Forma, obsah a rozsah pozastavenia živnosti

Pozastavenie prevádzkovania živnosti na základe dobrovoľného rozhodnutia (žiadosti) podnikateľa sa (už) nevykonáva formou rozhodnutia živnostenského úradu v právnom rámci § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu účinky konania a „rozhodovania“ živnostenského úradu nemôžu nastať jeho právoplatnosťou.

Dátum publikácie:25. 6. 2013
Autor:JUDr. Ladislav Kopál
Oblasti práva: Obchodné právo / Obchod, podnikanie, obchodné právo / Živnostenské podnikanie
Právny stav od:1. 6. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014

5. Forma „rozhodovania“ o pozastavení živnosti

Pozastavenie prevádzkovania živnosti na základe dobrovoľného rozhodnutia (žiadosti) podnikateľa sa (už) nevykonáva formou rozhodnutia živnostenského úradu v právnom rámci § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu účinky konania a „rozhodovania“ živnostenského úradu nemôžu nastať jeho právoplatnosťou.

Za súčasného právneho stavu stačí, aby osoba, ktorá chce prerušiť podnikanie – iba oznámila miestne príslušnému živnostenskému úradu dve dôležité skutočnosti – deň vzniku a deň ukončenia doby pozastavenej živnosti, prípadne dobu určenú v mesiacoch alebo rokoch na pozastavenie živnosti. Zásadne však platí, že živnostenský úrad nemôže akceptovať prípad, ak podnikateľ oznámi túto skutočnosť so spätnou účinnosťou.

POZNÁMKA
Z uvedeného vyplýva, že súčasne platná úprava regulujúca postup podnikateľov pri dobrovoľnom pozastavení prevádzkovania živnosti zároveň generuje aj nový právny okamih vzniku účinnosti pozastavenia živnosti tým, že sa neviaže na deň právoplatnosti rozhodnutia živnostenského úradu.

6. Obsah konania a „rozhodovania“ o pozastavení prevádzkovania živnosti

Obsah konania a rozhodovania živnostenského úradu predurčuje forma podaného podnetu podnikateľa a skutočnosť, že zákon nevyžaduje vydať o podanom oznámení osobitný rozhodovací správny akt. V tomto význame je predmetom činnosti živnostenského úradu iba posúdenie dodržania tých podmienok, ktoré živnostenský zákon s týmto inštitútom spája. A to je podmienka dodržania minimálnej 6-mesačnej a maximálnej 3-ročnej doby nepretržitého pozastavenia prevádzkovania živnosti.

V prípade ich dodržania dochádza k vzniku účinnosti pozastavenia živnosti zo zákona.

Príklady aplikácie na podanie a riešenie žiadosti o pozastavenie živnosti v praxi

  1. Vpraxi môžu vzniknúť v uvádzanej súvislosti pochybnosti, čo v prípade, ak podnikateľ písomne oznámi živnostenskému úradu, že pozastavuje prevádzkovanie živnosti na dobu, ktorá nespĺňa zákonom určenú minimálnu dobu 6 mesiacov, prípadne uvedie neúplný údaj, napríklad tým, že neuvedie dobu pozastavenia živnosti alebo uvedie dobu neurčitú.
  2. Nejasnosti sa môžu týkať aj otázok, či je úrad povinný vydať o tejto skutočnosti osobitné rozhodnutie podľa zákona o správnom konaní alebo má postupovať iným a akým spôsobom.

Riešenie:
Živnostenský zákon neupravuje výslovne postup a konanie živnostenského úradu po podaní oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti.

Za tohto právneho stavu – na základe ústavnej zásady, podľa ktorej môže živnostenský úrad konať v postavení verejnej právnickej osoby iba v prípade a za podmienok ustanovených osobitným zákonom – možno vyvodiť, že živnostenský úrad nie je oprávnený vydať o tejto skutočnosti (nesplnení podmienky zákona) osobitné rozhodnutie o tom, že „nepozastavuje“ prevádzkovanie živnosti. O tejto skutočnosti môže a má vydať pre podnikateľa neformálne vyjadrenie (upozornenie) o tom, že na pozastavenie živnosti neboli splnené podmienky živnostenského zákona a z tohto dôvodu úrad nevykoná ani zápis tejto skutočnosti do živnostenského registra.

Z rovnakého dôvodu ani o tom neupovedomí tie orgány a inštitúcie, voči ktorým má dotknutá osoba oznamovaciu povinnosť. Patria medzi ne predovšetkým zdravotné poisťovne, čo je významné najmä v spojitosti s možnými ekonomickými dôvodmi pozastavenia živnosti, a daňové úrady.

  1. S poukazom na to, že podanie podnikateľa, ktorý mieni pozastaviť prevádzkovanie živnosti, už nemá charakter žiadosti a najmä preto, že živnostenský úrad už o tejto skutočnosti nevydáva osobitné rozhodnutie, vzniká legitímna otázka o možnej a potrebnej ochrane podnikateľa, ktorá sa týka preukázania uplatnenia práva na pozastavenie živnosti.

Riešenie:
Aj v tomto prípade platí, že živnostenský zákon nerieši osobitne postup živnostenského úradu po doručení oznámenia podnikateľa.

V danom prípade však netreba vychádzať iba z analógie postupu pri podaní ohlásenia živnosti, pri ktorom sa má považovať za preukaz o živnostenskom oprávnení aj rovnopis ohlásenia živnosti s jeho preukázaným doručením živnostenskému úradu. Za súčasného stavu platí, že o tejto významnej právnej skutočnosti vydáva živnostenský úrad osobitný doklad, potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti, na ktorom sú vyznačené rozhodujúce skutočnosti, a to deň vzniku pozastavenia a deň ukončenia pozastavenia prevádzkovania živnosti.

  1. V spojitosti s oznamovaním pozastavenia prevádzkovania živnosti môžu vzniknúť aj otázky, či je treba v žiadosti uvádzať aj dôvody dobrovoľného pozastavenia prevádzkovania živnosti a
  2. či to má alebo môže to mať vplyv na právne účinky podaného oznámenia?

Riešenie:
Podnikateľ oznamuje pozastavenie prevádzkovania živnosti bez uvedenia právneho dôvodu.

Živnostenský zákon neustanovuje podnikateľom preukazovať živnostenskému úradu právny dôvod na pozastavenie živnosti, s poukazom na to, že živnostenský úrad pri svojom rozhodovaní nemá právo posudzovať oprávnenosť dôvodov na pozastavenie živnosti. Je pritom bez právneho významu, či sa týkajú prevádzkových alebo osobných dôvodov alebo iných okolností na strane dotknutého podnikateľského subjektu.

7. Právne účinky oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti

V praxi je treba pri zisťovaní vzniku právnych účinkov pozastavenia prevádzkovania živnosti rozlišovať v zásade dve možné skutkové a právne situácie, a to s odlišným dosahom na deň vzniku účinnosti pozastavenia živnosti.

Živnostenský zákon primárne konštituuje princíp, podľa ktorého právne účinky pozastavenia prevádzkovania živnosti nastávajú dňom doručenia oznámenia tejto skutočnosti príslušnému živnostenskému úradu. Zároveň však zákon pripúšťa aj iný (neskorší) deň vzniku týchto účinkov.

Faktory vplyvu na vznik účinkov pozastavenia živnosti

Pre praktickú úvahu podnikateľa je rozhodujúce, či uvedie v oznámení o pozastavení prevádzkovania živnosti deň začiatku pozastavenia živnosti a ak áno, aký deň v žiadosti uvedie.

  1. Pre bežnú podnikateľskú prax je vždy nepraktické spoliehať sa na to, kedy dôjde k vzniku právnych účinkov pozastavenia živnosti v prípade, ak sa podnikateľ rozhodne pre doručenie oznámenia poštou a v žiadosti neuvedie žiadny údaj o začiatku pozastavenia živnosti.
  2. Ešte nevýhodnejšia situácia pre podnikateľa môže vzniknúť v prípade, ak v oznámení uvedie skorší deň, ako je deň skutočného doručenia oznámenia úradu.

Aplikačné možnosti postupu podnikateľa:

  1. Pretože v prípade oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti poštou sa podnikateľ vystavuje predovšetkým anonymite pri určení počiatočného dňa vzniku pozastavenia živnosti a s tým spojeného rizika neoprávneného podnikania, je zrejmé, že podnikateľ v bežnej praxi využije túto alternatívnu možnosť iba v prípade osobného doručenia žiadosti miestne príslušnému živnostenskému úradu.
  2. V prípade, ak podnikateľ v písomnom oznámení uvedie skorší deň, ako je deň skutočného doručenia oznámenia živnostenskému úradu, platí, že skorší termín je nelegitímny, s poukazom na to, že nemôže prísť k určeniu tohto dňa so spätnou účinnosťou. Z tohto dôvodu je potrebné v oznámení uviesť deň, ktorý bude v dostatočnom predstihu predchádzať jeho doručeniu miestne príslušnému živnostenskému úradu. Je zrejmé, že na tieto účely je treba osobitne diferencovať, či je oznámenie podané prostredníctvom poštovej služby alebo elektronickými prostriedkami.

V praxi treba mať na zreteli, že deň pozastavenia živnosti je aj dňom pozastavenia právnych vzťahov voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni.

Určenie dňa pozastavenia prevádzkovania živnosti generuje aj vznik iných, veľmi dôležitých súvisiacich právnych účinkov, osobitne voči zdravotným poisťovniam, ako aj voči Sociálnej poisťovni. Dôvodom je skutočnosť, že pozastavenie prevádzkovania živnosti je na roveň postavené zrušeniu živnostenského oprávnenia, aj keď de iure nemá právne účinky zrušenia podnikateľského (živnostenského) oprávnenia. Z právneho hľadiska ide o tzv. spočívajúce živnostenské oprávnenie.

V uvedenej súvislosti treba pripomenúť, že s touto právnou kvalifikáciou nemožno spájať iné nároky a požiadavky, ktoré vyplývajú z iných osobitných zákonov, napr. motivačné príspevky poskytované úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny na podporu podnikateľskej činnosti, ktoré sú účelovo viazané na začatie podnikania, a teda na vznik nového – a nie spočívajúceho – živnostenského oprávnenia, s poukazom na to, že stav pozastavenia živnosti je stavom spočívajúcej živnosti (živnostenského oprávnenia), ktorý na tieto účely nemožno stotožniť so stavom, na ktorý sa viažu práva (nároky) na podporu vzniku (nového) živnostenského oprávnenia.

8. Rozsah pozastavenia živnosti

Na rozsah ani na formu pozastavenia živnosti nemá vplyv charakter živnosti

V súlade s právom fyzickej alebo právnickej osoby podnikať na základe živnostenského oprávnenia v rozsahu pôsobnosti živnostenského zákona (v činnostiach, ktoré sú živnosťou podľa živnostenského zákona) každý podnikateľský subjekt, bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo prerušiť pokračovanie v podnikaní v rozsahu určenom v oznámení pozastavenia prevádzkovania príslušnej živnosti. V praxi môže ísť o rozsah živnostenského oprávnenia, ktorý zodpovedá buď celému rozsahu nadobudnutého živnostenského oprávnenia, alebo iba v obmedzenom rozsahu.

Na rozsah ani na formu pozastavenia živnosti nemá vplyv charakter živnosti a tým ani forma vydaného dokladu o živnostenskom oprávnení. Je teda bez právneho významu, či podnikateľ žiada pozastaviť prevádzkovanie regulovanej (remeselnej alebo viazanej) alebo neregulovanej (voľnej) živnosti, prípadne aj v spoločnej kombinácii.

Pozastaviť živnosť možno na jednu živnosť, na viacero živností alebo v rozsahu všetkých predmetov podnikania.

Podnikateľ má možnosť rozhodnúť sa pre pozastavenie prevádzkovania živnosti v rozsahu živnostenského oprávnenia, ktoré zodpovedá jednej živnosti, viacerým živnostiam alebo – s ohľadom na prevažujúce ekonomické dôvody pozastavenia prevádzkovania živnosti, ktoré vyplývajú z požiadaviek osobitných predpisov – v celom rozsahu nadobudnutého živnostenského oprávnenia.

Pri žiadosti o pozastavenie živnosti podnikateľ nemusí preukazovať nadobudnutý rozsah živnostenského oprávnenia ani iné skutočnosti.

Pri preukaznosti nadobudnutého rozsahu živnostenského oprávnenia sa má na mysli obsah živností, ktorý môže zodpovedať živnostiam uvedeným v jednom alebo aj vo viacerých vydaných osvedčeniach o živnostenskom oprávnení, vrátane ešte pôvodne vydávaných dokladov o živnostenskom oprávnení (živnostenské listy alebo aj koncesné listiny).

POZNÁMKA
V rámci konania živnostenského úradu o pozastavení prevádzkovania živnosti nie je ani potrebné, aby podnikateľ preukazoval rozsah nadobudnutého živnostenského oprávnenia. Platí to aj vtedy, ak by príslušný podnikateľ nadobudol živnostenské oprávnenie ohlásením živnosti alebo (pôvodne) udelením koncesie iným miestne príslušným živnostenským úradom, napríklad pred zmenou sídla právnickej osoby alebo bydliska (predtým miesta podnikania) fyzickej osoby, ktoré sa nachádzalo v územnom obvode iného živnostenského úradu.

Bez právneho významu na tieto účely je aj čas vydania uvedených preukazov živnostenského oprávnenia.

9. Podmienky zákona na určenie lehôt

V oznámení o pozastavení živnosti sa musia uvádzať explicitné údaje. Živnostenský zákon umožňuje pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej 6 mesiacov, najviac na dobu troch rokov. Z toho je zrejmé, že živnostenský zákon počíta s určením dvoch termínov, a to deň začiatku a deň ukončenia obdobia, v ktorom sa úradným spôsobom pozastavuje možnosť (právo) pokračovať v podnikaní na základe predtým nadobudnutého živnostenského oprávnenia. Podnikateľ preto nemôže oznamovať a živnostenský úrad akceptovať obsah oznámenia, v ktorom je uvedená horná hranica pozastavenia živnosti na neurčitý čas.

V oznámení je preto vždy potrebné v záujme určitého a zrozumiteľného právneho úkonu uviesť počiatočný deň, ako aj hornú hranicu lehoty na pozastavenie prevádzkovania živnosti. Tú je obvykle možné určiť pevne určeným posledným dňom lehoty. Zákon však nebráni ani možnosti určiť deň tejto lehoty skutočnosťou, ktorá má nastať. V takomto prípade však musí byť rešpektovaná najmä podmienka určitosti právneho úkonu.

10. Zmeny podmienok pozastavenia živnosti

V praxi prirodzene môžu nastať situácie, že u dotknutého podnikateľského subjektu dôjde k zmenám oproti stavu v čase, keď podával žiadosť o pozastavenie prevádzkovania živnosti. Veľmi často môže vzniknúť najmä otázka, či je možné zmeniť časové podmienky pozastavenia živnosti v priebehu tohto obdobia. Najčastejšie pritom môže ísť o skrátenie určenej lehoty, o jej úplné zrušenie alebo o jej predĺženie, prípadne i o právnu situáciu, keď sa podnikateľský subjekt rozhodne vziať svoje oznámenie o pozastavenie prevádzkovania živnosti späť už po jeho doručení živnostenskému úradu.

Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti nemožno vziať späť ani ho „zrušiť“ počas zákonom ustanovenej minimálnej doby trvania pozastavenia živnosti.

Po zrušení rozhodovania živnostenského úradu o pozastavení živnosti a vydávania osobitných rozhodnutí podľa zákona o správnom konaní (kedy bolo možné vziať žiadosť o pozastavenie živnosti späť až do dňa, kedy nadobudlo rozhodnutie živnostenského úradu právoplatnosť) už nie je možné za súčasného právneho stavu vziať späť podané oznámenie.

Pozastavenie prevádzkovania živnosti nemožno ani „zrušiť“ pred uplynutím minimálnej zákonnej lehoty, pretože kľúčovým kritériom, ktoré živnostenský zákon stanovil na pozastavenie prevádzkovania živnosti, je podmienka dodržania minimálneho 6-mesačného obdobia na pozastavenie prevádzkovania živnosti v kontinuálnom časovom slede. Ide pritom o povinnosť, ktorej porušenie by znamenalo porušenie zákona a obchádzanie jeho účelu.

Pozastavenie prevádzkovania živnosti možno zmeniť aj pred uplynutím minimálnej zákonnej lehoty – v prípade predĺženia doby pozastavenia živnosti.

O inú právnu situáciu ide v prípade, ak sa podnikateľ rozhodne v priebehu pozastavenia prevádzkovania živnosti predĺžiť hornú hranicu časového obdobia. V takomto prípade zákon nekladie žiadne prekážky. Jedinou formálno-právnou podmienkou je, aby sa tak stalo osobitným oznámením o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti.

NEPREHLIADNITE!

Za súčasne platného právneho stavu platí, že pri zmene doby (prv) pozastaveného prevádzkovania živnosti musí byť dodržaná podmienka, že novourčená doba na pozastavenie živnosti neprekročí limitnú dobu 3 po sebe idúcich rokov.

Možnosť zrušenia živnostenského oprávnenia počas pozastavenia prevádzkovania živnosti

V reálnej podnikateľskej praxi môže dôjsť k situácii, ktorá podnikateľa núti ukončiť podnikanie v čase pozastaveného prevádzkovania živnosti.

Aplikačné prípady pri zásadných zmenách podmienok pozastavenia živnosti

V tejto súvislosti môže vzniknúť otázka, či je podnikateľ v tejto právnej situácii oprávnený zrušiť živnostenské oprávnenie obzvlášť v čase, v ktorom neuplynulo od pozastavenia prevádzkovania živnosti 6 mesiacov, čo je minimálna zákonná doba na pozastavenie živnosti.

Riešenie:
Dotknutý podnikateľský subjekt má ústavné právo zrušiť získané oprávnenie na podnikanie, vrátane možnosti zrušiť živnostenské oprávnenie v priebehu doby, na ktorú živnostenský úrad – na základe oznámenia dotknutej osoby – autorizoval pozastavenie prevádzkovania živnosti. Na rozhodovanie dotknutej osoby nemá vplyv to, či sa rozhodne počas tejto doby zrušiť živnostenské oprávnenie na jednu živnosť, na viacej živností, prípadne aj v celom rozsahu. Nie je pritom viazaný ani povinnosťou uviesť dôvody, pre ktoré sa rozhodol zrušiť živnostenské oprávnenie v ním uvedenom rozsahu.

NEPREHLIADNITE!

Ani v čase pozastavenia prevádzkovania živnosti nie je možné zrušiť živnostenské oprávnenie v prípade jednej zákonom určenej právnej situácie.

Prekážkou zrušenia živnostenského oprávnenia môže byť prípad, ak živnostenský úrad už začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia z dôvodu porušenia podmienok ustanovených živnostenským zákonom alebo inými osobitnými predpismi [podľa § 58 ods. 1 písm. c) a podľa § 58 ods. 2 písm. a)].

POZNÁMKA
Ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti porušil podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné; pozri k tomu zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi.

11. Autorizovanie práva podnikateľa na pokračovanie v prevádzkovaní živnosti

O ukončenie pozastavenia prevádzkovania živnosti sa nežiada a o práve pokračovať v prevádzkovaní živnosti sa ani nevydáva osobitný správny akt.

K ukončeniu pozastavenia prevádzkovania živnosti dôjde samotným uplynutím obdobia (posledného dňa lehoty) určeného v oznámení doručenom

živnostenskému úradu, prípadne v oznámení o zmene doby pozastavenia živnosti, bez toho, aby podnikateľ musel vykonať osobitný úkon voči živnostenskému úradu a živnostenský úrad bez toho, aby mohol alebo musel o ukončení pozastavenia prevádzkovania živnosti vydávať osobitný správny akt.

Dňom nasledujúcim po uplynutí posledného dňa obdobia, na ktoré mal podnikateľský subjekt pozastavené prevádzkovanie živnosti, sa zo zákona obnovuje oprávnenie na podnikanie v rovnakom rozsahu, v akom bolo príslušnej fyzickej alebo právnickej osobe pozastavené oprávnenie prevádzkovať živnosť.

12. Spoplatnenie úkonov spojených s pozastavením prevádzkovania živnosti

Podľa súčasne platného zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, je podnikateľský subjekt pri podaní oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti povinný uhradiť správny poplatok vo výške 4 eurá.

Správny poplatok v rovnakej výške je potrebné uhradiť aj v prípade uplatnenej zmeny doby, na ktorú bolo skôr podané oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti.

NEPREHLIADNITE!

S poukazom na možnosť podať oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti elektronickými prostriedkami, podpísané elektronickým podpisom podľa platného zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, správny poplatok určený v Sadzobníku správnych poplatkov vo výške 4 eurá [položka č. 148 písm. g)] sa znižuje na 50 % tejto sadzby, t. j. na 2 eurá (§ 6 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov).

13. Publicita pozastavenia prevádzkovania živnosti

Pozastavenie prevádzkovania živnosti sa zapisuje (aj) do verejnej časti živnostenského registra. To znamená, že každý výpis z verejnej časti tohto registra, na ktorý má každý právo bez toho, aby preukazoval živnostenskému úradu právny dôvod na jeho vyžiadanie, zahŕňa podľa živnostenského zákona aj túto významnú právnu a prevádzkovú skutočnosť.

Živnostenský úrad umožňuje elektronický prístup do živnostenského registra zákonom určeným orgánom.

Pozastavenie prevádzkovania živnosti živnostenský úrad zároveň sprístupňuje vybraným orgánom: Daňovému úradu a Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Štatistickému úradu Slovenskej republiky, príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu verejného zdravotníctva, ktorý vedie centrálny register poistencov povinného zdravotného poistenia, a Sociálnej poisťovni.

Súčasne sprístupňuje tieto údaje aj Slovenskej živnostenskej komore v rámci poskytovania informácií o podnikateľoch v rozsahu verejnej časti registra a ďalším orgánom, ak tak ustanovuje osobitný predpis, napríklad u cudzincov (osôb s oprávnením na pobyt na území SR) podľa zákona č. 404/2011 Z. z.o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Živnostenský úrad elektronickou cestou zasiela rozhodné údaje zákonom určeným orgánom.

Živnostenský úrad bezodkladne zasiela údaje o zmenách v živnostenskom registri daňovému informačnému systému a informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovne, vrátane rozhodnutia o pozastavení i o ukončení prevádzkovania živnosti.

V tomto zmysle je potrebné, aby každý dotknutý podnikateľský subjekt vzal na vedomie a zvážil potrebu oznámenia pozastavenia prevádzkovania živnosti tým orgánom, ktorým živnostenský úrad v postavení jednotného kontaktného miesta (JKM) túto významnú právnu skutočnosť neoznamuje zo zákona.

POZNÁMKA
Osobitne sa to týka oznámenia o pozastavení i o ukončení prevádzkovania živnosti príslušným orgánom Sociálnej poisťovne, s ktorou podnikateľov viažu významné záväzkovo-právne vzťahy na účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia.

Vzor Oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti je zverejnený na internetovej adrese Ministerstva vnútra SR: www.minv.sk/?ine-vzory-tlaciv

Poznámka redakcie: § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb., § 58 ods. 1 písm. c)§ 58 ods. 2 písm. a) živnostenského zákona.

Poznámky pod čiarou:


Autor: JUDr. Ladislav Kopál

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.