PODCAST: O odchodnom ľudskou rečou

Z rozhovoru sa dozviete:

• Kto má nárok na odchodné?
• Ako je to s dohodármi?
• Má nárok na odchodné zamestnanec od viacerých zamestnávateľov?
• Aký je rozdiel medzi zamestnancom, ktorý žiada o predčasný dôchodok a o starobný dôchodok?
• V akej výške sa vypláca odchodné?
• Čo v prípade, ak bol zamestnanec poberateľom starobného dôchodku a došlo by k jeho úmrtiu? Musel by zamestnávateľ vyplatiť pozostalým spolu s ostatnými nárokmi aj odchodné?
• Je nejaká výnimka pri platení poistného z odchodného alebo nejaká úľava na dani?

Milí čitatelia, ponúkame vám aj prepis rozhovoru:

Množstvo klientov Mzdového centra sa pýta poradkýň na vyplatenie odchodného. Prečo je to tak?

Áno, aktuálne sa v podstate denne stretávame s otázkou posúdenia nároku na odchodné. Zamestnanci vo veľkom počte končia pracovný pomer z dôvodu odchodu do starobného, ale teraz hlavne do predčasného starobného dôchodku po odpracovaní 40 rokov – čo je novinka od tohto roku

Čo sa skrýva za pojmom „odchodné“?

Vo všeobecnosti povedané, je to kvázi odmena zamestnanca za jeho prácu pri skončení pracovného pomeru v prípade, že ide o zamestnanca, ktorý nadobudol dôchodkový vek počas trvania pracovného pomeru a následne aj končí pracovný pomer.

Kto má nárok na toto plnenie? Aj dohodár?

Nárok na odchodné má len zamestnanec, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu. Vylúčení z tohto nároku sú dohodári, prípadne osoby, ktoré konajú na základe obchodnoprávnych zmlúv, napríklad konateľ.

Povedzme si bližšie, ktorý zamestnanec má nárok na odchodné

Ide o vymedzenú kategóriu zamestnancov, a to tých, ktorým prvýkrát končí pracovný pomer po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % alebo im bol priznaný predčasný starobný dôchodok

Predpokladám, že sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré zamestnanec musí spĺňať na vyplatenie odchodného. Ktoré sú to?

Áno, najskôr si povieme o zamestnancovi, ktorý dovŕši dôchodkový vek pre nárok na starobný dôchodok a invalidný dôchodok.

Nárok na odchodné mu vznikne, ak splní tieto tri podmienky:

• • ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na predmetný dôchodok,
  • zamestnanec dovŕši dôchodkový vek na starobný dôchodok počas trvania pracovného pomeru, prípadne nárok na invalidný dôchodok,
  • a požiada o starobný dôchodok Sociálnu poisťovňu buď ešte počas trvania pracovného pomeru, alebo v lehote do 10 pracovných dní po skončení pracovného pomeru.

Ak tieto tri podmienky spĺňa, tak mu vzniká nárok na odchodné.

Je rozdiel medzi zamestnancom, ktorý žiada o starobný dôchodok, a zamestnancom, ktorý bude žiadať o predčasný starobný dôchodok?

Je tu rozdiel. A to v tom, že u predčasného starobného dôchodcu je v zákone uvedené, že nárok na odchodné mu vznikne, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru. Lenže tým, že právne predpisy o sociálnom zabezpečení neumožňujú, aby fyzická osoba požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) počas trvania pracovného pomeru, tak žiadosť je možné podať až po skončení pracovného pomeru, najneskôr do desiatich dní po jeho skončení. V čase, kedy zamestnanec podáva žiadosť na Sociálnu poisťovňu, ešte nevie, či mu bude aj skutočne priznaný predčasný starobný dôchodok. Práve preto je toto sporná záležitosť v našej legislatíve. Niektorí zamestnávatelia to robia tak, že vyplatia odchodné, keď majú od zamestnanca zdokladovanú žiadosť, ktorú si podal na Sociálnej poisťovni a až neskôr mu zamestnanec potom predloží rozhodnutie o priznaní PSD.

Hovoríte o žiadosti, ktorú má zamestnanec predložiť. To je žiadosť na vyplatenie odchodného? Pýtam sa preto, lebo zamestnávatelia vyslovene podmieňujú vyplatenie odchodného žiadosťou zo strany zamestnanca.

Nie, zamestnanec nežiada zamestnávateľa o odchodné. Keď si pozorne prečítate znenie § 76a Zákonníka práce, je tam uvedené: „...ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku...“ Nemáme tu povinnosť adresovať žiadosť zamestnávateľovi o odchodné, ale povinnosťou je predložiť žiadosť, ktorou si dotyčný zamestnanec žiada o predmetný dôchodok Sociálnu poisťovňu, lebo to je jediná inštitúcia, ktorú žiada o poskytnutie dôchodku.

Ešte by som doplnila, že ak ide o zamestnanca, ktorý už predložil rozhodnutie o priznaní daného dôchodku, tak je v podstate bezpredmetné, aby ešte dokladoval žiadosť, ktorú si dávnejšie podal na Sociálnu poisťovňu. Na priznanie odchodného by postačovalo priamo už len rozhodnutie.

Povedali sme si o podmienkach, teraz si povedzme, v akej výške sa vypláca odchodné.

Je vo výške priemerného mesačného zárobku, zjednodušene možno povedať, že je vo výške mzdy.

Zamestnávateľ môže priznať aj vyšší ako zákonný nárok, ale je potrebné si to písomne upraviť v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve.

Môžem mať vyplatené odchodné od viacerých zamestnávateľov?

Odchodné patrí len od jedného zamestnávateľa.

Výnimka je v prípade, že má zamestnanec viac pracovných pomerov u toho istého zamestnávateľa, vtedy je možné vychádzať z § 50 Zákonníka práce, a to že sa každý pracovnoprávny vzťah vysporiadava samostatne.

Rieši zákon aj ten prípad, že zamestnanec by už bol poberateľom starobného dôchodku a došlo by k jeho úmrtiu? Musel by zamestnávateľ vyplatiť pozostalým spolu s ostatnými nárokmi aj odchodné?

Toto sa spresnilo od novembra 2022, lebo dovtedy bolo sporné, či vzniká zamestnancovi nárok na odchodné v prípade jeho úmrtia, ak aj splní už vyššie spomenuté podmienky. Ustanovenie o skončení pracovného pomeru, konkrétne § 59 Zákonníka práce definuje, že pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca. A preto bolo doteraz sporné, či je splnená podmienka nároku na odchodné – teda že ide o skončenie pracovného pomeru, keďže zákon upravuje, že neskončil, ale zanikol. Je to hra so slovíčkami, ktorá vyvolávala otázky v tejto súvislosti.

Je nejaká výnimka pri platení poistného z odchodného alebo nejaká úľava na dani?

Odchodné je vymeriavacím základom na platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie. Rovnako tak musí zamestnávateľ vybrať aj preddavok na daň.

Sme Poradca podnikateľa – za každou radou je človek.

Okrem tohto podcastu môžete na stránke Mzdového centra nájsť všetky podcasty v časti Mzdová TV.

Autor: Ing. Jana Repáčová