Stravné lístky navyše ako daňový výdavok – otázka z praxe

Zamestnávateľ využije postup podľa § 152 ods. 9 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a upraví si podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie nad zákonnú povinnosť. Upraví si nárok na zabezpečenie stravovania počas dovolenky a prvých desať dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade, že u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, je zamestnávateľ povinný prerokovať s nimi upravené podmienky stravovania. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ koná samostatne a uvedené si upraví v rámci jeho interných predpisov. V prípade, že si zamestnávateľ písomne upraví tento nárok na stravovanie a poskytne stravovanie v sumách upravených Zákonníkom práce, pôjde o príjem oslobodený od dane. To znamená, že ak poskytne stravovanie najviac na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Okrem príspevku z nákladov prispieva zamestnávateľ aj zo sociálneho fondu. Od 1. 5. 2022 je stravovanie oslobodeným príjmom od dane u zamestnanca, ak je poskytnuté zamestnávateľom najviac v sume 3,30 €. Nad túto sumu prispeje zamestnávateľ na stravovanie ešte zo sociálneho fondu. Poskytnuté stravovanie bude daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Zamestnávateľ si teda môže upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Je potrebné túto skutočnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak zamestnávateľ nemá zástupcov zamestnancov, tak koná samostatne a upraví si túto možnosť v rámci interných firemných predpisov.

VIDEOŠKOLENIE 

Daňové aspekty stravovania a benefitov pre zamestnancov

Predplatitelia ročného prístupu Mzdového centra majú prístup k videám v cene predplatného. 

Autor: Ing. Jana Repáčová