oprávnené záujmy zamest­nancov u daného zamestnávateľa, majú v zá­sade dve možnosti, ako to zrealizovať:

  1. Prvá možnosť je založiť novú odborovú organizáciu postupom predpokladaným v zákone o združovaní.
  2. Druhá možnosť zamestnancov je osloviť už existujúcu a fungujúcu odborovú organizáciu, spravidla ide o odborový zväz, asociáciu alebo odborové hnutie, ktorej stanovy umožňujú na základe oprávnenia vyplývajúceho zo zákona o združovaní zriaďovať odborové organizácie, ktoré majú postavenie organizačných jednotiek konajúcich vo vlastnom mene, tzn. majú právnu subjektivitu.

I.:

V súvislosti s postavením odborovej organizácie si je potrebné uvedomiť jednu dôležitú vec, že vznikajú nezávisle od štátu a od vôle zamestnávateľa, tzn. ich vznik nepodlieha procesu schvaľovania alebo registrácie. Uplatňuje sa v súvislosti s ich vznikom tzv. evidenčný princíp. Odborové organizácie preto používajú pri ustanovovaní, činnosti alebo správe svojich organizácií náležitú ochranu proti akémukoľvek zasahovaniu, či už priamemu alebo nepriamemu zo strany tak štátu, ako aj zamestnávateľov.

 

Text je skrátený. Prečítajte si celé znenie:

Zástupcovia zamestnacov v pracovnoprávnych vzťahoch

Poznámky pod čiarou:

 

 

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 291,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Súvisiace interné firemné predpisy

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner