Zmena pracovného pomeru z doby určitej na čas neurčitý

Osobitosťou pracovného pomeru dojednaného na určitú dobu je aj Zákonníkom práce predpokladaná možnosť zmeny tohto pomeru na taký, ktorý sa bude považovať za pracovný pomer na čas neurčitý. A to dokonca bez pričinenia zmluvných strán pracovného pomeru.

Dátum publikácie:6. 4. 2016
Autor:JUDr. Ondrej Beracka

Image15750

Osobitosťou pracovného pomeru dojednaného na určitú dobu je aj Zákonníkom práce predpokladaná možnosť zmeny tohto pomeru na taký, ktorý sa bude považovať za pracovný pomer na čas neurčitý. A to dokonca bez pričinenia zmluvných strán pracovného pomeru. Článok je zachytením platného právneho stavu ku dňu jeho publikácie.

1. Pracovný pomer na dobu určitú

Zámerne sa budeme sústrediť na špecifickú situáciu, ktorá je síce Zákonníkom práce predpokladaná, avšak v praxi sa tak často nevyskytuje. Napriek tomu je možné definovať aj súdne rozhodnutia, ktoré už na obdobné prípady reagujú. Pracovný pomer na dobu určitú je špecifický v tom, že vo väčšine prípadov bude existovať pracovná zmluva s presne vymedzeným dátumom ukončenia, teda jej určitosť v podobe časového ohraničenia je daná. Napriek tomu hneď v úvode poukazujeme na dva prvky (zákonná definícia a judikatúra súdov), a to:

Na základe ustanovenia § 48 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce určuje ohľadne doby určitej nasledovné:

„Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.“

Z tejto citácie je možné urobiť nasledovný záver, teda ak v pracovnej zmluve neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu, mení sa takto uzatvorený pracovný pomer na taký, ktorý je dojednaný na čas neurčitý. A zároveň platí to isté aj pre prípad, ak pri zmene pracovnej zmluvy neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.

Pre posúdenie toho, či v danej situácii musíme brať zreteľ na posudzovanie doby určitej, je nutné vychádzať z definovania zákonných obmedzení, ktoré na dojednávanie pracovných pomerov na dobu určitú platia. A teda je určené, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Následne je nutné ešte prihliadnuť na znenie § 48 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý stanovuje a určuje, čo sa rozumie pod spojením „opätovne dohodnutý pracovný pomer“.

Príklad č. 1:

Situácia zo skutkového základu bude jednoduchá vtedy, ak si zamestnávateľ a zamestnanec dojednajú pracovný pomer a určia, že ho dojednávajú na dobu určitú, v trvaní napríklad jedného roka odo dňa nástupu zamestnanca do práce. V tomto prípade sa pracovný pomer skončí uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, pretože táto doba je v súlade so zákonným limitom, pokiaľ ide o prípustnú dĺžku trvania pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú.

Môžeme však navodiť situáciu, že daný zamestnanec je pre zamestnávateľa dôležitý, má záujem využívať jeho prácu počas obdobia troch rokov, pričom je tak dané najmä z dôvodu, že počas tohto obdobia bude prebiehať zákazka, na ktorú je zamestnanec do pracovného pomeru prijatý.

 

Článok je skrátený, celý príspevok "Zmena pracovného pomeru z doby určitej na čas neurčitý" nájdete v súvisiacich odborných článkoch.

Poznámky pod čiarou:


Autor: JUDr. Ondrej Beracka

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace autorsky spracované rozhodnutie súdu

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.