Novela Zákonníka práce účinná od 1. 9. 2011

Koncom júla 2011 podpísal prezident SR Ivan Gašparovič vládnu novelu Zákonníka práce a tak sa v tomto letnom prázdninovom a dovolenkovom období zrodila konečná podoba „pracovného kódexu“. Nové znenie Zákonníka práce začne platiť od septembra tohto roka.

Dátum publikácie:2. 8. 2011
Autor:Ing. Miriam Kyselová
Oblasti práva:
Správne právo / Kontrola, kontrolný systém / Inšpekcia; Správne právo / Štátna správa
Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Dohody o prácach mimo pracovného pomeru; Kolektívne vyjednávanie; Náhrady v pracovnom práve; Odmena za prácu, mzda, plat; Osobitné pracovné podmienky; Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy; Riešenie pracovno - právnych sporov; Zamestnanosť; Zmluvy v pracovnom práve
Právny stav od:1. 9. 2011
Právny stav do:31. 12. 2012

Novela, ktorú v polovicu júla schválil parlament, prináša zmeny takmer vo všetkých sférach pracovného života – v skúšobnej a vo výpovednej lehote, v pravidlách dovoleniek, spružňuje sa práca nadčas a nočná práca, novela upravuje konto pracovného času s možnosťou akumulácie záporných a kladných hodín, či zavádza úplne nový inštitút konkurenčnej doložky a deleného pracovného miesta.  

Prehľad najdôležitejších zmien, ktoré novela Zákonníka práce prináša:   

  • skúšobná lehota zamestnancov bude 3 mesiace, výnimkou na základe schválených zmien budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac 6 mesiacov.
    V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac 3 mesiace;
  • súčasťou novely je aj odstupňovanie výpovednej lehoty podľa počtu odpracovaných rokov.
    Výpovedná lehota sa pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka skráti zo súčasných dvoch mesiacov na jeden mesiac. Ak pracovný pomer zamestnanca trval jeden až päť rokov, výpovedná lehota bude dva mesiace. Pri trvaní pracovného pomeru nad päť rokov bude výpovedná lehota tri mesiace;
  • aj výška odstupného bude rôzna, a to podľa počtu odrobených rokov.
    Zamestnancovi bude patriť odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba, teda:
    • do 1 odpracovaného roka 1-mesačné odstupné,
    • do 5 rokov 2-mesačné odstupné,
    • nad 5 rokov 3-mesačné odstupné;
  • zruší sa súbeh výpovednej lehoty a odstupného, čo v praxi znamená, zamestnanec už viac nedostane po výpovedi z práce aj odstupné, aj výpovednú lehotu.
    Doteraz ten, kto odpracoval viac ako päť rokov, mal nárok na trojmesačnú výpovednú lehotu a 3-mesačné odstupné. Ak odpracoval menej ako päť rokov, dostal dvojmesačnú výpovednú lehotu a dvojmesačné odstupné.
    Po novom si už bude môcť zamestnanec vybrať len jedno z nich – či chce odstupné, alebo výpovednú lehotu. Firma bude musieť prepustenému zaplatiť maximálne jeden až tri mesačné platy oproti súčasným štyrom až šiestim. Výpovedná lehota pre zamestnancov bude totiž maximálne jeden až tri mesiace;
  • prácu na dobu určitú možno uzavrieť najviac na 3 roky, za ten čas sa môže predĺžiť najviac 3-krát. Po troch predĺženiach už musí zamestnanec dostať zmluvu na dobu neurčitú.
    V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát;
  • pri niektorých povolaniach však možno predĺžiť pomer „donekonečna“. Ide o vysokoškolských zamestnancov či pracovníkov vo vede, vývoji a výskume.
    Dlhodobé reťazenie zmlúv na dobu určitú bude možné aj pri zastupovaní počas dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej či rodičovskej dovolenky ako aj v prípade, ak zamestnanec odíde do výkonu odborárskej či výkonnej funkcie;
  • pri práci na dobu určitú sa započítava tento druh pracovnej zmluvy do počtu odpracovaných rokov, na základe ktorých bude mať zamestnanec nárok na výpovednú lehotu, len ak na seba bezprostredne nadväzujú;
  • novela zavádza aj doteraz nedefinovaný inštitút konkurenčnej doložky.
    Firma bude mať možnosť v pracovnej zmluve sa so zamestnancom dohodnúť, že zamestnanec nemôže po ukončení pracovného pomeru vykonávať totožnú činnosť u iného zamestnávateľa, a to maximálne počas jedného roka. Peňažné vyrovnanie pre takéhoto pracovníka musí predstavovať minimálne 50 % z jeho predchádzajúceho platu;
  • od 1. januára 2012 bude dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku, najmenej 5 týždňov.
    V súčasnosti si do 33 rokov veku možno zobrať dovolenku 4 týždne, pričom zamestnanec musí zdokladovať, že má už odrobených 15 rokov, aby mal nárok na dovolenku vo výmere 5 týždňov. Po novom už nebude treba zdokladovať nič, stačí dovŕšiť 33 rokov;
  • zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období nečerpala; 
  • zamestnanec si môže po dohode so zamestnávateľom nastaviť pružný pracovný čas. Na pracovisku tak bude môcť byť len toľko hodín, koľko si zvolí, pracovať môže aj doma.
    V tejto súvislosti novela pracovného kódexu zavádza nové pojmy:
    • základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku,
    • voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas,
    • prevádzkový čas je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom.
      Pružné pracovné obdobie sa uplatní ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvortýždňové pracovné obdobie alebo iné pracovné obdobie.
      Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín.
      Pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu sa pružný pracovný čas neuplatní, na tento účel zamestnávateľ určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny;
  • zavádza sa konto pracovného času s kladnými a so zápornými hodinami.  
    Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec.
    Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas;
  • zamestnávateľ bude musieť viesť účet pri konte pracovného času, účet vyplatenej mzdy a rozdielový účet. Na rozdielovom účte bude musieť evidovať rozdiel medzi týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom;
  • za rok môže každý zamestnanec odpracovať maximálne 400 hodín nadčasov, vedúci pracovník až 550 nadčasových hodín;
  • zamestnanec bude môcť v nočnej zmene odpracovať za sebou aj viac ako dva týždne, ale len v prípade  písomnej dohody so svojím zamestnávateľom; 
  • zdravotníci budú mať po dovŕšení 50. roku života možnosť odmietnuť prácu nadčas ako aj prácu v noci. Nebude možné im prácu nadčas nariadiť – nadčasy budú prípustné len po dohode s týmto zamestnancom.
    Zároveň zdravotníci získajú nárok na päť dní plateného voľna ročne, a to na sústavné vzdelávanie a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku;
  • zavádza sa delené pracovné miesto – na jednej pracovnej pozícii by pracovali viacerí zamestnanci na kratší pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto by si delili;
  • novela rieši aj postavenie zamestnávateľov a zamestnancov v rámci skúšobnej lehoty. Budú totiž môcť ukončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu;
  • ťažšie bude pre zamestnávateľov ukončiť pracovný pomer v skúšobnej lehote s tehotnou alebo dojčiacou ženou ako aj s matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode.
    Budú tak totiž môcť urobiť iba vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom alebo materstvom a písomne to zdôvodniť;
  • zmeny čakajú na emitentov stravných lístkov – poplatok za sprostredkovanie stravovacích služieb prostredníctvom stravovacích poukážok sa zníži zo súčasných 6 % na maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke;
  • ak budú chcieť odborové organizácie zastupovať všetkých zamestnancov, budú musieť pri svojom vzniku zamestnávateľovi na požiadanie preukázať, že združujú najmenej 30 % zamestnancov firmy;
  • výhody z kolektívnych vyjednávaní na podnikovej úrovni sa nebudú vzťahovať na top manažmenty v prípade organizácií, ktoré podliehajú zákonu o výkone práce vo verejnom záujme;
  • zachová sa šesť úrovní minimálnej mzdy podľa náročnosti práce. Pri niektorých profesiách tak budú platiť rôzne minimálne mzdy;
  • pracovný čas ostáva aj naďalej 40 hodín týždenne.
    Pracovníci v zdravotníctve a vedúci pracovníci môžu odpracovať aj viac ako 48 hodín týždenne, aj vrátane nadčasov, a to najviac 4 mesiace po sebe. V priemere však nemôžu pracovať viac ako 56 hodín za týždeň.

Napriek navrhovaným zmenám zostáva v Zákonníku práce ďalej zachované:

  • keď zamestnanec dosiahne dôchodkový vek, bude môcť aj naďalej pracovať. Zamestnávateľ ho nebude môcť prepustiť len preto, že je dôchodca;
  • gastrolístky pre zamestnancov naďalej zostanú. Nebude sa dať vybrať si namiesto nich nezdanenú hotovosť ako príspevok na stravu;
  • voľno počas sviatkov a dní pracovného pokoja bude možné vyčerpať len v konkrétny deň sviatku. Nepresunie sa totiž na piatok či pondelok, aby mali zamestnanci predĺžený víkend;
  • obchody ostanú naďalej zatvorené len 1. januára, na Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12:00 hodine a 25. decembra. Počas ďalších 14 sviatkov v priebehu roka sa nebudú zatvárať.

Zo zákona sa mala vypustiť aj definícia závislej práce, prípadne mala mať úplne iné znenie. Po dohode rezortu, odborárov a zástupcov zamestnávateľov však zostáva súčasné znenie.

Novela Zákonníka práce nadobúda účinnosť 1. septembra 2011 s výnimkou ustanovenia o základnej výmere dovolenky, ktorý vstúpi do platnosti až od 1. januára 2012. Zamestnanec po dovŕšení 33 rokov života tak bude mať automaticky (bez dokladovania odrobených rokov) nárok na 5 týždňov dovolenky až od budúceho roka.

Prechodné ustanovenia novely Zákonníka práce

Novelizovanými ustanoveniami Zákonníka práce sa budú spravovať aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2011.

Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa budú posudzovať podľa právnej úpravy Zákonníka práce účinnej do 31. augusta 2011.

Pracovné pomery na určitú dobu uzatvorené pred 1. septembrom 2011 sa skončia uplynutím doby, na ktorú boli dohodnuté.

Právo odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa pred 1. septembrom 2011 samostatne zastupovať všetkých zamestnancov zamestnávateľa sa posudzuje do 31. decembra 2012 podľa Zákonníka práce platného do 31. augusta 2011.

U tejto odborovej organizácie môže zamestnávateľ uplatniť postup podľa novely – povinnosť preukázať, že najmenej 30 % zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v tejto odborovej organizácii, až od 1. januára 2013.

Novela Zákonníka práce bola v zverejnená v Zbierke zákonov pod číslom 257/2011 Z. z. v čiastke č. 82/2011.

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Miriam Kyselová

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.