Interné smernice - Kolektívna zmluva, Cestovné náhrady, Mzdový predpis

Interné firemné predpisy 2016

Kolektívna zmluva

V kolektívnej zmluve sú modifikované a upravované ustanovenia Zákonníka práce, ako je právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti, právo na odmenu za vykonanú prácu a na odpočinok a zotavenie po práci, ako aj právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sa stávajú záväznými.

Smernica je uverejnená v skrátenom znení, celý IFP nájdete tu.

Cestovné náhrady

Interná smernica Cestovné náhrady by mala slúžiť u podnikateľa k stanoveniu jednotného postupu pri poskytovaní cestovných náhrad pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách a mala by byť nápomocná zamestnancom napríklad pri výpočte jednotlivých druhov náhrad, stanovení príslušnej dokumentácie a podobne.

Nárokmi zamestnancov a ostatných osôb pri výkone pracovných ciest sa zaoberá zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCN). ZCN určuje, kto môže byť posudzovaný ako osoba, ktorá má nárok na náhrady z titulu pracovnej cesty. Podľa ZCN patria tieto náhrady:

• zamestnancom v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu,
• členom družstiev, ak podľa stanov je podmienkou členstva pracovný vzťah,
• fyzickým osobám (ďalej len FO), ktoré majú so zamestnávateľom uzavretú dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak majú poskytovanie cestovných náhrad dohodnuté,
• FO, ktorým to ustanovuje ZCN,
• FO, ktorým to ustanovuje osobitný predpis,
• FO, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby (ďalej len PO) a nie sú k PO v pracovnoprávnom vzťahu (napríklad konatelia, štatutári),
• FO, ktoré plnia pre PO alebo fyzickú osobu (ďalej len FO) úlohy a nie sú k PO alebo FO v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu.

Cestovné náhrady, ktoré poskytuje zamestnávateľ, sú uvedené v § 4 ZCN.

Smernica je uvrejnená v skrátenom znení, celý IFP nájdete tu.

Mzdový predpis

Vnútorný mzdový predpis upravuje spôsob odmeňovania zamestnancov spoločnosti, ktorá predpis vydala. Mzda je podľa Zákonníka práce plnenie peňažnej alebo nepeňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancom za prácu. Jednotlivým pracovným miestam sú v spoločnosti priradené stupne náročnosti práce. Mzda zamestnanca nemôže poklesnúť pod úroveň minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce) ustanovuje povinnosť zmluvne dojednať mzdové podmienky pre zamestnancov. Zákonník práce upravuje len najzákladnejšie mzdové nároky zamestnancov a určuje základné povinnosti zamestnávateľov pri poskytovaní mzdy. Stanovenie konkrétnych mzdových podmienok sa dáva do pôsobnosti individuálneho vyjednávania prostredníctvom pracovnej zmluvy alebo kolektívneho vyjednávania o mzdách. Podnikateľ, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov, obyčajne dohodne podmienky odmeňovania v kolektívnej zmluve. U veľkého počtu podnikateľov – zamestnávateľov, však zástupcovia zamestnancov nepôsobia alebo nie je z rôznych príčin uzatvorená kolektívna zmluva, v ktorej by bolo možné riešiť otázky odmeňovania zamestnancov. Takýto podnikateľ môže podmienky odmeňovania dojednať v pracovných zmluvách individuálne alebo spracovať systém odmeňovania v internej smernici.

Poznámka

Podľa § 11a písm. 1 Zákonníka práce zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnávateľa pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Podľa § 12 ods. 1  Zákonníka práce, ak sa vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov  alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.  To neplatí, ak Zákonník práce ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nie je možné nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Ak Zákonník práce ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nie je možné nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, túto dohodu nie je možné nahradiť ani dohodou so zamestnancom.

Podľa § 12 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.

Aj keď Zákonník práce neukladá podnikateľom povinnosť vypracovať pracovný poriadok, ktorého súčasťou je interný predpis, napríklad interná smernica s názvom „Mzdový predpis“, odporúčame tým podnikateľským subjektom, ktoré nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, upraviť všeobecné podmienky odmeňovania zamestnancov internou smernicou.

Smernica je uvedená v skrátenom znení, celý IFP nájdete tu.

Autor: Ing. Jarmila Strählová, Mgr. Matej Trnavský