16 výsledkov
Dátum publikácie: 25. 5. 2020
Autor: Viera Kubanková
Právny stav od: 1. 1. 2013

Zamestnankyňa je na dlhodobej PN a poslala výpoveď, ktorá bola doručená do spoločnosti 23. 4. 2020 a vo výpovedi uvádza, že končí pracovný pomer uplynutím trojmesačnej výpovednej doby s tým, že uviedla dátum skončenia ku dňu 2. 8. 2020 a od 3. 8. 2020 sa stáva starobným dôchodcom. Plynie jej výpovedná doba od 1. 5. 2020 a trvá do 31. 7. 2020, takže jej pracovný pomer by mal trvať do 31. 7. 2020 a nie do 2. 8. 2020, ako uvádza zamestnankyňa. Nie je to dohoda, ale výpoveď. V pracovnom pomere je od 12. 10. 2002. Je správne, ak skončí pracovný pomer 31. 7. 2020? Je potrené oznámiť zamestnankyni skutočnosť, že pracovný pomer skončí 31. 7. 2020 a nie 2. 8. 2020? Je povinnosťou zamestnávateľa vyplatiť jej odchodné, ak predloží potvrdenie, že požiadala o starobný dôchodok do 10 dní po skončení pracovného pomeru?

Dátum publikácie: 11. 10. 2019
Autor: Ing. Eva Gášpárová
Právny stav od: 1. 1. 2004

Zamestnancovi bolo do mzdového programu zadané trvanie práceneschopnosti od 23. 1. do 31. 1. 2018, ktorá v skutočnosti trvala od 1. 1. do 31. 1. 2018. Zamestnancovi bol do fondu pracovného času dopočítaný tarifný plat. Výkazy v zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni boli akceptované. Sociálna poisťovňa vyzvala zamestnávateľa na opravu mesačného výkazu, pretože boli z príjmu zamestnanca vykázané všetky odvody, a pritom PN trvala celý mesiac. Ako vyriešiť uvedenú situáciu a správne opraviť mzdu a výkazy?

Dátum publikácie: 21. 8. 2019
Autor: Ing. Eva Gášpárová
Právny stav od: 1. 5. 2010

V prípade, že zamestnanec – riadiaci pracovník – podľa potreby cestuje na obchodné rokovania do iných členských štátov, Srbska, resp. Veľkej Británie s potenciálnymi, príp. súčasnými obchodnými partnermi atď.

Má zamestnávateľ povinnosť zaslať Sociálnej poisťovni žiadosť A1 aj v prípade, že spoločnosť nemá žiadne podnikateľské aktivity v zahraničí, výhradne podniká v SR (prenájom nehnuteľností), má slovenských majiteľov, nemá žiadne pobočky ani majetkovú účasť v zahraničí?

Dátum publikácie: 21. 8. 2019
Autor: Ing. Eva Gášpárová
Právny stav od: 1. 5. 2010

Rezident SR má rôzne pracovné aktivity. Má pracovný pomer v SR, vykonáva platenú funkciu konateľa v ČR, príp. poberá iný príjem ako spoločník v IČŠ atď. Má povinnosť podať žiadosť A1 do Sociálnej poisťovne sám, resp. aké sú jeho povinnosti? Prípadne má povinnosť riešiť toto tlačivo niektorý z jeho zamestnávateľov?

Dátum publikácie: 9. 11. 2018
Autor: Ing. Anna Mackovičová
Právny stav od: 1. 1. 2018

Zamestnanec bol zvolený za predsedu odborovej organizácie u toho istého zamestnávateľa s platnosťou od 1. 8. 2018. Zamestnanec zároveň požiadal zamestnávateľa o uvoľnenie na výkon odborovej funkcie od 1. 8. 2018. Má zamestnávateľ nejakú povinnosť voči Sociálnej poisťovni pri takejto zmene u zamestnanca? 

Dátum publikácie: 25. 7. 2018
Autor: Ing. Eva Gášpárová
Právny stav od: 1. 1. 2011

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom finančný benefit vo forme finančnej podpory pôžičky (príspevok). V pravidlách poskytovania benefitov je uvedené:

„V prípade skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca alebo dôvodného prepustenia zamestnanca má zamestnanec povinnosť vrátiť príspevok spoločnosti vo výške príspevku poskytnutého v posledných 24 mesiacoch pred skončením pracovného pomeru. V prípade trvania pracovného pomeru viac ako 2 roky nemusí zamestnanec tento príspevok vrátiť.“

Finančnú podporu pôžičky zamestnancom zamestnávateľ poskytuje mesačne v hrubom, t. j. je predmetom zdanenia a zákonných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie (zamestnanca aj zamestnávateľa).

Povinnosť zamestnanca vrátiť príspevok má záujem ošetriť legislatívne dohodou o finančnej podpore pôžičky.

1. Môže zamestnávateľ vrátenie poskytnutého príspevku (pri porušení podmienok) realizovať z hrubej mzdy zamestnanca mínusovou položkou v hrubom?

Napríklad: zamestnanec má základnú hrubú mzdu 800 eur, mesačne mu zamestnávateľ poskytuje finančnú podporu pôžičky 20 eur, t. j. jeho hrubý mesačný príjem celkom je 820 eur. Zamestnanec skončil pracovný pomer po 1 roku, príspevok mu bol poskytovaný 6 mesiacov (t. j. vo výške 6 * 20 eur = 120 eur). Pri zúčtovaní poslednej mzdy sa môže vrátenie príspevku realizovať nasledovne:

Základná hrubá mzda 800 eur

Finančná podpora pôžičky – 120 eur (vrátane príspevku za 6 mesiacov)

Hrubý príjem celkom 680 eur

2. Alebo sa má realizovať vrátenie finančnej podpory pôžičky formou zrážky zo mzdy, t. j. z čistej mzdy zamestnanca?

V tomto prípade znížené o zaplatenú daň a sociálne a zdravotné odvody zamestnanca (20 * 13,4 % odvody = 2,68 eura a 20 * 19 % daň = 3,8). To znamená že mesačná podpora pôžičky pre zamestnanca v čistom je 20 – 2,68 – 3,8 = 13,52 eura * 6 mesiacov poskytovania podpory = 81,12 eura.

Týchto 81,12 eura by bolo realizovaných zrážkou z čistej mzdy zamestnanca?

Dátum publikácie: 30. 5. 2018
Autor: Viera Kubanková
Právny stav od: 1. 9. 2007

Pôjde o neoprávnený výdavok zamestnávateľa, ak poskytne zamestnancovi stravovanie v deň, keď zamestnanec čerpá pol dňa dovolenky a skutočne odpracuje len 3,75 hodiny? Považuje sa čerpanie dovolenky za pracovnú zmenu na účely stravovania a je teda splnený nárok na poskytnutie stravovania, ak zamestnanec odpracuje 3,75 hodiny a 3,75 hodiny čerpá dovolenku?

Dátum publikácie: 15. 1. 2018
Autor: Ing. Eva Gášpárová
Právny stav od: 1. 1. 2014

Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí pracujú napr. 80 % svojho mesačného pracovného fondu v 1. alebo 2. kategórii, ale zvyšných 20 % svojho fondu pracujú v 3. kategórii (na pracoviskách, ktoré sú vyhlásené RÚVZ ako rizikové). To znamená, že má zamestnancov, ktorí "nepravidelne" vykonávajú práce ako „rizikári“. Takýchto pracovníkov však pracovná zdravotná služba kategorizuje stále ako "nerizikárov". Ako im v zmysle zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení má zamestnávateľ odvádzať príspevky? Má ich považovať na 100 % ako rizikárov (t. j. príspevok min. 2 % z príjmu) alebo im "prepočítavať" príjem za mesiac na príjem z nerizikovej časti (tam je dohodnutý paušálny príspevok zamestnávateľa na DDS) a zvyšok ich prepočítať ako (2 % z pomernej časti) pre rizikárov?

Dátum publikácie: 8. 1. 2018
Autor: Ing. Eva Gášpárová
Právny stav od: 1. 1. 2017

Zamestnávateľ hľadá spôsob, ktorým by odmenil zamestnancov, ale zároveň optimalizoval daň z príjmu aj odvodové povinnosti. V minulosti bola táto možnosť pomocou náhrady za pracovnú pohotovosť alebo odmeny pri pracovnom alebo životnom jubileu. Je v súčasnosti možné odmeniť zamestnanca (aj formou dividend bez majetkovej účasti na ZI), kde sa neplatí daň z príjmov, prípadne aj keby išlo o zdaniteľný príjem, tak by sa platili nižšie odvody do Sociálnej poisťovne alebo zdravotnej poisťovne, či už na strane zamestnanca, alebo zamestnávateľa?

Dátum publikácie: 20. 9. 2017
Autor: Ing. Eva Gášpárová
Právny stav od: 18. 6. 2016

Zamestnávateľ so sídlom v ČR chce uzatvoriť pracovnú zmluvu so slovenským občanom, ktorý má trvalý pobyt v ČR. Miesto výkonu práce bude v SR.  Z pohľadu Zákonníka práce sa bude riadiť legislatívou ČR alebo legislatívou SR?

 

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.