Manuál mzdovej účtovníčky (na rok 2014) – 1. časť

Manuál mzdovej účtovníčky je praktický návod pre zamestnávateľov pri plnení povinností v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov a poskytovaním mzdy od 1. januára 2014. 

Obsah

Dátum publikácie:27. 3. 2014
Autor:Ing. Eva Gášpárová
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2014

1. Pracovnoprávne vzťahy

Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od:

  • uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo
  • dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Závislá práca, ktorá môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, je práca vykonávaná:

  • vo vzťahu nadradenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
  • osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
  • podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene,
  • v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,
  • za mzdu alebo odmenu.

Zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán. Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne.

Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov na výkon právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene.

Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené Zákonníkom práce a ostatnými právnymi predpismi, dohodnuté v kolektívnej zmluve a v pracovnej zmluve.

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych a v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

Zamestnanec je povinný najmä:

  • pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
  • byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať až po skončení pracovného času,
  • dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu,
  • v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený lekárom,
  • hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
  • zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania,
  • písomne oznámiť zamestnávateľovi všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou (zmenu mena, priezviska, trvalého alebo prechodného pobytu, zmenu zdravotnej poisťovne a pod.).

Vedúci zamestnanec je okrem uvedených povinností ešte povinný:

  • riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
  • vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
  • zabezpečovať odmeňovanie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv,
  • vytvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
  • zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
  • zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

2. Registrácia zamestnávateľa

Právnická alebo fyzická osoba sa stane zamestnávateľom, ak začne zamestnávať prvého zamestnanca. Vznikom zamestnávateľa vznikajú aj registračné povinnosti zamestnávateľa (registrácia daňového subjektu, poistenie ...).

2.1. Povinnosť registrácie daňového subjektu

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na území SR získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je v zmysle § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Registračnú povinnosť k dani z príjmov daňový subjekt splní predložením žiadosti o registráciu podľa § 67 zákona o správe daní. Správca dane pri registrácii pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ) a vydá osvedčenie o registrácii.

Ak podnikateľský subjekt začne zamestnávať zamestnancov, vzniká mu povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň a podľa § 49a ods.  3 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov:

  • ak nie je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľa dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň,
  • ak už je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že sa stal platiteľom dane.

2.2. Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o sociálnom poistení

Zamestnávateľ na účely sociálneho poistenia podľa § 7 zákona o sociálnom poistení je:

  • fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,
  • právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR,
  • platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba.

Zamestnávateľom nie je:

  • na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti  fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (v roku 2014 je to 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 je to 159 eur),
  • na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s:
    • fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem,
    • fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem,
    • fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku.

Každý zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a to na predpísanom tlačive Registračný list zamestnávateľa.

Od 1. januára 2014 Sociálna poisťovňa vyžaduje používanie nového tlačiva Registračného listu zamestnávateľa.

Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod.

Keďže každý zamestnávateľ je povinný predkladať doklady prostredníctvom elektronických služieb Sociálnej poisťovne, pri registrácii zamestnávateľa je potrebné požiadať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne uzatvoriť Dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného.

Pri registrácii zamestnávateľa (aj prvých zamestnancov) je preto vhodné Registračný list zamestnávateľa (aj Registračné listy FO) v papierovej forme predložiť osobne a uzatvoriť Dohodu, pretože následné dokumenty bude možné zasielať už len elektronicky.

Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa – IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách výkazu a mesačného výkazu poistného a registračných listoch FO. IČZ je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do Sociálnej poisťovne.

V prípade, že dôjde k zmene názvu zamestnávateľa, jeho sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, zamestnávateľ je povinný tieto zmeny oznámiť do 8 dní od tejto zmeny [§ 231 ods. 1 písm. m)] na tlačive Registračný list zamestnávateľa s označením, že ide o zmenu.

2.3. Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o zdravotnom poistení

Zamestnávateľ na účely zdravotného poistenia podľa § 11 ods. 56 zákona o zdravotnom poistení je:

  • fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,
  • právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR,
  • platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov do pobočky príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to na predpísanom tlačive do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou  s účinnosťou od 1. 2. 2014 určil na tento účel Metodickým usmernením č. 3/7/2009 nové tlačivo Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod.

Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestnávateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa. Pridelené číslo zamestnávateľa je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do príslušnej zdravotnej poisťovne.

V prípade zmeny názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu, zmeny dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, je zamestnávateľ povinný do 8 dní odo dňa zmeny tieto zmeny oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 23 ods. 8) na rovnakom tlačive Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného s označením, že ide o zmeny.

3. Povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu a oznamovacia a evidenčná povinnosť v priebehu trvania pracovnoprávneho vzťahu

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Vznikom pracovnoprávneho alebo iného právneho vzťahu vznikajú zamestnávateľovi aj povinnosti voči inštitúciám sociálneho a zdravotného poistenia.

3.1. Vznik pracovnoprávneho vzťahu

Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva uzatvorená v súlade s § 42 až § 44 Zákonníka práce. Pracovná zmluva musí obsahovať:

  • druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku,
  • miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
  • deň nástupu do práce,
  • mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj ďalšie pracovné podmienky, ako sú výplatný termín, pracovný čas, skúšobná doba a pod.

Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nie však pracovný pomer, vzniká aj uzatvorením dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré upravuje deviata časť Zákonníka práce.

V súlade s § 223 na výkon prác mimo pracovného pomeru môžu zamestnávatelia uzatvárať:

  • dohody o vykonaní práce,
  • dohody o pracovnej činnosti,
  • dohody o brigádnickej práci študentov.

3.2. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení

Zamestnanec na účely sociálneho poistenia podľa § 4 zákona o sociálnom poistení je:

  • na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem:
    • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
    • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom:
    • starobného dôchodku,
    • invalidného dôchodku,
    • výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a dovŕšila dôchodkový vek,
    • invalidného výsluhového dôchodku,
  • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
  • fyzickej osoby v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, tzv. zamestnanca s odvodovou úľavou, ak:
    • bola pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
    • suma jej mesačného príjmu nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer (ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2014, je to 539,35 eura),
    • jej nevzniklo povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti,
    • voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,
    • jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby,
    • odo dňa vzniku tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov,
  • na účely dôchodkového poistenia aj:
    • fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti, okrem:
      • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2014 je to 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 je to 159 eur),
      • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
    • fyzická osoba v právnom vzťahu nazáklade dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2014 je to 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 je to 159 eur),
    • fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom:
    • fyzická osoba, ktorá bola zamestnancom s odvodovou úľavou a po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru jej bol vyplatený príjem, z ktorého pomerná časť pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy (ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2014, je to 539,35 eura),
  • na účely úrazového poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie,
  • na účely garančného poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

  • zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, a to pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,
  • zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (v deň určený na výplatu príjmov) za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol  u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2014 je to 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 je to 159 eur),
  • zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol), ak priemerný mesačný príjem presiahol  u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2014 je to 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 je to 159 eur),
  • zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, a to pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce,
  • zamestnanca, ktorý je fyzickou osobou predtým dlhodobo nezamestnanou, s odvodovou úľavou na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, a to pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, najneskôr pred začatím výkonu práce,
  • zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou predtým dlhodobo nezamestnanou, s odvodovou úľavou a vzniklo mu povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu príjmu vyššieho ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer (ak vznikol v roku 2013, je to 526,62 eura a ak vznikol v roku 2014, je to 539,35 eura), a to najneskôr v lehote splatnosti poistného,
  • zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou predtým dlhodobo nezamestnanou, s odvodovou úľavou a vzniklo mu povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu uplynutia 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, a to pred vznikom tohto poistenia,
  • zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou predtým dlhodobo nezamestnanou, s odvodovou úľavou a po vyplatení príjmu po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru vzniklo povinné dôchodkové poistenie v lehote splatnosti poistného.

Povinnosť prihlásenia zamestnanca do registra plní zamestnávateľ podaním Registračného listu FO. V súčasnej dobe sú zamestnávatelia povinní predkladať registračné listy FO elektronicky. Registračné listy FO môžu byť predložené v papierovej forme jedine pri prvej registrácii zamestnávateľa pri dodržaní podmienky preloženia pred vznikom poistenia zamestnancov, a to najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnancov.

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ, okrem prihlasovacích povinností, povinný [§ 231 ods. 1 písm. c) až l) a o)]:

  • oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do 8 dní od tohto prerušenia,
  • oznámiť začiatok a koniec čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky do 8 dní od začiatku alebo skončenia čerpania,
  • odstúpiť tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako 10 dní,
  • predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného a príspevkov a opravný výkaz poistného a príspevkov, ak zistí, že v riadnom výkaze uviedol nesprávne údaje,
  • poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní poistenia v rozsahu upravenom v zákone a bezplatne,
  • písomne oznámiť pracovný úraz, ktorý si vyžaduje lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do 3 dní odo dňa, kedy sa o pracovnom úraze dozvedel,
  • predkladať záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii,
  • viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu do 3 dní od uplatnenia na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnancovi,
  • umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia,
  • vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia,
  • oznámiť, že jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, ako aj každú zmenu týchto skutočností do ôsmich dní od zmeny – podľa § 293db zákona účinného od 1. 1. 2014 je zamestnávateľ povinný túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni do 31. 1. 2014 prostredníctvom Registračného listu FO – zmena (vyplnením oddielu č. 4 tlačiva platného od 1. 1. 2014).

V sociálnom poistení sa uplatňuje inštitút prerušenia poistenia (§ 26). Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom:

  • čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu,
  • je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje mzda,
  • má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
  • je vo výkone väzby alebo vo výkone odňatia slobody,
  • čerpá rodičovskú dovolenku,
  • v období od 11. dňa potreby:
    • ošetrovania chorého dieťaťa, manžela, manželky, rodiča, rodiča manžela/-lky, ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou,
    • starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku, ak:
      • dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie,
      • predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie,
      • fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia,
  • odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Zamestnávateľ je povinný prerušenie poistenia oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky do 8, resp. 30 dní od prerušenia poistenia zaslaním Registračného listu FO. Vznik prerušenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia a skončenie prerušenia sa posudzuje ako vznik povinného poistenia.

Základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ prihlasuje a odhlasuje svojich zamestnancov z registra poistencov, oznamuje zmeny údajov prihlásených zamestnancov a prerušenia povinného poistenia, je Registračný list FO. Sociálna poisťovňa vyžaduje od 1. januára 2014 používanie nového tlačiva Registračného listu FO, v ktorom sa, v porovnaní s tlačivom platným do 31. 12. 2013, uvádza:

  • skutočnosť, že ide o zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,
  • skutočnosť, že ide o zamestnávateľa podľa § 7 ods. 2 zákona (platiteľa príjmu, ktorý nie je fyzickou alebo právnickou osobou),
  • číslo bankového účtu zamestnanca vo formáte IBAN.

V Registračnom liste FO sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca uvádza:

  • označenie, že ide o prihlášku, prerušenie, zmenu, odhlášku alebo zrušenie prihlásenia,
  • pracovnoprávny vzťah, resp. typ zamestnanca uvedením číselného označenia:
    • 1 – zamestnanec pravidelný príjem,
    • 2 – zamestnanec nepravidelný príjem,
    • 3 – DoVP (dohoda o vykonaní práce) – pravidelný príjem,
    • 4 – DoVP – nepravidelný príjem,
    • 5 – DoPČ (dohoda o pracovnej činnosti) – pravidelný príjem,
    • 6 – DoPČ – nepravidelný príjem,
    • 7 – DoBPŠ (dohoda o brigádnickej práci študentov) – pravidelný príjem,
    • 8 – DoBPŠ – nepravidelný príjem,
    • 9 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem,
    • 10 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – nepravidelný príjem,
    • 11 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie – pravidelný príjem,
    • 12 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie – nepravidelný príjem,
    • 14 – zamestnanec podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona,
    • 15 – zamestnanec podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona – prihlásenie na povinné DP pri vzniku DP podľa § 20 ods. 5 zákona,
    • 16 – zamestnanec, ktorému vzniklo povinné poistenie podľa § 20 ods. 4 zákona,
    • 17 – zamestnanec podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona,
  • obdobie poistenia stanovené dátumom vzniku poistenia, vzniku právneho vzťahu (dohodár a typ zamestnanca 15 a 16), zrušenia prihlásenia, vzniku prerušenia poistenia, zániku poistenia, zániku prerušenia.

3.3. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení

Podľa § 11 ods. 3 zamestnancom na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a)ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti okrem príjmov:

  • z dohody o brigádnickej práci študentov,
  • z dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti:
    • poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek,
    • poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,
    • poberateľov starobného dôchodku,
    • poberateľov invalidného dôchodku.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený, na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s účinnosťou od 1. 2. 2014 určil pre tento účel Metodickým usmernením č. 3/7/2009 nové tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. Zamestnávateľ, ktorý má najmenej 3 zamestnancov poistených v príslušnej zdravotnej poisťovni, je povinný predkladať oznámenie zamestnávateľa výlučne v elektronickej forme.

Zamestnávateľ prihlasuje do príslušnej zdravotnej poisťovne:

  • zamestnancov v pracovnom pomere,
  • osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch alebo po skončení pracovného pomeru na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu, pričom prihlásenie a odhlásenie sa vykoná v jeden deň,
  • zamestnancov pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, ak na účely zdravotného poistenia majú postavenie zamestnanca a povinnosť platiť preddavky na poistné,
  • zamestnancov s tzv. odvodovou úľavou, za ktorých platí poistné štát (a zároveň plní oznamovaciu povinnosť za poistencov štátu), t. j. zamestnancov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého majú právo na pravidelný mesačný príjem, ak:
    • boli pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a dôvodom vyradenia bol vznik tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
    • suma mesačného príjmu nie je nepretržite vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer (ak bol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer uzatvorený v roku 2014, je to 539,35 eura),
    • príslušná zdravotná poisťovňa neeviduje voči ich zamestnávateľovi ku dňu vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania,
    • zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia takýchto zamestnancov,
    • odo dňa vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.

Zamestnávateľ neprihlasuje osoby, ktoré nie sú povinné platiť preddavky na zdravotné poistenie, t. j.:

  • osoby pracujúce na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
  • osoby pracujúce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ak sú poberateľmi výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, ak sú poberateľmi invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak sú poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, prípady, keď je platiteľom poistného štát [§ 24 písm. c)], t. j. zamestnávateľ plní oznamovaciu povinnosť za poistencov štátu, za:

  • fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok,
  • fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok,
  • fyzickú osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,
  • fyzickú osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
  • fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
  • manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine alebo vykonáva práce vo verejnom záujme v cudzine,
  • fyzickú osobu,
    • ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,
    • ktorej vznikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť,
    • ktorej vznikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania,
  • fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta,
  • zamestnanca v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere s tzv. odvodovou úľavou.

Pretože fyzická osoba sa v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo závislej činnosti, nepovažuje za zamestnanca, zamestnávateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovne podaním oznámenia zamestnávateľa.

Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného je základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ oznamuje zmeny týkajúce sa jeho zamestnancov. V oznámení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca uvádza:

  • kód – číslo a k nemu prislúchajúce písmeno zo zoznamu kódov uvedených na zadnej strane tlačiva, v zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/6/2009 sa používajú osobitné kódy:
    • 2Y – na oznamovanie zmien z titulu nepravidelných príjmov alebo príjmov vyplatených po skončení pracovného pomeru,
    • 2N – na oznamovanie zmien z titulu čerpania neplateného voľna zamestnanca a absencie,
    • 2D – na oznamovanie zmien z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,
    • 1W – na oznamovanie zmien z titulu zamestnávania fyzických osôb s tzv. odvodovou úľavou, ktorý sa používa súčasne s kódom 2,
  • platnosť zmeny:

Z = začiatok

K = koniec

X = storno

  • dátum v tvare DDMMRRRR.

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ ako platiteľ poistného, okrem prihlasovacích a oznamovacích povinností, povinný [§ 24 písm. a), b), d) – i), l)]:

  • vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykázať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni,
  • plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania,
  • viesť a uchovávať po dobu 10 rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia,
  • viesť a uchovávať po dobu 10 rokov evidenciu o zamestnancoch,
  • preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie dodržiavania lehoty splatnosti preddavkov na poistné,
  • predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného,
  • poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly,
  • predkladať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady a umožniť výkon dohľadu,
  • oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru splnenie podmienky, že neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia zamestnanca s odvodovou úľavou.

4. Mzda

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť.

Za mzdu sa tiež nepovažujú ďalšie plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

4.1. Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších noviel. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády č. 321/2013 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. januára 2014 sumu minimálnej mzdy na:

  • 352 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
  • 2,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Keďže zákon o minimálnej mzde upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, ustanovená minimálna mzda sa týka nielen zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti podľa stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 Zákonníka práce.

Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin:

  • hodinovej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou,
  • mesačnej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou

a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne:

 

40-hodinový týždenný pracovný čas

Stupeň náročnosti

Koeficient minimálnej mzdy

Minimálny mzdový nárok

hodinový

mesačný

1

1,0

2,0230

352,00

2

1,2

2,4276

422,40

3

1,4

2,8322

492,80

4

1,6

3,2368

563,20

5

1,8

3,6414

633,60

6

2,0

4,0460

704,00

 

Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. 5 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia nasledovne:

 

Stupeň náročnosti

Koeficient minimálnej mzdy

Minimálny mzdový nárok

38,75 hod. týždenný prac. čas

37,50 hod. týždenný prac. čas

mesačný

1

1,0

2,0883

2,1579

352,00

2

1,2

2,5059

2,5894

422,40

3

1,4

2,9236

3,0210

492,80

4

1,6

3,3412

3,4526

563,20

5

1,8

3,7589

3,8842

633,60

6

2,0

4,1765

4,3157

704,00

 

Sadzba minimálneho mzdového nároku za hodinu sa v zmysle zákona zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta a sadzba minimálneho mzdového nároku za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

4.2. Náhrady mzdy a mzdové zvýhodnenia

Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje:

  • základnú mzdu v závislosti od odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu,
  • mzdu za prácu nadčas,
  • mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
  • mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
  • plnenie za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia,
  • plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré sa za mzdu nepovažuje, a to:
    • náhrady mzdy:
      • za dovolenku,
      • pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách,
      • pri zvyšovaní kvalifikácie,
      • pri osobných prekážkach v práci,
      • pri prekážkach na strane zamestnávateľa,
    • odstupné a odchodné,
    • cestovné náhrady,
    • príspevky zo sociálneho fondu,
    • výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií,
    • daňový bonus,
    • náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
    • náhrady za pracovnú pohotovosť.

Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle § 121 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo inej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, ktorí budú mať v mzde zohľadnenú aj prípadnú prácu nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle § 122 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný, za ktorý mu patrí mzda.

Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú medzi 22. hodinou a 6. hodinou, patrí zamestnancovi v zmysle § 123 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách pre prvý stupeň, t. j. najmenej 0,4046 eura, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi v zmysle § 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde aj mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,4046 eura, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle § 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 2,0230 eura. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle § 96 ods. 5 Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,4046 eura bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas. Ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku v súlade s § 100 až § 117 Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného zárobku.

Pri osobných prekážkach v práci je zamestnávateľ povinný v súlade s § 141 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v týchto prípadoch:

  • vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení:
    • pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
    • ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
    • pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
  • narodenie dieťaťa manželke zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
  • sprevádzanie:
    • rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie – pracovné voľno s náhradou mzdy len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné,
    • zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,
  • úmrtie rodinného príslušníka:
    • pri úmrtí manžela alebo dieťaťa – pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a ďalší deň na účasť na pohrebe,
    • pri účasti na pohrebe rodiča alebo súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, manžela súrodenca zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb,
    • pri účasti na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca alebo prarodiča jeho manželky alebo inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti – pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb,
  • vlastná svadba – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň,
  • znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
  • nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,
  • presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni, ak ide o sťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,
  • vyhľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, v rovnakom rozsahu, ale s náhradou mzdy sa poskytne pracovné voľno pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z tzv. organizačných dôvodov.

Zamestnávateľ môže poskytnúť aj ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí zamestnanca, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.

Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Zamestnávateľ v súlade s § 142 Zákonníka práce poskytne zamestnancovi náhradu mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa:

  • v sume jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými prevádzkovými príčinami, alebo pre iné prekážky na strane zamestnávateľa,
  • najmenej 50 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,
  • najmenej 60 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pričom písomnú dohodu nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ uplatniť konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce.

5. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Výpočet a použitie priemerného zárobku vyplýva z § 134 Zákonníka práce a využíva sa všade tam, kde je potrebné poskytnúť peňažné plnenie, ktoré má charakter náhrady mzdy.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Mzdou sa rozumie hrubá mzda. Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Do mzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním v zmysle § 118 Zákonníka práce.

Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, t. j. aj práca nadčas, vo sviatok či v noci. Za odpracovaný čas sa nepovažuje ospravedlnená neprítomnosť v práci, bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru. Takto zistený priemerný zárobok sa používa počas celého kalendárneho štvrťroka.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, zisťuje sa pravdepodobný priemerný zárobok, a to:

  • zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia,
  • alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol, keby v rozhodujúcom období pracoval.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. V prípade, že sa podľa pracovnoprávnych predpisov môže použiť priemerný mesačný zárobok, tento sa zistí vynásobením priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.

Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahochu toho istého zamestnávateľa, mzda sa posudzuje v každom pracovnom vzťahu samostatne.

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu aj mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, pre účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pre zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom období. Pri určovaní pomernej časti mzdy je potrebné prihliadať na podiel obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

Ak je pre účely výpočtu peňažných plnení potrebné vychádzať z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento sa zistí z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na zdravotné a sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa zárobok zisťuje.

Podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku alebo pravdepodobného priemerného zárobku je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.

6. Preddavky na zdravotné poistenie

Rozsah zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Poistné na zdravotné poistenie sa zúčtováva v rámci ročného zúčtovania poistného a je závislé od skutočne dosiahnutého celoročného príjmu. V priebehu kalendárneho roka sa poistné platí formou preddavkov na poistné. Povinnosť platiť preddavky vzniká dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom.

6.1. Sadzby poistného

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

 

 

Sadzba z vymeriavacieho základu

 

zamestnanec

zamestnávateľ

Zamestnanec bez zdravotného postihnutia

4 %

 
Zamestnanec so zdravotným postihnutím

2 %

 
Zamestnanec s tzv. odvodovou úľavou

0 %

 
Za zamestnanca bez zdravotného postihnutia 

10 %

Za zamestnanca so zdravotným postihnutím 

5 %

Za zamestnanca s tzv. odvodovou úľavou 

0 %

 

Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba:

  • uznaná za invalidnú,
  • s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

Poznámka:

Zamestnanec s tzv. odvodovou úľavou je zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky vymedzené v § 11 ods. 7 zákona.

6.2. Vymeriavací základ

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie preddavkov na zdravotné poistenie je plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonávanú zárobkovú činnosť, t. j. príjem plynúci zo závislej činnosti, okrem príjmov, ktoré plynú z činností, ktoré nie sú zárobkovou činnosťou, a to:

  • príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,
  • príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.

Vymeriavací základ je:

  • najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné,
  • najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2012 je 805 eur, maximálny ročný vymeriavací základ pre rok 2014 je 48 300 eur.

6.3. Preddavok na poistné

Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať:

  • zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom preddavok na poistné vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ,
  • zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Výška preddavku na poistné:

  • zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,
  • zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca.

Maximálne mesačné preddavky na poistné pri právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti a povinnosť platenia preddavkov, sú od 1. 1. 2014 nasledovné:

 

 

Vymeriavací základ najviac

Zamestnanec

Zamestnávateľ

sadzba

preddavok najviac

sadzba

preddavok najviac

Bez zdravotného postihnutia

4 025,00

4 %

161,00

10 %

402,50

So zdravotným postihnutím

4 025,00

2 %

80,50

5 %

201,25

 

Poznámka:

Vymeriavací základ a preddavky na poistné sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

6.4. Vykazovanie a splatnosť preddavkov na poistné

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa. Spôsob a formu vykazovania preddavkov určilo Ministerstvo zdravotníctva SR vo vyhláške č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie.

Výkazy sa príslušnej zdravotnej poisťovni predkladajú v papierovej forme a zamestnávatelia, ktorí majú najmenej troch zamestnancov, výlučne v elektronickej forme (cez elektronickú podateľňu po uzatvorení dohody s príslušnou zdravotnou poisťovňou).

Vo výkaze preddavkov na poistné sa okrem obdobia, za ktoré sa preddavky vykazujú, a základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádzajú:

  • súhrnné údaje o preddavkoch v členení na preddavky za poistencov bez zdravotného postihnutia a za poistencov so zdravotným postihnutím,
  • zoznam zamestnancov v členení:
    • rodné číslo poistenca,
    • počet kalendárnych dní, za ktoré sa poistné platí,
    • celková výška príjmu zamestnanca, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok,
    • vymeriavací základ,
    • uplatnená sadzba poistného za zamestnanca a zamestnávateľa,
    • suma preddavku za zamestnanca a zamestnávateľa,
    • preddavok spolu.

Pre vykazovanie preddavkov na poistné platí:

  • preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na právny vzťah, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca v pracovnom pomere,
  • preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na periodicitu príjmov, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe pracovnej zmluvy s pravidelným príjmom sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce s nepravidelným príjmom,
  • ak má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorený právny vzťah na základe pracovnej zmluvy aj na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, preddavky na poistné sa vykazujú iba raz,
  • zamestnanec vykázaný vo výkaze preddavkov za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci do zdravotnej poisťovne prihlásený, resp. každý zamestnanec prihlásený do zdravotnej poisťovne musí byť vykázaný vo výkaze preddavkov,
  • vo výkaze preddavkov vykázaný počet kalendárnych dní, za ktoré sa platí poistné, musí byť zhodný s počtom kalendárnych dní, na ktoré je zamestnanec do zdravotnej poisťovne prihlásený, napr. zamestnanec pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa nahlasuje len na dni, ktoré reálne odpracuje, resp. za ktoré má príjem.

Preddavok na poistné je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac.

Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov. Ak takýto deň určený nie je, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa preddavok platí.

Za deň platby preddavku sa považuje:

  • pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu zamestnávateľa,
  • pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba,
  • pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v príslušnej zdravotnej poisťovni.

6.5. Preddavok na poistné z dividend

Na účely zdravotného poistenia je zárobkovou činnosťou aj činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá:

  • podiel na zisku vyplatený zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,
  • vyrovnávací podiel pri zániku účasti spoločníka,
  • podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva pri rušení bez právneho nástupcu,
  • podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi,
  • podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti,

(označovaný ako dividendy)

okrem:

  • podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti,
  • podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti,
  • podielu spoločníka na likvidačnom zostatku verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti pri likvidácii spoločnosti,
  • vyrovnávacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

Poistenec, ktorý má príjem z dividend, je povinný platiť poistné aj z tohto príjmu. Ak je platiteľom dividend právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vypláca dividendy za účtovné obdobie, ktoré sa začalo v období od 1. 1. 2013, t. j. za rok 2013 a nasledujúce roky, je povinná vypočítať a odvádzať preddavok na poistné z dividend za poistenca, ktorý má príjem z dividend.

Sadza poistného je 14 % z vymeriavacieho základu (aj pre osoby so zdravotným postihnutím). Vymeriavacím základom je vyplatená suma dividend.

Preddavok na poistné je najviac vo výške určenej sadzbou zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy, t. j. v roku 2014 zo sumy 48 300 eur. Preddavok je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli dividendy vyplatené.

Platiteľ dividend vykazuje dividendy a preddavky na poistné v osobitnom Výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie platiteľa dividend a predkladá ho príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli dividendy vyplatené.

Vzor výkazu určilo Ministerstvo zdravotníctva SR vo vyhláške č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie.

 

Poznámka redakcie:
§ 49a zákona o dani z príjmov
§ 231 zákona o sociálnom poistení
§ 24 zákona o zdravotnom poistení
§ 118 až § 120 Zákonníka práce

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Eva Gášpárová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.