Všeobecná charakteristika cestovných náhrad

Cestovné náhrady poskytuje podnikateľ – zamestnávateľ, svojim zamestnancom na úhradu skutočne vynaložených výdavkov spojených s výkonom práce na inom mieste, ako je ich pravidelné pracovisko.

Cestovné náhrady na úhradu svojich skutočne vynaložených výdavkov pri pracovnej ceste si môže uplatniť aj samotný podnikateľ.

Nárokmi zamestnancov a iných osôb týkajúcimi sa pracovných ciest sa zaoberá ZCN, ktorý určuje, kto môže byť posudzovaný ako osoba, ktorá má nárok na náhrady z titulu pracovnej cesty. Podľa § 1 ZCN patria cestovné náhrady:

• zamestnancom v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere,
• členom družstiev, ak je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah,
• fyzickým osobám (ďalej len FO) činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len dohody), ak je to v príslušnej dohode uvedené,
• osobám, o ktorých to ustanovuje ZCN,
• osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,
• osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby (ďalej len PO) a nie sú k PO v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady ako zamestnancom,
• osobám, ktoré plnia pre PO alebo FO úlohy a nie sú k PO alebo FO v pracovnoprávnom vzťahu a ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

ZCN sa vzťahuje na osoby uvedené v § 1 zákona. Nevzťahuje sa priamo na podnikajúce FO.

Na ZCN sa v prípade podnikateľov – FO odvoláva ZDP pri definovaní daňových výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou samotného podnikateľa.

Cestovné náhrady sú poskytované v súlade s ustanoveniami ZCN:

• v skutočnej výške, napríklad za cestovné, za spotrebu pohonných látok (ďalej len PHL), za ubytovanie alebo
• len čiastočne uhrádzajú zvýšené výdavky podnikateľa alebo zamestnanca pri pracovnej ceste, napríklad stravné.

Cestovné náhrady z hľadiska daňového

Zahrnovanie cestovných náhrad do daňových výdavkov je upravené v ustanoveniach ZDP:

• v § 19 ods. 2 písm. d), ktoré sa vzťahuje na zamestnávateľa, ktorý vysiela svojho zamestnanca na pracovnú cestu;

Poznámka

Podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP daňovými výdavkami, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú aj cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom je ZCN.

• v § 19 ods. 2 písm. e), ktoré sa vzťahuje na FO s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len podnikateľ).

Poznámka

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP daňovými výdavkami, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú aj výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac do výšky, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Ak daňovník na cestovanie použije vlastné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované PHL podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je ZCN.

Podľa ustanovení ZDP podnikateľ posudzuje cestovné náhrady, ktoré si vyplatil on alebo ich vyplatil zamestnancom. Platby, ktoré vyplatí navyše, napríklad zvýšené stravné nad limit stanovený v opatrení, nie sú daňovým výdavkom.


Článok bol skrátený, celý článok nájdete:
Cestovné náhrady

O portáli mzdovecentrum.sk

Autor: Ing. Jarmila Strählová