Nároky zamestnancov počas sviatkov

Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja a nie je možné ich stotožňovať s kalendármi nedeľami alebo dňami nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Dni sviatkov sú ustanovené zákonom. Mzdové a iné nároky zamestnancov, ktorí v deň sviatku pracovali, pretože podľa harmonogramu pracovných zmien im zmena pripadla na deň sviatku alebo v deň sviatku nepracovali, pretože ich obvyklý pracovný deň pripadol na deň sviatku, upravuje Zákonník práce v § 122 – Mzda a náhrada mzdy za sviatok.

Nároky za prácu vo sviatok spočívajú v dosiahnutej mzde a mzdového zvýhodnenia alebo v dosiahnutej mzde a čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok. Nároky za sviatok, ktorý pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca, v dôsledku čoho nepracoval, spočívajú v náhrade mzdy za sviatok. Konkrétne určenie mzdového zvýhodnenia resp. náhrady mzdy je závislé od toto, či je zamestnanec odmeňovaný inou ako mesačnou mzdou alebo je odmeňovaný mesačnou mzdou.

Dni sviatkov ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorý rozlišuje štátne sviatky a sviatky ako ďalšie dni pracovného pokoja.

Sviatky sú podľa § 94 ods. 1 Zákonníka práce dňami pracovného pokoja. Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno v súlade s § 94 ods. 2 Zákonníka práce nariadiť len výnimočne a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Zákonník práce zároveň taxatívne vymedzuje okruhy prác, ktoré možno nariadiť v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni a vo sviatok. Podľa § 94 ods. 4 Zákonníka práce možno vo sviatok zamestnancovi nariadiť len:

• práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, t. j.:
• naliehavé opravárskej práce,
• nakladacie a vykladacie práce,
• inventúrne a uzávierkové práce,
• práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
• práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
• práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojenie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
• kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
• naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín,
• práce v nepretržitej prevádzke,
• práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Obmedzenie možnosti nariadiť prácu vo sviatok neznamená, že zamestnávateľ a zamestnanec sa nemôžu dohodnúť na výkone práce vo sviatok aj z iných dôvodov alebo na iný druh práce.

Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce zamestnancovi nie je možné nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác v dňoch:

• 1. január,
• vo Veľkonočnú nedeľu (aj keď Veľkonočná nedeľa nie je sviatkom),
• 24. decembra po 12.00 hodine,
• 25. decembra.

Toto obmedzenie predstavuje úplný zákaz výkonu práce vo sviatok z dôvodu charakteru vykonávanej práce, ktorou je maloobchodný predaj tovaru. Zamestnancovi v tieto dni nie je možné prácu nariadiť ani ju s ním dohodnúť. Zákonník práce obmedzuje maloobchodný predaj aj počas Veľkonočnej nedele, ktorá nie je sviatkom podľa zákona o sviatkoch. Výnimkou zo zákazu sú iba druhy maloobchodného predaja uvedené v prílohe č. 1a Zákonníka práce, t. j.:

• maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
• maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
• maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
• predaj cestovných lístkov,
• predaj suvenírov.

Nároky zamestnancov počas dní sviatkov upravuje § 122 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje:

• nárok zamestnanca na mzdu a mzdové zvýhodnenie, ak zamestnanec v deň sviatku pracoval,
• možnosť zamestnanca čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok,
• možnosť dohodnúť mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok,
• nárok na náhradu mzdy, ak zamestnanec v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň nemohol z dôvodu pracovať,
• stratu nároku na mzdu alebo na náhradu mzdy, ak zamestnanec v deň sviatku alebo bezprostredne pred ním alebo po ňom mal neospravedlnenú absenciu.

Okrem nárokov zamestnanca podľa § 122 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný posúdiť aj vplyv uplatnenia týchto nárokov na niektoré ostatné inštitúty v súvislosti so sviatkami, napr. na dovolenku, prekážky v práci, fond pracovného času zamestnanca.

Mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí:

• dosiahnutá mzda za čas práce vo sviatok, a
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok najmenej vo výške 50 % jeho priemerného zárobku.

Zákonník práce používa pojem dosiahnutá mzda, nakoľko jej konkrétna výška závisí od zložiek mzdy, na ktoré má zamestnanec nárok podľa mzdových podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Pod pojmom dosiahnutá mzda teda rozumieme všetky plnenia viažuce sa na čas výkonu práce, t. j. okrem základnej zložky mzdy vo výške zodpovedajúcej trvaniu práce vo sviatok aj iné zložky mzdy (prémie, odmeny a pod.), ktorých výška závisí od počtu odpracovaných hodín a aj iné zložky mzdy podľa podmienok vykonávania práce (príplatky a pod.).

Minimálnou zákonnou výškou mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok je suma vo výške 50 % priemerného zárobku zamestnanca. V pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve je možné dohodnúť vyššie alebo diferencované vyššie sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, napr. podľa charakteru sviatku, počas ktorého zamestnanec musel pracovať, podľa druhu a náročnosti vykonávanej práce. Na mzdové zvýhodnenie má zamestnanec nárok, ak za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, alebo nejde o vedúceho zamestnanca, s ktorým je mzda dohodnutá s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok.

Článok je skrátený, celý príspevok "Nároky zamestnancov počas sviatkov" nájdete v súvisiacich odborných článkoch.

Autor: Ing. Eva Gášpárová