4. Mzda

Obsah

Dátum publikácie:7. 1. 2013
Autor:Ing. Eva Gášpárová
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika
Právny stav od:1. 1. 2013
Právny stav do:31. 12. 2013

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažujú ďalšie plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

POZNÁMKA

Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

4.1. Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. januára 2013 sumu minimálnej mzdy na:

  • 337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
  • 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Pretože zákon o minimálnej mzde upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu, ustanovená minimálna mzda sa týka nielen zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

POZNÁMKA

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti podľa stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 Zákonníka práce.

Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin:

  • hodinovej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou,
  • mesačnej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou

a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne:

40-hodinový týždenný pracovný čas

Stupeň náročnosti

Koeficient minimálnej mzdy

Minimálny mzdový nárok

hodinový

mesačný

1

1,0

1,9410

337,70

2

1,2

2,3292

405,20

3

1,4

2,7174

472,80

4

1,6

3,1056

540,30

5

1,8

3,4938

607,90

6

2,0

3,8820

675,40

Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. 5 Zákonníka práce na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia nasledovne:

Stupeň náročnosti

Koeficient minimálnej mzdy

Minimálny mzdový nárok

38,75 hod.
týždenný prac. čas

37,50 hod.
týždenný prac. čas

mesačný

1

1,0

2,0036

2,0704

337,70

2

1,2

2,4043

2,4845

405,20

3

1,4

2,8051

2,8986

472,80

4

1,6

3,2058

3,3126

540,30

5

1,8

3,6065

3,7267

607,90

6

2,0

4,0072

4,1408

675,40

Sadzba minimálneho mzdového nároku za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta a sadzba minimálneho mzdového nároku za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

4.2. Náhrady mzdy a mzdové zvýhodnenia

Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje:

  • základnú mzdu v závislosti od odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu,
  • mzdu za prácu nadčas,
  • mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
  • mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
  • plnenie za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia,
  • plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré sa za mzdu nepovažujú, a to:
    • náhrady mzdy:
      • za dovolenku,
      • pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách,
      • pri zvyšovaní kvalifikácie,
      • pri osobných prekážkach v práci,
      • pri prekážkach na strane zamestnávateľa,
  • odstupné a odchodné,
  • cestovné náhrady,
  • príspevky zo sociálneho fondu,
  • výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií,
  • daňový bonus,
  • náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
  • náhrady za pracovnú pohotovosť.

Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle § 121 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.

POZNÁMKA

Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo inej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, ktorí budú mať v mzde zohľadnenú aj prípadnú prácu nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle § 122 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný a patrí mu zaň mzda.

Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú s účinnosťou od 1. 1. 2013 medzi 22. hodinou a 6. hodinou (do 31. 12. 2012 – 5. hodinou), patrí zamestnancovi v zmysle § 123 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách pre prvý stupeň, t. j. najmenej 0,3882 €, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi v zmysle § 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 €, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce.

NEPREHLIADNITE

Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považu­je za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle § 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 1,9410 €. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle § 96 ods. 5 Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 € bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas. Ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku v súlade s § 100 až § 117 Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného zárobku.

Pri osobných prekážkach v práci je zamestnávateľ povinný v súlade s § 141 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v týchto prípadoch:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení:

  • pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
  • ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
  • pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa manželke zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie:

  • rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie – pracovné voľno s náhradou mzdy len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné,
  • zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

d) úmrtie rodinného príslušníka:

  • pri úmrtí manžela alebo dieťaťa – pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a ďalší deň na účasť na pohrebe,
  • pri účasti na pohrebe rodiča alebo súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, manžela súrodenca zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb,
  • pri účasti na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca alebo prarodiča jeho manželky alebo inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti – pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb,

e) vlastná svadba – pracovné voľno bez náhrady mzdy na jeden deň,

f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,

g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,

h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni, ak ide o sťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,

i) vyhľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, v rovnakom rozsahu, ale s náhradou mzdy, sa poskytne pracovné voľno pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z tzv. organizačných dôvodov.

Zamestnávateľ môže poskytnúť aj ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí zamestnanca, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Zamestnávateľ v súlade s § 142 Zákonníka práce poskytne zamestnancovi náhradu mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa:

a) v sume jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými prevádzkovými príčinami, alebo pre iné prekážky na strane zamestnávateľa,

b) najmenej 50 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,

c) najmenej 60 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pričom písomnú dohodu nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ uplatniť konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce.

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Eva Gášpárová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.