Poskytovanie cestovných náhrad a príspevku na stravovanie

Pri splnení zákonom stanovených podmienok zamestnávateľ môže (ale nemusí) poskytovať cestovné náhrady a príspevok na stravovanie aj fyzickým osobám pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Dátum publikácie:1. 7. 2013
Autor:Ing. Eva Gášpárová
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika
Právny stav od:1. 1. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014

Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami v súlade s § 223 Zákonníka práce dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to:

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 vzťahujú ustanovenia prvej časti – § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až § 95, § 119 ods. 1 a šiestej časti Zákonníka práce. Základné povinnosti zamestnávateľa na základe uzatvorených dohôd sú vymedzené v § 224 ods. 2 Zákonníka práce. Z týchto povinností pre zamestnávateľa nevyplýva:

  • možnosť vyslania fyzických osôb vykonávajúcich práce na základe dohôd na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska len s jeho súhlasom podľa § 57 Zákonníka práce a následne povinnosť poskytovania cestovných náhrad,
  • povinnosť zabezpečenia stravovania fyzickým osobám vykonávajúcim práce na základe dohôd a následne povinnosť poskytovania príspevku na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce.

Pri splnení zákonom stanovených podmienok zamestnávateľ môže (ale nemusí) poskytovať cestovné náhrady a príspevok na stravovanie aj fyzickým osobám pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako zamestnancom v pracovnom pomere. Ak sa rozhodne, že cestovné náhrady a príspevok na stravovanie poskytovať bude, musí tieto skutočnosti s dohodárom písomne dohodnúť v príslušnej dohode o vykonaní práce, dohode o pracovnej činnosti alebo v dohode o brigádnickej práci študentov. Na základe takejto dohody sa poskytovanie cestovných náhrad a príspevku na stravovanie stáva pre zamestnávateľa povinnosťou.

1. Poskytovanie cestovných náhrad fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Na fyzické osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa tento zákon vzťahuje len v tom prípade, ak poskytovanie cestovných náhrad je dohodnuté v príslušnej dohode. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona majú osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nárok na cestovné náhrady iba v prípade, ak ich poskytovanie je dohodnuté v týchto konkrétnych dohodách, t. j. nárok na cestovné náhrady je potrebné dohodnúť osobitným ustanovením v konkrétnej dohode, a to:

  • odkazom na zákon o cestovných náhradách,
  • odkazom na kolektívnu zmluvu,
  • odkazom na vnútorný predpis zamestnávateľa,
  • vymedzením okruhu poskytovaných cestovných náhrad.

Aj keď je nárok na cestovné náhrady osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u zamestnávateľa všeobecne ustanovený v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa, vždy je potrebné nárok na cestovné náhrady dohodnúť osobitným ustanovením aj v konkrétnej dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Je vhodné, aby zamestnávateľ pri uzatváraní dohody v závislosti od druhu vykonávanej práce posúdil aj požiadavku vykonávania pracovných ciest dohodára a nadväzne na to dohodol, resp. nedohodol poskytovanie cestovných náhrad. Ak sa zamestnávateľ a dohodár na poskytovaní cestovných náhrad písomne dohodnú, zamestnávateľ aj dohodár sú povinní plniť povinnosti uložené zákonom o cestovných náhradách a vnútornou smernicou zamestnávateľa o poskytovaní cestovných náhrad.

Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cestaje čas pracovnej cesty v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí, do skončenia tejto cesty. Na účely posúdenia nároku na cestovné náhrady je dôležité miesto pravidelného pracoviska, ktorým je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté nie je, pravidelným pracoviskom je miesto výkonu práce.

Vyslanie na pracovnú cestu sa v praxi realizuje prostredníctvom cestovného príkazu. Cestovný príkaz je písomnýdoklad, na ktorom zamestnávateľ prikazuje uskutočniť zamestnancovi pracovnú cestu a stanovuje podmienky pracovnej cesty, dáva súhlas s poskytnutím preddavku na náhrady a zároveňslúži na vyúčtovanie cestovných výdavkov. Cestovný príkaz tak plní funkciu:

  • písomného dokladu vymedzujúceho nariadené podmienky pracovnej cesty v zmysle § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách (miesto nástupu na pracovnú cestu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy, miesto ukončenia pracovnej cesty, prerušenie pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca, ďalšie podmienky),
  • písomného súhlasu s použitím iného vozidla ako vozidla zamestnávateľa na pracovnú cestu v zmysle § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách,
  • písomnej dohody o poskytnutí náhrady za použitie vozidla zamestnanca vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy v zmysle § 7 ods. 10 zákona o cestovných náhradách.

Ak majú dohodári v dohode dohodnuté poskytovanie cestovných náhrad podľa zákona o cestovných náhradách, pri vyslaní na pracovnú cestu im vzniká nárok na:

  • náhradu preukázaných cestovných výdavkov prostriedkami hromadnej dopravy v zmysle § 4 ods. 1 písm. a),
  • náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny v zmysle § 4 ods. 1 písm. e),
  • náhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie v zmysle § 4 ods. 1 písm. b),
  • stravné v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) vo výške v súlade s § 5:
  • podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného v eurách – pri tuzemských pracovných cestách, t. j.:
    • 4,00 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
    • 6,00 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
    • 9,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín,
  • podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú na rok 2013 základné sadzby stravného v eurách a v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách,
  • náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. d),
  • náhradu za používanie cestných motorových vozidiel v zmysle § 7 (s výnimkou vozidla poskytnutého zamestnávateľom) vo výške:
  • základnej náhrady za každý 1 kilometer jazdy podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v eurách pri tuzemskej aj zahraničnej pracovnej ceste, t. j.
    • pre jednostopové vozidlá a trojkolky 0,050 € za každý jeden km jazdy,
    • pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 € za každý jeden km jazdy,
  • náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla:
    • pri tuzemskej pracovnej ceste v eurách,
    • pri zahraničnej pracovnej ceste pri cestách v členskom štáte eurozóny alebo v tretích štátoch, ktoré zaviedli euro, za kilometre odjazdené mimo územia Slovenskej republiky v eurách a pri cestách v štátoch, ktoré nie sú členským štátom eurozóny, v cudzej mene,
  • náhradu výdavkov za komerčné poistenie v zmysle § 11 a náhradu výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie v zmysle § 11a.

Zamestnávateľ nie je povinný, ale môže poskytnúťpri zahraničnej pracovnej ceste ajvreckové v zmysle § 14 vo výške do 40 % stravného pri zahraničných pracovných cestách.

Pri posudzovaní skutočnosti, či poskytnuté cestovné náhrady sú alebo nie sú pre dohodára zdaniteľným príjmom, vychádzame z § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti nie sú cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste. Z uvedeného vyplýva, že:

  • ak sú cestovné náhrady dohodárom poskytované na základe písomného vymedzenia nároku na cestovné náhrady v príslušnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru v súlade s § 1 ods. 1 písm. c) zákona o cestovných náhradách a v rozsahu a za podmienok stanovených týmto zákonom, pre dohodára nie sú predmetom dane z príjmov,
  • ak sú cestovné náhrady dohodárom poskytované bez písomného vymedzenia nároku na cestovné náhrady v príslušnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, pre dohodára sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti a zamestnávateľ je povinný poskytnuté náhrady pripočítať k zdaniteľnej mzde a zdaniť, ak je dohodár povinný platiť zdravotné a sociálne poistenie, poskytnuté náhrady sú súčasťou vymeriavacieho základu pre platenie poistného.

Výdavky zamestnávateľa na cestovné náhrady pri pracovných cestách a na vreckové pri zahraničných pracovných cestách, ktoré vznikli osobám špecifikovaným v zákone o cestovných náhradách a boli poskytnuté v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o cestovných náhradách, sú v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom. Z uvedeného vyplýva, že:

  • ak sú cestovné náhrady dohodárom poskytované na základe písomného vymedzenia nároku na cestovné náhrady v príslušnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru v súlade s § 1 ods. 1 písm. c) zákona o cestovných náhradách a v rozsahu a za podmienok stanovených týmto zákonom, pre zamestnávateľa sú uznaným daňovým výdavkom,
  • ak sú cestovné náhrady dohodárom poskytované bez písomného vymedzenia nároku na cestovné náhrady v príslušnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, pre zamestnávateľa nie sú uznaným daňovým výdavkom a znižujú výsledok hospodárenia.

Príklad č. 1:
Zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou dohodu o pracovnej činnosti na výkon vodiča osobného motorového vozidla. Keďže druh vykonávanej práce vyžaduje uskutočňovanie pracovných ciest, v dohode dohodol aj poskytovanie cestovných náhrad uvedením ustanovenia: „Zamestnancovi budú poskytované cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.“ Na základe tejto písomnej dohody dohodárovi pri každej pracovnej ceste vzniká nárok na cestovné náhrady a zamestnávateľovi povinnosť poskytovať cestovné náhrady. Poskytnuté cestovné náhrady pre dohodára vo výške a v rozsahu podľa zákona o cestovných náhradách nie sú zdaniteľným príjmom dohodára a pre zamestnávateľa sú uznaným daňovým výdavkom.

Príklad č. 2:
Zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou dohodu o vykonaní práce na výkon administratívnych prác v sídle spoločnosti. Pri uzatváraní dohody poskytovanie cestovných náhrad nedohodli. Zamestnanec sa so súhlasom zamestnávateľa zúčastnil školenia mimo mesta sídla spoločnosti. Zamestnávateľ sa rozhodol zamestnancovi náklady na cestovné a stravné preplatiť. Pretože poskytnutie cestovných náhrad v dohode o vykonaní práce dohodnuté nie je, poskytnuté finančné plnenie je pre dohodára zdaniteľným príjmom a pre zamestnávateľa nie je uznaným daňovým výdavkom.

2. Zabezpečenie stravovania a poskytovanie príspevku na stravovanie fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Podmienky poskytovania stravovania upravuje § 152 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie len zamestnancom vykonávajúcim zárobkovú činnosť v pracovnom pomere. Fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru nárok na stravovanie nemajú. Zamestnávateľ a dohodár sa však na zabezpečení stravovania môžu dohodnúť, a to v rozsahu a za podmienok ako u zamestnancov v pracovnom pomere. Nárok na zabezpečenie stravovania fyzickým osobám vykonávajúcim práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže vzniknúť, ak poskytovanie stravovania je písomne dohodnuté v konkrétnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru na základe skutočnosti, že:

  • zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude na stravovanie prispievať,
  • zamestnávateľ rozhodol o rozšírení okruhu fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude na stravovanie prispievať – ak uňho nepôsobia zástupcovia zamestnancov a odmeňovanie vykonáva podľa Zákonníka práce.

Zákonník práce nevyžaduje písomnú dohodu o zabezpečení stravovania v konkrétnej dohode, je však vhodné túto skutočnosť v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uviesť aj v prípadoch, ak nárok na zabezpečenie stravovania a poskytovania príspevku na stravovanie dohodárom vyplýva z kolektívnej zmluvy alebo z vnútorného predpisu zamestnávateľa.

Ak majú dohodári dohodnuté zabezpečenie stravovania a poskytovanie príspevku na stravovanie, zamestnávateľ v súlade s § 152 Zákonníka práce:

  • môže zabezpečiť stravovanie:
    • vo vlastnom stravovacom zariadení,
    • v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
    • prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby,
  • zabezpečuje stravovanie pre zamestnancov, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny,
  • prispieva na stravovanie:
    • v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného, t. j. maximálne vo výške 2,20 €, pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok; hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. najmenej vo výške 3,00 €,
    • príspevkom zo sociálneho fondu, ak je poskytovanie príspevku dohodnuté aj pre dohodárov, sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, sumou určenou vo vnútornom predpise, a to na každé jedlo zamestnanca poskytnuté v rámci stravovania zamestnancov, výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná minimálnou ani maximálnou výškou, ani percentuálnym podielom z tvorby sociálneho fondu,
    • vo výnimočných prípadoch poskytnutím finančného príspevku v sume najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách v prípade aj poskytnutím finančného príspevku zo sociálneho fondu.

Povinné prídely do sociálneho fondu sa podľa § 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde tvoria z objemu miezd zamestnancov v pracovnom pomere, t. j. odmeny za práce vykonávané mimo pracovného pomeru sa do základu pre určenie povinného prídelu do sociálneho fondu nezahrnujú. Vo všeobecnosti sa tak sociálny fond tvorí len pre zamestnancov v pracovnom pomere a poskytnutie príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu pre dohodárov nie je povinné. V rámci podmienok poskytovania príspevkov z fondu podľa § 4 zákona môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo ak uňho nepôsobí odborová organizácia, vo vnútornom predpise upraviť poskytovanie príspevku aj osobám vykonávajúcim práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Pri posudzovaní skutočnosti, či hodnota poskytnutej stravy, resp. poskytnutý príspevok na stravovanie je alebo nie je pre dohodára zdaniteľným príjmom, vychádzame z § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého je u zamestnancov s príjmami zo závislej činnosti od dane oslobodená:

  • hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov,
  • finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovaniazabezpečených zamestnávateľom,

poskytnuté v súlade s § 152 Zákonníka práce, pričom výška hodnoty stravy pre oslobodenie od dane nie je limitovaná. Z uvedeného vyplýva, že:

  • ak je stravovanie dohodárom zabezpečené na základe rozšíreného okruhu fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie, hodnota stravy je pre dohodára príjmom oslobodeným od dane,
  • peňažný príspevok (okrem peňažného príspevku poskytnutého dohodárovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom) nie je príjmom oslobodeným od dane, ale je pre dohodára (rovnako ako pre zamestnanca v pracovnom pomere) zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a zdaní sa v mesiaci, v ktorom bol príspevok poskytnutý, rovnako sa postupuje aj pri poskytnutí peňažného príspevku zo sociálneho fondu,
  • ak je stravovanie dohodárom zabezpečené bez rozšíreného okruhu fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie, hodnota stravy pre dohodára nie je príjmom oslobodeným od dane, hodnota poskytnutého príspevku na stravovanie je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a zdaní sa v mesiaci, v ktorom bolo stravovanie poskytnuté.

Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže na stravovanie prispievať aj vyššou sumou, ale príspevky poskytnuté nad rámec ustanovení § 152 Zákonníka práce nie sú uznaným daňovým výdavkom.

Príklad č. 3:
Zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou dohodu o pracovnej činnosti na výkon administratívnych prác v dňoch utorok a štvrtok vždy od 9,00 hod. do 15,00 hod. V dohode dohodol aj zabezpečenie stravovania na základe kolektívnej zmluvy, v ktorej je ustanovené zabezpečenie stravovania a poskytovanie príspevku na stravovanie aj osobám vykonávajúcim práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru z prostriedkov zamestnávateľa aj zo sociálneho fondu. Dohodár má v dňoch, v ktorých vykonáva prácu viac ako štyri hodiny, nárok na stravovanie a zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok na jeho stravovanie. Pre dohodára je hodnota stravy príjmom oslobodeným od dane a pre zamestnávateľa je poskytnutý príspevok na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce uznaným daňovým výdavkom.

Príklad č. 4:
Zamestnávateľ uzatvoril so študentom dohodu o brigádnickej práci študentov na výkon pomocných prác pri ťažbe dreva. V kolektívnej zmluve má ustanovené zabezpečenie stravovania aj osobám vykonávajúcim práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Lesným robotníkom však stravu z dôvodu vzdialenosti stravovacieho zariadenia a nemožnosti dovážania stravy do lesa zabezpečiť nevie, preto robotníkom, vrátane dohodára, poskytuje finančný príspevok v súlade s § 152 ods. 6 Zákonníka práce. Finančný príspevok je pre robotníkov aj dohodára zdaniteľným príjmom a pre zamestnávateľa je uznaným daňovým výdavkom.

Príklad č. 5:
Zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou dohodu o vykonaní práce na výkon pomocného skladníka. V dohode zabezpečenie stravovania nedohodol, pretože nemá rozšírený okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, o osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Aj napriek tomu dohodárovi poskytol stravné lístky za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. Nepeňažný príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnávateľom je pre dohodára zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a pre zamestnávateľa nie je uznaným daňovým výdavkom.

Poznámka redakcie:
§ 1 ods. 1 písm. c) zákona o cestovných náhradách
§ 152 Zákonníka práce

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Eva Gášpárová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.