Styk s dieťaťom cez skype

Článok rozoberá výhody a nevýhody jednotlivých foriem a podoby styku rodiča s dieťaťom. Tento príspevok sa pritom zameriava najmä na priamy a nepriamy styk rodiča a dieťaťa a na možnosti styku rodiča s dieťaťom pomocou moderných komunikačných prostriedkov.

Dátum publikácie:26. 3. 2014
Autor:JUDr. Tatiana Mičudová
Oblasti práva: Pracovné právo / Sociálna politika, sociálne zabezpečenie a starostlivosť
Právny stav od:1. 3. 2014
Právny stav do:31. 12. 2015

Stručne:

Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je neoddeliteľnou súčasťou nielen rodičovských práv, ale aj práv dieťaťa upravených v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách. Ide najmä o prípady, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, napr. v prípade rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava zákona o rodine pripúšťa, že sa rodičia môžu dohodnúť na úprave styku s maloletým dieťaťom. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú, o styku rodičov s maloletým dieťaťom potom rozhodne súd.

Zákon o rodine nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia. Taktiež nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje.

Ak rodič nemá svoje dieťa v osobnej starostlivosti, je realizácia styku tohto rodiča s maloletým dieťaťom základným prostriedkom udržovania ich vzájomného vzťahu. Právna úprava ani právna teória výslovne nerozlišujú medzi priamym a nepriamym stykom rodiča s dieťaťom. Pod pojmom styk rodiča s dieťaťom sa spravidla rozumejú formy zahrnujúce osobný kontakt.

V rámci zjednocovania súdnej praxe schválilo občianskoprávne a obchodné kolégium Najvyššieho súdu Českej republiky stanovisko, ktoré upravuje možnosť styku dieťaťa s rodičom aj pomocou moderných komunikačných prostriedkov, t. j. nepriamu formu styku rodiča s dieťaťom. Najvyšší súd ČR vydal toto stanovisko za účelom zjednotenia súdnej praxe nižších súdov, ktoré boli v rozhodovaní v obdobných veciach nejednotné. U nás podobné stanovisko zatiaľ nemáme.

Článok rozoberá výhody a nevýhody jednotlivých foriem a podoby styku rodiča s dieťaťom. Tento príspevok sa pritom zameriava najmä na priamy a nepriamy styk rodiča a dieťaťa a na možnosti styku rodiča s dieťaťom pomocou moderných komunikačných prostriedkov.

Styk rodiča s dieťaťom môže mať viaceré podoby a formy. Styk rodiča s dieťaťom má širšie ponímanie. Nezahŕňa len samotné stretávanie sa rodiča s dieťaťom. Najčastejšie sa rozoznáva medzi stykom rodiča s dieťaťom založeným na osobnom stretnutí (priamy styk) a medzi takými formami styku, ktoré prebiehajú bez osobného kontaktu (nepriamy styk).

Pod tzv. priamym stykom možno rozumieť osobné stretnutia rodiča s dieťaťom, v rámci ktorých dochádza medzi rodičom a dieťaťom k vzájomnej interakcii. Na druhej strane pod pojmom nepriamy styk sa rozumejú také formy realizácie práva styku, ktoré nie sú založené na osobných stretnutiach rodiča s dieťaťom, napr. telefonáty, listová korešpondencia a pod.

Právo styku

Právo styku rodiča s dieťaťom vzniká v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Právo styku umožňuje tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, stretávať sa s dieťaťom, udržať si s dieťaťom citové väzby, ale obsahuje aj možnosť naďalej výchovne pôsobiť na dieťa. Právo styku rodiča s dieťaťom vychádza z Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má dieťa právo na zachovanie rodinných zväzkov a udržiavanie osobných vzťahov s oboma rodičmi (článok 8).

Styk rodiča s maloletým dieťaťom je základným prostriedkom udržovania ich vzájomného vzťahu v situácii, keď rodič nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti. Na podobu a formu styku rodiča s dieťaťom majú vplyv viaceré činitele, ktorými sú rodičia dieťaťa, dieťa a záujem dieťaťa.

POZNÁMKA

Ak o úprave styku rodiča s dieťaťom rozhoduje súd, je záujem dieťaťa kľúčovým hľadiskom pri jeho rozhodovacej činnosti.

V zmysle Dohovoru o styku s deťmi je obsahom práva na styk nasledovné:

  • pobyt dieťaťa alebo stretnutie s osobou, u ktorej dieťa spravidla nežije,
  • komunikácia medzi dieťaťom a takouto osobou bez ohľadu na formu komunikácie,
  • informovanie dieťaťa o tejto osobe a informovanie tejto osoby o dieťati.

Priamy styk rodiča s dieťaťom

Pomocou priameho styku (napr. stretávania sa, trávenia víkendov u rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti) možno realizovať rodičovskú rolu rodiča v situáciách, keď rodič s dieťaťom nežijú spoločne.

Sem možno zaradiť prípady, ak bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného rodiča a s druhým sa realizuje právo styku.

Pri úprave stretávania sa s rodičom súd zvažuje nielen možnosti a potreby dieťaťa, ale aj možnosti a požiadavky rodičov. Pre rozhodovanie súdu sú však rozhodujúcimi faktormi, čo sa týka možností a potrieb dieťaťa, nasledovné:

  • vek dieťaťa, jeho vývinové možnosti, zdravotný stav, citové väzby k obom rodičom, a to ako sa a v akom rozsahu doteraz ten-ktorý rodič osobne staral o dieťa.

Súd zvažuje aj to, v akom rozsahu upraví styk rodiča, ktorému dieťa zverené do osobnej starostlivosti nebude. Zohľadňuje najmä to, ako má tento rodič zabezpečené podmienky stretávania, napr. bytové pomery, sociálne a osobné pomery v nadväznosti na to, či je vhodnejší krátkodobý styk (napr. stretnutie každú sobotu na 2 hodiny) alebo aj dlhodobejší pobyt u rodiča (napr. trávenie víkendov u rodiča, ak má zabezpečené vhodné bývanie). Zohľadňuje aj vzdialenosť, ktorá rodičov dieťaťa delí a možnosti transportu dieťaťa medzi nimi.

Z rozhodnutia súdu by malo byť zrejmé:

  • kedy a kde si má rodič právo prevziať dieťa, pričom rozhodnutie má určovať deň, čas a miesto tak, aby tieto boli dostatočne určité,
  • kedy a kde má rodič odovzdať dieťa tak, aby toto určenie bolo tiež dostatočne určité,
  • určenie osoby, ktorej má rodič dieťa odovzdať,
  • určenie, či je rodič povinný dieťa na styk riadne pripraviť.

Sú situácie, kedy podmienky neumožňujú rodičovi s dieťaťom realizovať právo styku priamou formou (t. j. osobnými stretnutiami) vzhľadom na veľkú vzdialenosť, napr. ak rodičia žijú v rôznych štátoch. Vtedy spravidla styk rodiča s dieťaťom prebieha v období, kedy má dieťa dlhšie prázdniny (napr. letné prázdniny, zimné prázdniny). Takýto ojedinelý osobný kontakt však nemusí vyhovovať ani rodičom, ani dieťaťu. Môže totiž spôsobiť odcudzenie, ochladnutie vzájomných vzťahov a rodinných väzieb. Preto je niekedy vhodné doplniť tento spôsob priameho styku aj o nepriamy styk s dieťaťom.

Nepriamy styk rodiča s dieťaťom

Okrem priameho styku, kde dochádza k stretávaniu sa rodiča a dieťaťa, poznáme aj nepriamy styk. Tento sa využíva skôr ako doplňujúca forma priameho styku. Nie je však vylúčená ani úprava styku rodiča s dieťaťom výlučne formou nepriameho styku, napr. ak priamy styk nie je v záujme dieťaťa, ale zároveň existuje potreba zachovať pre dieťa do budúcna priestor na zlepšenie vzťahov, alebo ak rodičov dieťaťa delí veľká vzdialenosť a z finančných dôvodov nie je možný transport dieťaťa, alebo je rodič vo výkone trestu odňatia slobody a pod.

Jedným z častých spôsobov realizácie nepriameho styku rodiča s dieťaťom je uskutočňovanie telefonických rozhovorov. Tu prichádzajú do úvahy telefonáty rodičov s odovzdaním dieťaťa k telefónu, ale je tu aj možnosť, že má dieťa k dispozícii svoj mobilný telefón. V takom prípade je však potrebné sa zaoberať aj otázkou financovania telefónu dieťaťa.

POZNÁMKA

Možnosti realizácie nepriameho styku sa zvýšili v poslednom čase s nástupom počítačov a internetu. Počítač s internetom sa stáva nevyhnutnou súčasťou každej domácnosti a prináša so sebou viaceré možnosti komunikácie, napr. e-mailovú komunikáciu, rozhovory cez skype, facebook či iné sociálne siete.

Počítač s internetom umožňuje rodičovi a dieťaťu byť vo vzájomnom kontakte prostredníctvom internetových telefonických rozhovorov, videorozhovorov, chatu, e-mailu, umožňuje im hrať sa spolu hry, ale dokonca aj riešiť spolu domáce úlohy.

Forma nepriameho styku s využitím moderných komunikačných prostriedkov udržuje vzájomné rodinné väzby, udržuje medzi rodičom a dieťaťom pocit súdržnosti, eliminuje pocity opustenosti. Prostredníctvom tejto komunikácie ostáva rodič s dieťaťom nielen v kontakte, ale obe strany sú o sebe informované, majú možnosti zdieľať fotografie, zážitky, sú tu možnosti zasielania naskenovaných lekárskych správ o dieťati, vysvedčení. Navyše, keď dnešnú dobu ovládajú smartfóny, nie je problém pri nejakej dôležitej akcii (napr. besiedka v škôlke) dieťa nielen nafotiť, ale aj vyhotoviť krátke video a zaslať ho druhému rodičovi. Ten tak aspoň sprostredkovane môže ostať súčasťou života dieťaťa.

Keďže rozhodovacia prax súdov v Českej republike nebola jednotná, čo sa týka rozhodovania o nepriamom styku rodiča s dieťaťom, napr. v situáciách, ak bol rodič dlhodobo odcestovaný a ani pri najlepšej vôli sa nemohol osobne stretávať s dieťaťom, Najvyšší súd ČR vydal stanovisko, ktoré upravuje možnosť styku dieťaťa s rodičom aj pomocou moderných komunikačných prostriedkov. Na Slovensku zatiaľ takéto stanovisko či rozhodnutie nemáme, ale je možné, že sa aj u nás v budúcnosti objaví rozhodnutie inšpirované českou právnou praxou.

Hoci Najvyšší súd ČR uprednostňuje osobný styk rodičov s dieťaťom, môže byť v odôvodnených prípadoch tento osobný styk nahradený stykom nepriamym. Tento nepriamy styk môže byť realizovaný napríklad pomocou elektronických prostriedkov, ako je mobilný telefón, elektronická pošta, komunikácia cez skype, facebook či iné sociálne siete. Najvyšší súd ČR vyzval nižšie súdy, aby v prípadoch, kedy osobný styk nie je možný, napríklad pre značnú geografickú vzdialenosť, pre ochorenie, pre výkon trestu odňatia slobody a pod., zvážili nepriamy styk namiesto osobného styku alebo popri ňom.

Zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky

Zjednocujúce stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR vychádza z uznesenia Krajského súdu v Ústí nad Labem – pobočka v Liberci, zo dňa 11. júna 2012, číslo konania 73 Co 286/2012-343.

Právna veta stanoviska znie nasledovne: „V odôvodnených prípadoch možno nahradiť osobný styk rodiča s dieťaťom iným spôsobom, napríklad prostredníctvom výpočtovej techniky, tzv. elektronickou poštou, internetovou komunikáciou (skype, Facebook a podobne) alebo telefonicky.

V súlade s § 27 ods. 3 českého zákona o rodine, ak je to nevyhnutné v záujme dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. Na Slovensku máme identické ustanovenie, a to § 25 ods. 3 zákona o rodine, podľa ktorého ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

POZNÁMKA

Situáciu nepriameho styku otca s dieťaťom prostredníctvom skype začal riešiť Okresný súd v Liberci. Dňa 25. apríla 2012 prvostupňový súd v konaní pod sp. zn. 8 Nc 367/2010-322 vydal uznesenie, ktorým nariadil predbežné opatrenie.

Súd prostredníctvom uznesenia uložil matke povinnosť za jej prítomnosti umožniť otcovi styk s maloletou dcérou prostredníctvom skype každý týždeň v roku, a to v utorok v čase od 18.30 hod. do 19.00 hod. českého času.

Okresný súd v uznesení konštatoval, že v súčasnej dobe prebieha na súde konanie vo veci výchovy a výživy a konanie o úprave styku otca s maloletou dcérou.

Otec sa podaním zo dňa 20. 4. 2012 tiež domáhal vydania predbežného opatrenia, ktoré by zaviazalo matku umožniť otcovi styk s dcérou prostredníctvom programu skype vrátane živého prenosu zvuku a obrazu. Prvostupňový súd konštatoval, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s dcérou prostredníctvom skype, pretože sa otec zdržuje v Brazílii. Rozsah styku bol súdom upravený podľa návrhu otca s tým, že súd považoval požadovaný styk a jeho rozsah za primeraný veku maloletej. Podľa názoru súdu mala prítomnosť matky pri styku viesť k motivácii maloletej a prípadnému prekonaniu počiatočnej jazykovej bariéry.

Proti uzneseniu podala matka odvolanie. Namietala jeho nevykonateľnosť, lebo dcéra túto formu komunikácie odmieta. Poukázala na to, že v minulosti prebehli pokusy o túto formu komunikácie, avšak neúspešne z dôvodov na strane otca, ktorý nebol dochvíľny, z dôvodu technických problémov, ale aj z dôvodu nezáujmu dcéry o túto komunikáciu. Matka namietala, že v mieste bydliska je nestabilné technické zázemie a s tým súvisiace nedostatočné garantovanie tejto formy styku. Tiež namietala, že existuje mnoho programov skype s tým, že český právny poriadok neupravuje spôsob komunikácie formou skype. Absencia úpravy tejto formy komunikácie je pre vec, podľa jej názoru, relevantná, najmä s ohľadom na ochranu osobných údajov, možnosť odpočúvania atď. Rozhodnutie súdu tiež považovala za nedostatočne odôvodnené.

Základnou podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia je preukázaná potreba dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov. Preto sa odvolací súd najprv vysporiadal s námietkou matky týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia. Odvolací súd poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že otec bol naposledy s dcérou v kontakte v novembri 2010. Už len tento dôvod je dostatočný na nariadenie predbežného opatrenia, lebo pravidelný kontakt dieťaťa s rodičom je nevyhnutný na udržanie a prehlbovanie vzájomných citových väzieb. Zo spisu pritom neboli zrejmé iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že takýto kontakt nie je v záujme dieťaťa. Na základe týchto skutočností sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu o potrebe dočasne upraviť pomery účastníkov konania.

Čo sa týka namietanej nevhodnosti kontaktu cez skype, odvolací súd poukázal na to, že v situácii, keď je otec cudzincom a žije v Brazílii (prípadne v Austrálii), je za účelom realizácie práva na styk a za účelom nadviazania pravidelného kontaktu rodiča s dieťaťom nutné použiť inú formu styku, než je osobný styk. Navrhovanú formu styku prostredníctvom skype súd, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, považoval za najvhodnejší spôsob, akým možno zaistiť kontakt otca s dcérou. Poukázal na to, že v spise sa nachádza listina, z ktorej vyplýva, že sa matka kedysi zaviazala umožniť otcovi komunikovať s dcérou prostredníctvom skype a že táto listina preukazuje to, že matka má pre tento typ komunikácie k dispozícii technické vybavenie.

Druhostupňový súd námietky matky týkajúce sa odmietania tejto formy komunikácie dcérou považoval za irelevantné, lebo je povinnosťou matky pri výchove rešpektovať práva dieťaťa a vychovávať ho tak, aby bolo zachované právo dieťaťa na pravidelný kontakt s oboma rodičmi.

Súd na námietku matky týkajúcu sa toho, že právny poriadok nedefinuje pojem skype, uviedol, že skype je softvér umožňujúci posielanie správ a súborov, pričom ide o celosvetovo bežne používaný spôsob komunikácie. Je preto irelevantné, ktoré služby tohto programu matka zvolí, jej povinnosťou je umožniť styk prostredníctvom skype. Prípadný technický výpadok by síce matke objektívne zabránil v splnení jej povinností, avšak tieto výpadky sú veľmi ojedinelé a sú aj objektívne preukázateľné. Možnosť technického výpadku totiž ešte neznamená, že zvolená forma styku je nevhodná.

Odvolací súd obavu matky o ochranu osobných údajov a ochranu pred odpočúvaním nepovažoval za dôvodnú. Ochranu osobnosti fyzickej osoby zabezpečuje Občiansky zákonník a túto ochranu dopĺňa aj trestnoprávna ochrana.

Za nedôvodné súd považoval aj námietky týkajúce sa pojmu český čas. Podľa odvolacieho súdu totiž termín použitý súdom prvého stupňa dostatočne vystihuje čas, v ktorom má otec možnosť byť s maloletou dcérou v kontakte. Pokiaľ by súd použil termín stredoeurópsky čas, musel by rozlišovať medzi CET a letným časom, čo by bolo nadbytočné. Termín český čas vystihuje čas platný na území Českej republiky v dobe realizácie styku. Súd taktiež poukázal na to, že čas styku zodpovedá nielen veku dieťaťa, ale aj jeho predpokladanému dennému režimu.

Najvyšší súd ČR vychádzal z vyššie uvedeného konania a schválil stanovisko, podľa ktorého je potrebné rešpektovať pri úprave styku súčasný záujem dieťaťa, a to v súlade s jeho psychickým a fyzickým vývojom.

Ak styk v danej dobe neumožňuje osobný kontakt otca s dieťaťom, je možné upraviť styk rodiča s dieťaťom aj v inej forme, teda možno napríklad rozhodnúť o úprave styku prostredníctvom výpočtovej techniky, telefonického alebo písomného styku.

Tieto možnosti totiž v dnešnej dobe poskytuje úroveň technického pokroku, pričom ide o bežné formy, ako ľudia spolu komunikujú. Povinný rodič by mal z hľadiska svojho pôsobenia na maloleté dieťa toto dieťa na styk pripraviť a umožniť mu danú formu styku. Je teda povinnosťou rodiča, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, zabezpečiť prítomnosť dieťaťa pri počítači, prípadne pri mobilnom telefóne v súdom určenú dobu.

Záver

Úprava styku dieťaťa s rodičom je častým predmetom súdnych rozhodnutí. Napriek tomu, že súdy uprednostňujú osobný styk dieťaťa s rodičom, existujú dôvody, pri ktorých môže byť priamy styk nahradený nepriamym stykom pomocou elektronických prostriedkov (napr. z dôvodu značnej geografickej vzdialenosti, choroby alebo trestu odňatia slobody).

 

Poznámka redakcie:
§ 25 ods. 3 zákona o rodine

Poznámky pod čiarou:

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.