Manuál mzdovej účtovníčky (na rok 2014) – 3. časť

Manuál mzdovej účtovníčky je praktický návod pre zamestnávateľov pri plnení povinností v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov a poskytovaním mzdy od 1. januára 2014. 

Obsah

Dátum publikácie:27. 3. 2014
Autor:Ing. Eva Gášpárová
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2014

11. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec po predložení potvrdenia nárok na náhradu príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Náhradu príjmu poskytne zamestnávateľ zo svojich prostriedkov. Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má:

11.1. Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a jej výška

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa v zmysle zákona o sociálnom poistení považuje za vymeriavací základ za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec:

  • ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok,
  • ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
  • ak porušil liečebný režim určený lekárom, a to odo dňa porušenia liečebného režimu,
  • ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času, a to od prvého dňa pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 10. dňa. V prípade, že dočasná pracovná neschopnosť trvá ďalej, nemocenské dávky poskytne Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia, rovnako u nemocensky poistených zamestnancov v pracovnom pomere aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Výška náhrady príjmu je v období:

  • od 1. dňa do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti – 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
  • od 4. dňa do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti – 55 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady má zamestnanec, ktorý sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

11.2. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu a denný vymeriavací základ zamestnanca

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo:

  • najmenej 90 dní – je rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona o sociálnom poistení, t. j.:
    • ak zamestnanec bol nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa nepretržite počas celého predchádzajúceho roka – rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok,
    • ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v predchádzajúcom roku – rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka,
    • ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v aktuálnom roku – rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca,
  • menej ako 90 dní – je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý je nemocensky poistený, je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý v dôsledku uplatňovania tzv. odvodovej úľavy nie je povinne nemocensky poistený, je podiel priemerného mesačného zárobku vypočítaného podľa § 134 Zákonníka práce a čísla 30,4167.

Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie, v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, t. j. v roku 2014 nesmie byť vyšší ako 39,6986 eura (1,5 x 805 x 12 / 365).

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta smerom nadol, suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

Príklad č. 6:

Zamestnanec, ktorý je zamestnaný od 7. 1. 2014, bol od 13. 5. do 30. 5. 2014 práceneschopný. Doba nemocenského poistenia, za ktorú sa platilo poistné, bola: 25 + 28 + 31 + 30 + 12 = 126 dní. Rozhodujúce obdobie pre stanovenie denného vymeriavacieho základu pre výpočet náhrady príjmu je od 7. 1. 2014 do 30. 4. 2014, čo je 114 dní. V tomto období mal zamestnanec vymeriavacie základy pre platenie poistného: 561,40 + 650,00 + 650,00 + 650,00 = 2 511,40 €.

Denný vymeriavací základ je: 2 511,40 : 114 = 22,0298 €.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je:

  • prvé 3 dni: 25 % z 22,0298 = 3 x 5,5074 = 16,5222
  • ďalších 7 dní: 55 % z 22,0298 = 7 x 12,1164 = 84,8148
  • náhrada spolu: 101,34 €

Za ďalších 8 kalendárnych dní práceneschopnosti dostane zamestnanec nemocenské dávky z nemocenského poistenia zo Sociálnej poisťovne.

Príklad č. 7:

Zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený na základe dohody o pracovnej činnosti od 8. 1. 2014, bol od 18. 2. do 24. 2. 2014 práceneschopný. Doba nemocenského poistenia, za ktorú sa platilo poistné, bola: 24 + 17 = 41 dní. Rozhodujúce obdobie pre stanovenie denného vymeriavacieho základu pre výpočet náhrady príjmu je od 8. 1. 2014 do 17. 2. 2014, čo je 41 dní. V tomto období mal zamestnanec vymeriavacie základy pre platenie poistného: 64 + 32 = 96 €.

Denný vymeriavací základ je: 96 : 41 = 2,3414 €.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je:

  • prvé 3 dni: 25 % z 2,3414 = 3 x 0,5853 = 1,7559
  • ďalšie 4 dni: 55 % z 2,3414 = 4 x 1,2878= 5,1512
  • náhrada spolu: 6,91 €

Príklad č. 8:

Zamestnanec, ktorý je zamestnaný v pracovnom pomere od 1. 2. 2014, má mesačnú mzdu 400 € a vzťahuje sa naňho tzv. odvodová úľava, bol práceneschopný od 17. 3. 2014 do 7. 4. 2014. Aj keď nie je nemocensky poistený, má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti počas 10 kalendárnych dní. Denný vymeriavací základ sa určí z pravdepodobného zárobku podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce vo výške 400 €.

Denný vymeriavací základ je: 400 : 30,4167 = 13,1506 €.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je:

  • prvé 3 dni: 25 % z 13,1506 = 3 x 3,28765 = 9,86295
  • ďalších 7 dní: 55 % z 13,1506 = 7 x 7,23283 = 50,62981
  • náhrada spolu: 60,50 €

12. Povinnosti zamestnávateľa po skončení účtovného a zdaňovacieho obdobia – ročné zúčtovania

V období trvania pracovnoprávneho vzťahu po zúčtovaní a vyplatení miezd za december je zamestnávateľ povinný vykonať činnosti v súvislosti s inventarizáciou majetku a záväzkov zamestnávateľa, účtovnou závierkou za účtovné obdobie a činnosti spojené s rôznymi ročnými zúčtovaniami, ktorých povinnosť vykonania ukladajú právne predpisy.

12.1. Tvorba rezerv súvisiacich so mzdovými nákladmi, dokladová inventúra a kontrola a uzatvorenie evidencií o zamestnancoch

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť zamestnávateľa, ktorá vzniká z minulých udalostí, pričom ak nie je známa výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Spôsob tvorby a použitia rezerv by mal byť stanovený vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. 7 postupov účtovania povinní tvoriť nasledovné rezervy súvisiace so mzdovými nákladmi:

a) rezervy na odstupné,

b) rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia,

c) rezervy na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,

d) rezervy na vyplácanie prémií a odmien,

e) rezervy na vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva rezervy v súvislosti so mzdovými výdavkami netvoria.

Každá účtovná jednotka je v zmysle § 29 zákona o účtovníctve povinná vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Zamestnávateľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva musí v súvislosti s poskytovaním mzdy odsúhlasiť obraty na nákladových účtoch (521 – Mzdové náklady, 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti, 524 – Zákonné sociálne poistenie, 525 – Ostatné sociálne poistenie, 527 – Zákonné sociálne náklady, 528 – Ostatné sociálne náklady) s dôrazom na rozčlenenie nákladov na daňové a nedaňové, za účelom správneho vykázania daňového základu pre účely dane z príjmov. V rámci dokladovej inventúry musí odsúhlasiť zostatky záväzkových účtov a porovnať s dokladmi preukazujúcimi výšku záväzku (331 – Zamestnanci, 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, 342 – Ostatné priame dane, 323 – Krátkodobé rezervy, 383 – Výdavky budúcich období).

Zamestnávateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva musí odsúhlasiť súčty položiek mzdy a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov v peňažnom denníku.

Zároveň musí odsúhlasiť neuhradené záväzky týkajúce sa miezd a odvodov v knihe záväzkov (záväzky voči zamestnancom, daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a iným inštitúciám) a porovnať s dokladmi preukazujúcimi výšku záväzku.

12.2. Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti

Povinnosť a postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania upravuje § 38 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, daňového bonusu a zamestnaneckej prémie zamestnancovi, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a ak zamestnanec predloží písomnú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s požadovanými dokladmi najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a na základe  potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za príslušný kalendárny rok od všetkých zamestnávateľov. Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca a len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie, najneskoršie do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania:

  • vykoná výpočet dane zo zdaniteľnej mzdy, pričom zohľadní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), nezdaniteľnú časť základu dane v sume preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (najviac do výšky 2 % zo základu dane), nezdaniteľnú časť základu dane vo výške preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (najviac do výšky 180 eur),
  • vypočítanú daň porovná so zaplatenými preddavkami na daň a zohľadní zamestnaneckú prémiu a daňový bonus,
  • vykáže preplatok alebo nedoplatok na dani z príjmov.

Preplatok z ročného zúčtovania zamestnávateľ zamestnancovi vráti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl nasledujúceho roka. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži odvod preddavkov na daň správcovi dane najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Odvod preddavku môže znížiť aj o doplatený daňový bonus a vyplatenú zamestnaneckú prémiu.

Nedoplatok z ročného zúčtovania, ktorý presahuje sumu 5 eur, zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a zrazený nedoplatok odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň.

Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca apríla roku, v ktorom ročné zúčtovanie vykonal.

Na žiadosť zamestnanca je tiež povinný do 10 dní od doručenia žiadosti zamestnanca vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu vyplývajúceho z ročného zúčtovania.

Zamestnanec môže sumu:

  • do výšky 2 % zaplatenej dane,
  • alebo do výšky 3 % zaplatenej dane, ak ide o daňovníka, ktorý vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie,

poukázať ním určenej právnickej osobe vedenej v zozname prijímateľov podielu zaplatenej dane, ktorý zverejňuje Notárska komora SR vždy do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi sumu poukázať. Suma podielu zaplatenej dane sa vypočítava zaokrúhlená s presnosťou na dve desatinné miesta a nesmie byť nižšia ako 3 eurá.

12.3. Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse, poskytovaných zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie, za uplynulé zdaňovacie obdobie,a to do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia na tlačive, vzor ktorého určí Ministerstvo financií SR.

12.4. Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie

V priebehu kalendárneho roka sa poistné na zdravotné poistenie platí formou preddavkov. Cieľom ročného zúčtovania poistného je vypočítať poistné zo skutočných príjmov poistenca za celý rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. Takto vypočítané poistné sa porovnáva so zaplatenými preddavkami. Výsledkom porovnania môže byť preplatok na poistnom – ak sú preddavky vyššie ako poistné alebo nedoplatok na poistnom – ak je poistné vyššie ako zaplatené preddavky. Ročné zúčtovanie vykonávajú príslušné zdravotné poisťovne v súlade s § 19 zákona o zdravotnom poistení.

Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za zamestnanca, ktorý:

  • nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, nebol poistencom, ktorý má príjem z dividend a súčasne v čase, keď bol
    • samoplatiteľom, jeho príjem nepresiahol úhrn minimálneho vymeriavacieho základu,
    • zamestnancom, jeho príjmy vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo ani v úhrne nepresiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodných spoločností alebo družstiev,
    • zamestnancom, mal len jedného zamestnávateľa a jeho príjmy vo všetkých mesiacoch presiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodných spoločností a družstiev,
  • zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Ak bude výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok najmenej 5 eur, zdravotná poisťovňa v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle všetkým platiteľom poistného písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podať do 15 dní od doručenia nesúhlasné stanovisko. Ak zdravotná poisťovňa po posúdení nesúhlasného stanoviska zistí, že výsledkom ročného zúčtovania poistného mal byť preplatok v inej výške, než ako bol uvedený v pôvodnom oznámení, zašle do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistného alebo poistencovi nové oznámenie, ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. Proti novému oznámeniu už nesúhlasné stanovisko podať nie je možné.

Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná, po zaúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, preplatok vrátiť platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi, a to v lehote najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného. Ak výška preplatku nedosiahne najmenej 5 eur, povinnosť zaslania oznámenia o výsledku ročného zúčtovania ani povinnosť vrátiť preplatok nevzniká. Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi preplatok za zamestnanca najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska, doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného.

Ak bude výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok najmenej 5 eur, zdravotná poisťovňa vydá a v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle príslušným platiteľom poistného výkaz nedoplatkov. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročného zúčtovania uvedenému vo výkaze nedoplatkov podať do 15 dní od doručenia námietky. Zároveň musí uviesť aj dôvod podania námietky. Na námietky bez zdôvodnenia zdravotná poisťovňa prihliadať nebude. Ak zdravotná poisťovňa podaným námietkam v celom rozsahu nevyhovie, do 15 dní odo dňa doručenia podá na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru aj so stanoviskom k námietkam. Podaním návrhu výkaz nedoplatkov stráca platnosť. Ak zdravotná poisťovňa podaným námietkam v plnom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci výkaz nedoplatkov. Výkaz nedoplatkov sa stane právoplatným a vykonateľným márnym uplynutím lehoty na podanie námietok.

Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. Ak je poistenec stále zamestnancom, túto povinnosť vykoná zamestnávateľ. Ak je výška nedoplatku najmenej 5 eur, povinnosť zaslania výkazu nedoplatkov ani povinnosť odviesť nedoplatok nevzniká. Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi nedoplatok najneskôr v lehote do 45 dní od nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov.

12.5. Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný:

  • zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce,
  • vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas zamestnávania,
  • viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,
  • zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Občanom so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti (§ 9) je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona o sociálnom poistení.

Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Občan so zdravotným postihnutím musí zamestnávateľovi preukázať invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny – na Ročnom výkaze o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý z rôznych dôvodov nemôže zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, má možnosť v zmysle § 64 zákona plniť túto povinnosť aj náhradným spôsobom, a to:

  • zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím,
  • zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je v zmysle § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku odviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného počtu, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa odvod odvádza. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Tento odvod postihuje zamestnávateľov, ktorí nevytvorili podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím a ani nezadali zákazku vhodnú na zamestnávanie takýchto občanov.

13. Povinnosť zamestnávateľa viesť a uchovávať evidenciu o zamestnancoch

V zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy povinný vydať zamestnancom doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce.

Doklad vydá v písomnej forme alebo ak sa so zamestnancom dohodne, v elektronickej forme. Úlohu tohto dokladu plní výplatná listina.

Zamestnávateľ je na žiadosť zamestnanca povinný predložiť na nahliadnutie doklady, na základe ktorých bola mzda vyúčtovaná.

V zmysle § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

Mzdový list pre daňové účely musí obsahovať:

  • meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
  • rodné číslo zamestnanca,
  • adresu trvalého pobytu zamestnanca,
  • mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus,
  • výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,
  • za každý kalendárny mesiac:
    • počet dní výkonu práce,
    • úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie,
    • sumy oslobodené od dane,
    • sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
    • základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
    • sumu daňového bonusu,
    • sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,
  • za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v prechádzajúcom bode,
  • sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie.

V mzdovom liste sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac a nie úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtovaný, ale nevyplatený príjem v stanovenom výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádza. Do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. 1. nasledujúceho roka. Vyplýva to z:

  • § 129 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak,
  • § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby sa v rámci spracovania miezd po mesačnej uzávierke zo zúčtovaných miezd do mzdových listov zaúčtovali len údaje súvisiace s vyplateným príjmom v súlade s § 39 ods. 2 zákona o dani z príjmov tak, aby sa za každý kalendárny mesiac zaúčtoval iba:

  • úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov,
  • úhrn preddavkov na daň súvisiacich s vyplateným príjmom.

Náležitosti výplatných listín v zákone stanovené nie sú. V praxi obsahujú rovnaké údaje ako mzdové listy. Vyhotovujú sa za mesačné obdobie pre každého zamestnanca a zároveň ako súhrnná výplatná listina za mesačné obdobie v súhrne za všetkých zamestnancov a v rámci ročnej uzávierky ako súhrnná výplatná listina za príslušný kalendárny rok v súhrne za všetkých zamestnancov.

Súhrnná výplatná listina každého zamestnanca osobitne predstavuje v podstate mzdový list, tzv. ročný mzdový list.

V prípade, že zamestnávateľ vypláca zamestnancom iba nepeňažné príjmy a nevedie im mzdové listy, je povinný viesť evidenciu, ktorá musí obsahovať:

  • meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
  • rodné číslo zamestnanca,
  • adresu trvalého pobytu zamestnanca,
  • údaj o trvaní pracovnej činnosti,
  • úhrn nepeňažných príjmov.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. e) zákona o zdravotnom poistení povinný po dobu 10 rokov uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch a ktorá musí obsahovať:

  • meno a priezvisko, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, u cudzinca dátum narodenia, ak rodné číslo nemá, adresu trvalého pobytu,
  • údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia,
  • počet dní, za ktoré sa platí poistné, v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
  • príjem zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
  • úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
  • úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
  • údaje o vzniku skutočností, že platiteľom poistného je štát.

Zamestnávateľ je zároveň povinný po dobu 10 rokov uchovávať účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia.

Zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru so zamestnancami je povinný po dobu 10 rokov, počas ktorej existuje v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné, uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch v zmysle § 232 ods. 2. Evidencia musí obsahovať:

  • priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,
  • identifikačné číslo sociálneho poistenia fyzickej osoby,
  • deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
  • vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený maximálnou výškou podľa § 138 ods. 6,
  • obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie,
  • obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.

Je vhodné, aby mzdové listy a výplatné listiny v praxi obsahovali všetky náležitosti, ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať v zmysle uvedených predpisov, t. j.:

  • v zmysle Zákonníka práce – údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce,
  • v zmysle zákona o dani z príjmov – údaje pre zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti,
  • v zmysle zákona o sociálnom poistení – údaje potrebné pre účely evidencie na starobné poistenie, starobné dôchodkové sporenie,
  • v zmysle zákona o zdravotnom poistení – údaje potrebné pre zdravotné poistenie.

Pri uchovávaní evidencie je zamestnávateľ povinný postupovať v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. Súčasťou registratúr je aj personálna a mzdová agenda. Personálnu agendu predstavuje osobný spis zamestnanca, ktorý obsahuje najmä pracovnú zmluvu, osobný dotazník, doklady a potvrdenia, ktoré vyžaduje zamestnávateľ a ostatné doklady týkajúce sa vzniku, priebehu a skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Osobné spisy je potrebné uchovávať aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Je vhodné uchovávať ich po takú istú dobu ako ročné mzdové listy zamestnancov.

Mzdovú agendu tvoria písomnosti dokladujúce evidenciu, výpočet, zdaňovanie miezd a realizáciu zákonných a ostatných zrážok zo mzdy. Sú to najmä:

  • mzdové listy, výplatné listiny a rekapitulácie miezd za príslušný mesiac,
  • kópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia do 31. 12. 2003 a kópie evidenčných listov dôchodkového poistenia od 1. 1. 2004,
  • povinné mesačné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne včítane príloh za jednotlivé kalendárne mesiace,
  • ročné zúčtovanie zdravotného poistenia pre jednotlivé zdravotné poisťovne, ktoré vykonával zamestnávateľ do 31. 12. 2010,
  • povinné mesačné výkazy poistného a príspevkov a výkazy poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu za jednotlivé kalendárne mesiace včítane príloh,
  • rozpis príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie pre jednotlivé doplnkové dôchodkové spoločnosti v zmysle zamestnávateľskej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,
  • prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny štvrťrok (do 31. 12. 2011) alebo za kalendárny mesiac (od 1. 1. 2012) a hlásenie o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie,
  • rôzne kópie potvrdení o hrubej, resp. čistej mzde, o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, dokladov o ročnom zúčtovaní a vysporiadaní nedoplatku, resp. preplatku a pod.,
  • ostatné podklady ku mzdám, ktoré sú potrebné pre výpočet miezd, ako napr. evidencia dochádzky, dovoleniek, nadčasovej práce, zrážky zo mzdy a pod.

Všetky tieto doklady majú charakter účtovných dokladov, preto sa na nich vzťahujú ustanovenia § 35 a § 36 o uchovávaní a ochrane účtovnej dokumentácie zákona o účtovníctve, t. j.:

  • stanovenie doby úschovy tak, aby neboli porušené ustanovenia zákona o účtovníctve,
  • povinnosť zabezpečiť ochranu tejto dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu,
  • pri nakladaní s dokumentáciou uplatňovať všeobecné predpisy o archívnictve,
  • pred skončením podnikateľskej činnosti zabezpečiť uchovanie tejto dokumentácie.

Z hľadiska dokladovania identifikačných údajov zamestnanca, výpočtu a zdaňovania mzdy a pre účely dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší ročný mzdový list. Zákon o účtovníctve, na ktorý sa v § 39 ods. 8 zákon o dani z príjmov vo veci uchovávania povinne vedených dokladov pre daňové účely odvoláva, ani iné predpisy nestanovujú povinnú dobu úschovy mzdových listov, je potrebné určiť ju v registratúrnom pláne. Je vhodné stanoviť pomerne dlhú dobu úschovy, pretože ide o dokumenty preukazujúce nároky zamestnancov vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení, uplatňované až po uplynutí niekedy aj desiatok rokov.

14. Povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovnoprávneho vzťahu

Skončenie pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom je predmetom úpravy Zákonníka práce, v zmysle ktorého:

  • skončenie pracovného pomeru môže nastať:
    • skončenie pracovného pomeru dohodou,
    • skončenie pracovného pomeru výpoveďou,
    • okamžité skončenie pracovného pomeru,
    • skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe,
    • skončenie pracovného pomeru uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý,
  • skončenie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže nastať:
    • uplynutím doby, na ktorú bola dohoda uzatvorená,
    • odstúpením zamestnávateľa alebo zamestnanca od dohody (len pri dohodách o vykonaní práce),
    • dohodou k dohodnutému dňu,
    • okamžitým skončením (z dôvodov ako pri pracovnom pomere),
    • jednostrannou výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou.

14.1. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo Zákonníka práce

V zmysle § 129 ods. 3 je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. V praxi sa po dohode posledná mzda zamestnancovi vypláca v bežnom výplatnom termíne.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Poskytovanie náhrady mzdy za dovolenku upravuje § 116 Zákonníka práce, v zmysle ktorého:

  • zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku,
  • ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku za kalendárny rok do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne, tiež vo výške priemerného zárobku,
  • zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za nevyčerpané prvé štyri týždne dovolenky, ktoré nevyčerpal do konca nasledujúceho kalendárneho roka, s výnimkou, ak túto dovolenku nemohol čerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru,
  • pri skončení pracovného pomeru sa zamestnancovi poskytne náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške jeho priemerného zárobku – za celý zostatok dovolenky z predchádzajúceho kalendárneho roka a zostatok dovolenky z aktuálneho kalendárneho roka.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce:

  • pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa:
    • z dôvodov:
      • uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t. j. ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje,
      • uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t. j. ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách,
      • že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
      • na základe rozhodnutia zamestnávateľa aj z iných dôvodov,
    • vo výške najmenej v sume:
      • jedného priemerného mesačného zárobku – ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov,
      • dvoch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov,
      • troch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov,
      • štyroch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov,
  • pri skončení pracovného pomeru dohodou:
    • z dôvodov:
    • vo výške najmenej v sume:
      • jedného priemerného mesačného zárobku – ak pracovný pomer trval  menej ako 2 roky,
      • dvoch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov
      • troch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov,
      • štyroch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov,
      • päť priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov,
  • pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou:
    • z dôvodov:
      • že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz (neplatí, ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz svojím zavinením porušením predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok), chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou,
      • ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
      • na základe rozhodnutia zamestnávateľa aj pri iných dôvodoch,
    • vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku.

Takto stanovené odstupné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa so zamestnancom nedohodne inak.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť odchodné v súlade s § 76a Zákonníka práce:

  • zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru (bez ohľadu na spôsob skončenia pracovného pomeru) po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %,
  • najmenej vo výške priemerného mesačného platu, ak zamestnanec požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení.

Plnenia zamestnávateľa zamestnancovi v súvislosti so skončením pracovnoprávneho vzťahu sú:

  • príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, zamestnávateľ ich musí vykázať na mzdovom liste, evidenčnom liste dôchodkového poistenia, v potvrdení o zdaniteľnej mzde a iných potvrdeniach, bez ohľadu na to, či boli poskytnuté pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo následne s časovým odstupom po skončení pracovného pomeru (ak boli plnenia poskytnuté po skončení pracovnoprávneho vzťahu a uvedené doklady boli vystavené s údajmi do skončenia pracovnoprávneho vzťahu, zamestnávateľ je povinný po vyplatení príjmu vystaviť a zaslať opravné doklady),
  • vymeriavacím základom zamestnanca pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 1 a vymeriavacím základom zamestnávateľa podľa § 13 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení,
  • vymeriavacím základom zamestnanca pre platenie poistného na sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1 – ak boli poskytnuté pri skončení pracovnoprávneho vzťahu, alebo vymeriavacím základom zamestnanca podľa § 139b ods. 1 – ak boli vyplatené po zániku povinného poistenia, a vymeriavacím základom zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

Príklad č. 9:

Zamestnanec bol v pracovnom pomere od 1. 2. 2008, s týždenným pracovným časom 40 hodín. Pracovný pomer skončil dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 31. 3. 2014 a vznikol mu nárok na odstupné vo výške troch priemerných mesačných zárobkov. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. 1. 2014 je 4,1025 €. Ku dňu skončenia pracovného pomeru mu ostali 2 dni nevyčerpanej dovolenky z roku 2013 a 5 dní alikvotnej časti dovolenky z roku 2014 a zamestnávateľ mu poskytne za 7 dní nevyčerpanej dovolenky náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Výpočet odstupného:

  • priemerný mesačný zárobok podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce vypočítaný ako súčin priemerného hodinového zárobku a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca, zaokrúhlený na najbližší eurocent nahor, t. j.:
  • priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac: 21,74 dňa,
  • priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac pri 8-hodinovom pracovnom čase: 21,74 x 8 = 173,92 hodiny,
  • priemerný mesačný zárobok zamestnanca: 4,1025 x 173,92 = 713,51 €,
  • odstupné vo výške 3 priemerných mesačných platov: 3 x 713,51 = 2 140,53 €.

Výpočet náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku: 7 x 8 x 4,1025 = 229,74 €.

Ak zamestnávateľ poskytne odstupné a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru, odstupné a náhrada mzdy sú spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca aj zamestnávateľa pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie aj pre platenie poistného na sociálne poistenie v príslušnom kalendárnom mesiaci zúčtovania mzdy.

Ak zamestnávateľ poskytne odstupné a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku po skončení pracovného pomeru, odstupné a náhrada mzdy sú:

  • samostatným vymeriavacím základom zamestnanca aj zamestnávateľa pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie v mesiaci zúčtovania odstupného a náhrady, pri zohľadnení maximálneho mesačného vymeriavacieho základu, pričom zamestnanca je potrebné do príslušnej zdravotnej poisťovne prihlásiť na posledný deň mesiaca, za ktorý bude príjem zúčtovaný a po zúčtovaní príjmu ho vykázať vo výkaze poistného,
  • vymeriavacím základom zamestnanca aj zamestnávateľa pre platenie poistného na sociálne poistenie v pomernej časti pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného poistenia v poslednom kalendárnom roku, pri zohľadnení maximálneho mesačného vymeriavacieho základu, pričom zamestnanca do Sociálnej poisťovne prihlásiť netreba a po zúčtovaní príjmu sa rozpis vymeriavacích základov a poistného uvedie vo výkaze poistného a príspevkov v mesiaci zúčtovania náhrady.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania, nie však skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Zákonník práce náležitosti pracovného posudku nestanovuje, mal by obsahovať objektívne hodnotenie činností zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších činností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnávateľ by mal v pracovnom posudku uviesť najmä:

  • dobu trvania pracovného pomeru,
  • druh vykonávaných prác,
  • údaje o poskytnutej mzde za vykonávanú prácu,
  • hodnotenie práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce,
  • ďalšie skutočnosti podľa rozhodnutia zamestnávateľa.

V zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať potvrdenie o zamestnaní, v ktorom sa uvádza najmä:

  • doba trvania pracovného pomeru – uvedená dňom začatia a dňom skončenia pracovného pomeru a z nich vyplývajúca doba v rokoch a kalendárnych dňoch trvania pracovného pomeru, t. j. aj vrátane neodpracovaného obdobia, napr. z dôvodu neplateného voľna, práceneschopnosti a pod. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava doba u konkrétneho zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec požiada o započítanie jeho celkovej doby od 18. roku veku, posledný zamestnávateľ tak môže urobiť len po predložení potvrdení dokladujúcich započítavanú dobu trvania predchádzajúcich pracovných pomerov. Okrem doby trvania pracovného pomeru sa v zápočtovom liste uvádza aj prehľad dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v období jedného roka pred skončením pracovného pomeru uvedením obdobia trvania práceneschopnosti vymedzeného dátumom a v kalendárnych dňoch;
  • druh vykonávaných prác – popis prác, ktoré zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru vykonával;
  • či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať – ide o zrážky zo mzdy vykonávané predovšetkým v zmysle § 131 ods. 2 písm. b) a c) Zákonníka práce;
  • údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a pre výpočet podpory v nezamestnanosti – túto náležitosť potvrdenia o zamestnaní splní zamestnávateľ prílohami k zápočtovému listu, ktorými sú:
    • Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň,  o daňovom bonuse na vyživované dieťa za obdobie kalendárneho roku, ktoré je zamestnávateľ povinný vystaviť v zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov,
    • Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho požiadanie v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení. Potvrdenie sa vydáva len v prípade, ak si zamestnanec bude uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti, a to na tlačive, vzor ktorého určuje Sociálna poisťovňa;
  • údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údajov o tom, kedy sa táto doba skončí, v súlade s § 53 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa uzatvoriť písomnú dohodu, v ktorej sa žiak zaviaže, že po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas, najviac tri roky;
  • údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a Zákonníka práce.

Keďže náležitosti potvrdenia o zamestnaní stanovené Zákonníkom práce nie sú taxatívne, zamestnávateľ v ňom môže uviesť aj ďalšie skutočnosti charakterizujúce priebeh a skončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Iné informácie je v zmysle § 75 ods. 4 Zákonníka práce oprávnený uviesť len so súhlasom zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní len pri skončení pracovného pomeru. Táto povinnosť nevzniká pri zániku dohody o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, okrem vydania potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti a potvrdenia na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Potvrdenie o zamestnaní je základným dokladom zamestnanca o tom, akú dobu u zamestnávateľa pracoval a aké nároky mu z pracovného pomeru vznikli. V praxi zamestnávateľ vystavuje potvrdenie alebo tzv. zápočtový list ako vlastné potvrdenie alebo vyplnené bežne dostupné tlačivo.

14.2. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) je zamestnávateľ povinný odhlásiť z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

  • zamestnanca s pravidelným príjmom z nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a z poistenia v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom z dôchodkového poistenia najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistení,
  • zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov z úrazového poistenia a garančného poistenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení právneho vzťahu,
  • fyzickú osobu s odvodovou úľavou z úrazového poistenia a garančného poistenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Odhlásenie vykoná podaním Registračného listu FO – odhláška, výlučne v elektronickej forme.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a túto evidenciu predložiť pobočke Sociálnej poisťovne  do troch dní od:

  • uplatnenia nároku zamestnanca na dôchodkovú dávku, pričom sa nevyžaduje ukončenie pracovnoprávneho vzťahu,
  • alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, a to

podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia v papierovej forme alebo elektronickej forme. Povinnosť viesť a predkladať evidenčné listy je uložená všetkým zamestnávateľom. Evidenčné listy je potrebné vyhotovovať pre všetkých zamestnancov s právom na pravidelný aj nepravidelný príjem – poistencov, za ktorých sa počas trvania pracovnoprávneho vzťahu platilo poistné na dôchodkové poistenie. Je vhodné, aby zamestnávateľ pri vedení, vyplňovaní a predkladaní evidenčných listov postupoval v súlade s Metodickým usmernením pre zamestnávateľov a návodom na vyplnenie jednotlivých rubrík evidenčného listu vydanými Sociálnou poisťovňou. Evidenčné listy dôchodkového poistenia sú rozhodujúce podklady pre určenie nároku na dôchodok a výpočet výšky dôchodku, preto im zamestnávateľ musí venovať náležitú pozornosť.

V praxi dochádza k situáciám, že predloženie evidenčného listu do 3 dní nie je možné z dôvodu, že zamestnávateľ v stanovenom termíne nemá k dispozícii údaje pre spracovanie mzdy za predchádzajúce mesačné obdobie. Sociálna poisťovňa akceptuje predloženie evidenčného listu ihneď po mzdovom vyúčtovaní. Je vhodné, aby zamestnávateľ evidenčné listy predkladal so sprievodným listom, ktorý obsahuje:

  • menný zoznam zamestnancov s uvedením ich rodných čísel a obdobia od vzniku pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu do jeho skončenia, t. j. obdobia, za ktoré sa evidenčné listy predkladajú,
  • identifikačné číslo organizácie (alebo daňové identifikačné číslo), presný názov a adresu sídla zamestnávateľa, ako aj meno a priezvisko zodpovedného zamestnanca, prípadne kontaktné telefónne číslo.

V Evidenčnom liste dôchodkového poistenia zamestnávateľ okrem identifikačných údajov poistenca (zamestnanca) a zamestnávateľa a doby trvania pracovného pomeru alebo iného pracovného vzťahu uvádza v členení na jednotlivé kalendárne roky:

  • obdobie dôchodkového poistenia, t. j. obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení, uvedením:
    • znaku poistenia: A – zamestnanec, MD – materská dovolenka, RD – rodičovská dovolenka (do 30. 6. 2005), VS – vojenská služba (do 31. 12. 2005), CS – civilná služba (do 31. 12. 2005),
    • obdobia poistenia: obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení od – do, pričom:
      • ak v kalendárnom roku bolo dôchodkové poistenie prerušené, obdobie prerušenia sa neuvádza,
      • ak zamestnanec po dosiahnutí dôchodkového veku nepožiadal o starobný dôchodok, kalendárny rok sa rozdelí do dvoch riadkov,
      • u dohodárov sa uvádza len obdobie, v ktorom dohodár mal vymeriavací základ na platenie dôchodkového poistenia,
  • vymeriavací základ, t. j. úhrn vymeriavacích základov za príslušné obdobie povinného dôchodkového poistenia (nie úhrn dosiahnutého príjmu zamestnanca, ale úhrn vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné na dôchodkové poistenie, údaj za príslušný rok musí byť zhodný s úhrnom vymeriavacích základov vykázaných v mesačných výkazoch a výkazoch poistného a príspevkov za príslušný rok),
  • vymeriavací základ počas vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j. vymeriavací základ dosiahnutý počas:
    • poskytovania vyrovnávacej dávky,
    • počas poskytovania náhrady mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce,

pričom tento vymeriavací základ je zahrnutý aj v celkovom vymeriavacom základe,

  • počet kalendárnych dní vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j. kalendárnych dní:
    • po ktoré mal zamestnanec nárok na nemocenské, ošetrovné,
    • ošetrovania člena rodiny od 11. dňa potreby ošetrovania do skončenia doby ošetrovania,
    • po ktoré sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov, ktorému sa neposkytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
    • materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, poskytovania vyrovnávacej dávky,
    • základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby,
    • civilnej služby,
    • po ktoré sa poskytovala náhrada mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu,
    • účasti na zákonnom štrajku.

Peňažné údaje za obdobie do 31. 12. 2008 sa v Evidenčnom liste dôchodkového poistenia uvádzajú v slovenských korunách a za obdobie od 1. 1. 2009 v eurách.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia.

Takým je po skončení pracovného pomeru a v súlade s § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Potvrdenie vystavuje zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti a na ktorého sa počas trvania pracovného pomeru, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce vzťahovalo poistenie v nezamestnanosti.

14.3. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení

V zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení je zamestnávateľ pri skončení pracovnoprávneho vzťahu povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, a to najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. zamestnanca, ktorý bol do príslušnej zdravotnej poisťovne prihlásený, je pri skončení pracovného pomeru alebo skončení prác na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru povinný odhlásiť.

Odhlásenie vykoná na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie, ktoré sú zamestnávatelia povinní používať pri oznamovaní začiatku, konca a opravy platnosti kategórie poistenca.

14.4. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo  zákona o dani z príjmov

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie.

Od 1. januára 2014 vzor potvrdenia určuje Finančné riaditeľstvo SR. Na zdaňovacie obdobie roku 2014 Finančné riaditeľstvo SR určilo a na webovom sídle zverejnilo tlačivo: Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie 2014.

V potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2014 pri skončení pracovnoprávneho vzťahu sa uvádza:

  • riadok 01 – úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, z toho úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd mimo pracovného pomeru,
  • riadok 02 – číselné označenie mesiacov, v ktorých boli uvedené príjmy vyplatené,
  • riadok 03 – úhrn poistného a príspevkov na sociálne poistenie a poistného na zdravotné poistenie, ktoré platí zamestnanec a boli zrazené z uvedených príjmov, celkom a v členení na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie,
  • riadok 04 – čiastkový základ dane,
  • riadok 05 – úhrn zrazených preddavkov na daň bez uplatnenia daňového bonusu,
  • riadok 06 – suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na ktorú zamestnávateľ v zdaňovacom období prihliadol – suma je vždy násobkom počtu mesiacov a mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane,
  • riadok 07 – suma zamestnávateľom zrazených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  • riadok 08 – priznaný a vyplatený daňový bonus v členení na každé dieťa, na ktoré si zamestnanec uplatňoval daňový bonus,
  • údaje potrebné na uplatnenie zamestnaneckej prémie:
    • riadok 09 – pracovný pomer – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru,
    • riadok 10 – dohody mimo pracovného pomeru – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z dohody o pracovnej činnosti, o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov,
    • riadok 11 – príspevok na podporu udržania v zamestnaní – vyznačí sa, či sa na zamestnanca poskytol alebo neposkytol príspevok podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti,
    • riadok 12 – príjmy uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) bod 4 zákona – vyznačí sa, či zamestnanec poberal alebo nepoberal uvedené príjmy.

15. Účtovanie miezd

Právne normy upravujúce účtovanie miezd pre podnikateľské subjekty sú:

  • zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
  • v sústave podvojného účtovníctva: opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších noviel,
  • v sústave jednoduchého účtovníctva:
    • opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

15.1. Účtovanie miezd v sústave podvojného účtovníctva

Na účte 331 – Zamestnanci sa účtuje hrubá mzda a ďalšie plnenia zamestnávateľa v zmysle pracovnoprávnych a mzdových predpisov a ich zníženie o preddavky na poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie platené zamestnancom, o zrazenú daň alebo preddavky na daň z príjmu, o zrážky zo mzdy v prospech iných fyzických alebo právnických osôb alebo v prospech zamestnávateľa.

Na účte 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom sa účtujú ostatné záväzky voči zamestnancom, t. j. tie, ktoré nie sú poskytované v zmysle pracovnoprávnych a mzdových predpisov alebo nie sú súčasťou hrubej mzdy, ale zamestnávateľ ich poskytuje spolu so mzdou, napr. náhrady cestovných výdavkov, náhrady za stratu na zárobku, bolestné a pod.

Na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom sa účtujú pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancom, t. j. zo mzdy zamestnancov platené, resp. zrážané napr. náhrady za súkromné telefónne hovory, náhrady zosobnených pokút a pod. Z účtovného hľadiska môže ísť o zrážky zo mzdy v prospech iných fyzických alebo právnických osôb s účtovaním na účte 379 – Iné záväzky alebo o zrážky v prospech zamestnávateľa s účtovaním na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Na účte 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia sa účtuje:

  • v prospech účtu:
    • záväzky voči Sociálnej poisťovni vo výške poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v členení na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa,
    • záväzky voči príslušným zdravotným poisťovniam v členení na preddavky na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa,
  • na ťarchu účtu prípadné nároky na výplaty sociálnych dávok poskytovaných Sociálnou alebo zdravotnou poisťovňou.

Na účte 342 – Ostatné priame dane sa účtuje:

  • v priebehu roka preddavky na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti,
  • daňový bonus uplatnený zamestnancami včítane nároku zamestnávateľa na úhradu od daňového úradu,
  • vyúčtovanie dane na základe ročného zúčtovania dane zo závislej činnosti.

Mzdové, osobné a sociálne náklady sa účtujú v účtovej triede 5 – Náklady časovo rozlíšené a narastajúcim spôsobom v priebehu účtovného obdobia, v  účtovej skupine 52 – Osobné náklady na týchto účtoch:

521 – Mzdové náklady – účtuje sa tu mzda a náhrady mzdy, t. j. hrubá mzda zamestnancov vrátane príplatkov, prémií, odmien a naturálnej mzdy, na tomto účte sa účtujú aj odmeny za práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti – účtuje sa tu hrubá mzda spoločníkov vrátane prémií, odmien a naturálnej mzdy,

523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva – účtujú sa tu odmeny za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb vyplácané vlastným zamestnancom i cudzím pracovníkom na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy, zmluvy o výkone funkcie, prípadne inej zmluvy,

524 – Zákonné sociálne poistenie – účtuje sa tu zdravotné a sociálne poistenie platené zamestnávateľom za zamestnancov vrátane poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu,

525 – Ostatné sociálne poistenie – účtujú sa tu záväzky vyplývajúce z doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov platené zamestnávateľom,

527 – Zákonné sociálne náklady – účtuje sa tu tvorba sociálneho fondu v zmysle právnych predpisov, zákonné odstupné, príspevky a štipendiá, náklady zamestnávateľa na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancov,

528 – Ostatné sociálne náklady – účtujú sa tuplnenia nad rámec zákona a mzdových predpisov – náklady, ktoré z pohľadu zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami, t. j. dobrovoľné príspevky zamestnávateľa, napr. príspevok na rekreáciu, liečenie a pod., ak nie sú uhrádzané zo sociálneho fondu.

Účtovanie predpisu miezd na základe mesačnej rekapitulácie miezd a odvodov je nasledovné:

 

Účtovný prípad

MD

D

Hrubá mzda – pracovný pomer

521

331

Hrubá mzda – dohody o prácach mimo pracovného pomeru

521

331

Hrubá mzda – spoločníci

522

366

Náhrada príjmu pri dočasnej prac. neschopnosti

527

331

Zdravotné poistenie – zamestnanci

331

336

Sociálne poistenie – zamestnanci

331

336

Zdravotné poistenie – zamestnávateľ

524

336

Sociálne poistenie – zamestnávateľ

524

336
Doplnkové dôchodkové sporenie – zamestnanci

331

336

Doplnkové dôchodkové sporenie – zamestnávateľ

525

336
Preddavok – daň z príjmu

331

342

Daňový bonus

331

342
Zrážky – v prospech iných organizácií

331

379

Zrážky – v prospech zamestnávateľa

331

335

Tvorba sociálneho fondu

527

472

 

Účtovanie úhrad na základe bankového výpisu je nasledovné:

 

Účtovný prípad

MD

D

Úhrada zdravotného poistenia

336

221

Úhrada sociálneho poistenia

336

221

Úhrada DDS

336

221

Úhrada – zrážky

379

221

Úhrada – preddavok daň z príjmu znížený o daňový bonus

342

221

Poukázanie zálohy na účty zamestnancov

331

221

Poukázanie mzdy na účty zamestnancov – zamestnanci

331

221

Poukázanie odmeny na účty zamestnancov – dohody

331

221

Poukázanie mzdy – spoločníci

366

221

 

Účtovanie tvorby a čerpania rezerv na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia bežného roka, ktoré budú vyplatené v budúcom roku, je nasledovné:

 

Účtovný prípad

MD

D

Tvorba rezerv – zamestnanci521323
Tvorba rezerv – spoločníci522323
Tvorba rezerv na sociálne poistenie k nevyplateným dovolenkám – zamestnávateľ524323
Tvorba rezerv na zdravotné poistenie k nevyplateným dovolenkám – zamestnávateľ524323
Čerpanie dovolenky – zamestnanci323331
Čerpanie dovolenky – spoločníci323366
Čerpanie dovolenky – sociálne a zdravotné poistenie323336
Zrušenie nespotrebovaných rezerv – zamestnanci323521
Zrušenie nespotrebovaných rezerv – spoločníci323522
Zrušenie nespotrebovaných rezerv – sociálne a zdravotné poistenie323524

 

15.2.Účtovanie miezd v sústave jednoduchého účtovníctva

V sústave jednoduchého účtovníctva sa účtuje v peňažnom denníku:

  • výplata preddavku na mzdu:
    • v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
    • bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa na účty zamestnancov na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
  • poistné na sociálne a zdravotné poistenie uhradené prevodným príkazom na účty príslušnej Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a:
    • časť platenú za zamestnancov ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
    • časť platenú za zamestnávateľa ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov (platby do fondov),

(rovnako sa účtujú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie),

  • preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti znížený o sumu daňového bonusu na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
  • ostatné zrážky zo mzdy zamestnancov a uhradené v prospech príslušných fyzických alebo právnických osôb na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
  • výplata mzdy zamestnancom vyplývajúca z vyúčtovania mzdy z pracovného pomeru alebo vyúčtovania odmeny z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa účtuje rovnako ako výplata preddavku na mzdu:
    • v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
    • bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa na účty zamestnancov na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
  • v prípade, že zamestnávateľ spolu so mzdou vypláca zamestnancom plnenia nad rámec zákona a mzdových predpisov, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami, tieto sa účtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane.

V knihe záväzkov sa účtuje:

  • v deň vzniku záväzku – vznik záväzku voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, daňovému úradu a doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam,
  • v deň vzniku záväzku – záväzky voči iným fyzickým a právnickým osobám v titulu vykonaných zrážok zo mzdy zamestnancov,
  • v deň úhrady záväzku – zánik záväzku voči príslušným inštitúciám.

Knihu záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov tvorí súhrn mzdových listov zamestnancov.

16. Zánik zamestnávateľa

Právnická alebo fyzická osoba, ktorá po skončení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancami už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, prestáva byť zamestnávateľom aj v prípade, že v podnikateľskej činnosti pokračuje.

Pri zániku štatútu zamestnávateľa je povinná:

  • v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení odhlásiť sa z registra zamestnávateľov, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, podaním Registračného listu zamestnávateľa – odhláška, v ktorom okrem identifikačných údajov uvádza dátum odhlásenia posledného zamestnanca, ktorý je dátumom odhlásenia sa z registra zamestnávateľov,
  • v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, t. j. odhlásiť sa z registra platiteľov, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa zmeny, t. j. odo dňa, v ktorom už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, podaním Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na tlačive príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorom oznámi dátum a dôvod odhlásenia sa z registra platiteľov,
  • v zmysle § 49a ods. 6 zákona o dani z príjmov:
    • ak zanikne daňová povinnosť, t. j. prestane zamestnávať zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu a zanikne daňová povinnosť k dani z príjmov zo závislej činnosti, pričom v činnosti pokračuje – oznámiť túto skutočnosť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom táto zmena nastala,
    • ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, t. j. zamestnávateľ ukončil svoju činnosť a zanikol – požiadať o zrušenie registrácie v súlade so zákonom o správe daní.

 

Poznámka redakcie:
§ 38 zákona o dani z príjmov
§ 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov
§ 19 zákona o zdravotnom poistení.
§ 63 zákona o službách zamestnanosti
§ 76 Zákonníka práce
§ 76a Zákonníka práce
§ 130 ods. 5 Zákonníka práce
§ 134 Zákonníka práce

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Eva Gášpárová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.