Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci

Zdravotnícki odborníci pracovnej zdravotnej služby sledujú expozíciu zamestnancov zdraviu škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia z hľadiska intenzity, dĺžky a frekvencie pôsobenia týchto faktorov na zamestnancov a následne hodnotia ich zdravotné riziká. Na základe výsledkov hodnotenia rizika z expozície zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia lekár s určenou špecializáciou vykoná lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (vstupnú, periodickú, výstupnú, následnú, mimoriadnu), a to cielene zameranú na sledovanie zmien zdravotného stavu zamestnanca spôsobených konkrétnymi faktormi práce a pracovného prostredia. Výsledkom je posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu je povinný zabezpečiť zamestnávateľ pre tých zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu (zaradenú do kategórie 3 alebo 4) alebo prácu, pri ktorej sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť podľa osobitných predpisov (napr. podľa Zákonníka práce – práca v noci, podľa všeobecne záväzných právnych predpisov – práca vodičov, železničiarov, hasičov, súkromnej bezpečnostnej služby, práca s obrazovkou, s bremenami, práca vo výškach atď.). V týchto prípadoch je účasť zamestnancov na lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci povinná.

Kategorizácia prác z hľadiska zdravotných rizík

Zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík, ktoré patrí medzi povinnosti zamestnávateľa, je rámcovo upravené v § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. Podrobné kritériá na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú stanovené vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

Práce sa zaraďujú do kategórií 1 až 4 podľa hodnotenia pracovných podmienok z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov a podľa závažnosti vplyvu faktorov práce a pracovného prostredia na ich zdravie.

Kategória 1 – minimálne, resp. žiadne zdravotné riziko

Kategória 2 – únosná miera zdravotného rizika

Kategória 3 – významná miera zdravotného rizika (rizikové práce)

Kategória 4 – vysoká miera zdravotného rizika (rizikové práce)

Účelom zaraďovania prác podľa veľkosti rizika, t. j. stupňa ohrozenia zdravia zamestnancov, do jednotlivých kategórií je vytvoriť objektívne podložené podklady na zameranie preventívnych opatrení na ochranu zdravia zamestnancov. Pri kategorizácii prác sa berie do úvahy:

• závažnosť ohrozenia zdravia zamestnancov, t. j. veľkosť zdravotného rizika v závislosti od dodržania alebo prekročenia limitných hodnôt (kritérií) pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia,
• úroveň opatrení na kolektívnu a individuálnu ochranu zdravia zamestnancov,
• prípadne prítomnosť ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť veľkosť zdravotného rizika.

Konkrétne limitné hodnoty, resp. kritériá pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú legislatívne upravené v príslušných nariadeniach vlády SR alebo vyhláškach Ministerstva zdravotníctva SR.

Z hľadiska zdravotných rizík sa kategorizujú nasledovné faktory práce a pracovného prostredia, pre tieto faktory sú určené limitné hodnoty, resp. kritériá. Sú to:

• pevné aerosóly (prach)
• hluk
• vibrácie
• chemické faktory
• karcinogénne a mutagénne faktory
• faktory spôsobujúce vznik profesionálnych kožných ochorení
• ionizujúce žiarenie
• elektromagnetické žiarenie
• ultrafialové žiarenie (optické žiarenie)
• infračervené žiarenie (optické žiarenie)
• lasery (optické žiarenie)
• biologické faktory
• faktory spôsobujúce profesionálne alergické ochorenia dýchacích ciest alebo očných spojoviek
• zvýšený tlak vzduchu
• fyzická záťaž
• psychická pracovná záťaž
• záťaž teplom a chladom

Prekročenie určených limitných hodnôt (kritérií) v pracovnom prostredí pre jeden alebo niekoľko z uvedených faktorov znamená pre zamestnanca reálne zdravotné riziko. Práce, pri ktorých je ohrozené zdravie zamestnancov a pri ktorých môže vzniknúť choroba z povolania, profesionálna otrava alebo iné poškodenie zdravia v súvislosti s prácou, sú zaradené do kategórie 3 alebo 4, sú to rizikové práce. O zaradení prác do kategórií 3 a 4 rozhoduje orgán verejného zdravotníctva, t. j. miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, na návrh zamestnávateľa.U zamestnancov, ktorí sú exponovaní viacerými faktormi práce a pracovného prostredia, sa pre jednotlivé faktory určuje kategória osobitne. Rizikové práce môže určiť regionálny úrad verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu.

O každom zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu, je zamestnávateľ povinný viesť a uchovávať evidenciu 20 rokov od ukončenia rizikovej práce, a to týkajúcu sa expozície zdraviu škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia a posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu. U zamestnanca, ktorý je pri výkone rizikovej práce exponovaný karcinogénnym a mutagénnym faktorom (s neskorými účinkami na zdravie) alebo vybraným biologickým faktorom, je zamestnávateľ povinný viesť a uchovávať túto evidenciu 40 rokov od ukončenia práce.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu a lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sú súčasťou posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej práce. Sú cielene zamerané na vyšetrenie tých orgánov alebo systémov ľudského tela, ktoré môžu byť poškodené konkrétnym škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia. Najvýznamnejšími zdraviu škodlivými faktormi práce a pracovného prostredia sú fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, neionizujúce žiarenie, ionizujúce žiarenie), chemické faktory (chemické látky a prípravky, najmä karcinogény a mutagény), biologické faktory (baktérie, vírusy, huby, parazity) a iné faktory práce a pracovného prostredia (napr. psychická pracovná záťaž, senzorická záťaž – záťaž zraku, sluchu), ktoré môžu spôsobiť poškodenie zdravia zamestnancov.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce

U zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce (práce zaradené do kategórie 3 alebo 4), vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci lekári pracovnej zdravotnej služby, a to:

• pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, t. j. vstupné lekárske preventívne prehliadky. Sú zamerané na zisťovanie ochorení, ako aj na zisťovanie klinicky sa ešte neprejavujúcich, ale už zistiteľných príznakov ochorení, ktoré by mohli pri výkone konkrétnej práce znamenať zdravotnú kontraindikáciu pre vykonávanie tejto práce;
• v súvislosti s výkonom práce, t. j. periodické lekárske preventívne prehliadky v určenej frekvencii. Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci závisí od reálneho zdravotného rizika pri práci, ktoré je vyjadrené kategóriou práce. Z hľadiska zdravotných rizík predstavujú rizikové práce kategórie 3 a 4 pre zamestnanca vysokú mieru zdravotného rizika. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú vo frekvencii jedenkrát za 2 roky pri práci zaradenej do kategórie 3 a jedenkrát za rok pri práci zaradenej do kategórie 4;
• pred zmenou pracovného zaradenia. Tieto lekárske preventívne prehliadky sa vykonávajú pred realizovaním zmeny zaradenia na výkon práce, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na zdravie zamestnanca;
• pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu zo zdravotných dôvodov, t. j. výstupné lekárske preventívne prehliadky. Sú zamerané na vyšetrenie cieľových orgánov podľa konkrétneho faktora pracovného prostredia, ktorého vplyvu bol zamestnanec pri práci vystavený. Posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu je pre zamestnávateľa dôležitým dokladom pre prípadné prešetrovanie podozrenia na chorobu z povolania u tohto zamestnanca. Tým viac, ak zamestnanec, u ktorého sa prešetruje podozrenie na chorobu z povolania, vykonával prácu s expozíciou zdraviu škodlivým faktorom v pracovnom prostredí u niekoľkých zamestnávateľov;
• po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak o to zamestnanec požiada, t. j. následné lekárske preventívne prehliadky pri práci s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie (napr. s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi). Následné lekárske preventívne prehliadky pri práci s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie (napr. benzén, vinylchlorid, azbest, ionizujúce žiarenie a iné), ktoré sa môžu prejaviť až za niekoľko rokov, resp. až za niekoľko desiatok rokov po skončení expozície, sa vykonávajú vtedy, ak o to zamestnanec svojho (bývalého) zamestnávateľa požiada. Dôvodom zaradenia tejto podmienky do § 30 ods. 6 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. bolo, že ak zamestnanec ukončil rizikovú prácu (v kategórii 3 alebo 4), t. j. po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu u zamestnávateľa, u ktorého bol pri práci exponovaný karcinogénnym a mutagénnym faktorom, tento zamestnávateľ nemusel mať informáciu o jeho novom zamestnávateľovi, prípadne o novom bydlisku. Problémom bolo pozývanie tohto bývalého zamestnanca na lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vo frekvencii určenej zákonom, t. j. každé 3 roky.
  Počas rizikovej práce s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o jeho nároku na lekársku preventívnu prehliadku cielene zameranú na sledovanie zmien jeho zdravotného stavu vo vzťahu k týmto faktorom aj po ukončení práce, resp. expozície, a to každé 3 roky. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u bývalého zamestnanca, ktorý vykonával prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4 s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi (ak o to požiada) a aj uhradiť náklady na túto lekársku preventívnu prehliadku. Tieto lekárske preventívne prehliadky sú zamerané na odhalenie včasných znakov choroby vznikajúcej následkom minulej expozície;
• mimoriadne lekárske preventívne prehliadky môže nariadiť orgán verejného zdravotníctva rozhodnutím na základe poznatkov z výkonu štátneho zdravotného dozoru na konkrétnom pracovisku, napr. ak sa na pracovisku vyskytnú nové zdraviu škodlivé faktory práce a pracovného prostredia, významné z hľadiska možného poškodenia zdravia zamestnancov alebo ak dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k vykonávanej práci. Podnet na vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadkymôže dať orgánu verejného zdravotníctva aj lekár, ktorý posudzoval zdravotnú spôsobilosť na prácu.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby s určenou špecializáciou, a to v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo služby zdravia pri práci. Títo „pracovní“ lekári posudzujú zdravotnú spôsobilosť na prácu aj u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórií 1 a 2 a ichzdravotná spôsobilosť na prácu sa vyžaduje podľa osobitných predpisov.

Okrem týchto lekárov môžu lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce vykonávať aj lekári so špecializáciou všeobecné lekárstvo, ale len pod dohľadom lekára so špecializáciou zameranou na pracovné lekárstvo. To znamená, že „pracovný“ lekár stanoví náplň lekárskych preventívnych prehliadok u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce cielene podľa konkrétnych zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia. „Všeobecný“ lekár vykoná lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci a v prípade potreby konzultuje zistené zmeny zdravotného stavu s „pracovným“ lekárom. Za posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej rizikovej práce je zodpovedný „pracovný“ lekár, ktorý vypracuje posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu a odovzdá ho zamestnávateľovi.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ktorých zdravotná spôsobilosť sa vyžaduje podľa osobitných predpisov

U fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, ako aj u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v kategórii 1 alebo 2, ak to ustanovujú osobitné predpisy, môžu vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci okrem lekárov pracovnej zdravotnej služby aj lekári so špecializáciou všeobecné lekárstvo alebo všeobecná starostlivosť o deti a dorast, ktorí nie sú v tíme pracovnej zdravotnej služby. To znamená, že lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa osobitných predpisov u zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce, môžu vykonávať aj lekári, s ktorými majú poistenci (zamestnanci) uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Náklady na tieto lekárske preventívne prehliadky však musí uhrádzať zamestnávateľ.

Pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácupodľa osobitných predpisov sa zohľadňujúpodmienky vrátane frekvencie lekárskych preventívnych prehliadok, ktorésú uvedené v týchto predpisoch (napr. pri nočnej práci sa posudzuje zdravotná spôsobilosť na prácu pred nástupom na túto prácu a následne najmenej raz za rok – § 98 Zákonníka práce). Ak v osobitných predpisoch nie je frekvencia uvedená, určuje ju podľa konkrétnych podmienok vykonávanej práce lekár po dohode so zamestnávateľom (napr. posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu v pravidelných intervaloch podľa § 7 nariadenia vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami).

Príklady osobitných predpisov, ktoré upravujú posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci:

• Zákonník práce (práca v noci),
• zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami,
• nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami atď.

Autor: MUDr. Ľudmila Ondrejková, MPH