Pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú a jeho prekvalifikovanie na dobu neurčitú v dôsledku právnej fikcie

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, čo ustanovuje § 46 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Zamestnávateľ a zamestnanec si môžu dohodnúť pracovný pomer buď na neurčitý čas, alebo na určitú dobu.

Jednou z najrozšírenejších flexibilných foriem zamestnávania využívaných nielen na území Slovenskej republiky, ale aj členských štátov Európskej únie je práve pracovný pomer uzavretý na dobu určitú. Pracovný pomer na dobu určitú je považovaný za atypickú formu zamestnania, predstavuje pružnú formu organizácie práce. Pracovný pomer na dobu určitú umožňuje zamestnávateľom pružne reagovať na zmeny na trhu práce prispôsobením počtu svojich zamestnancov.

Zákonník práce však neumožňuje využí­vať túto formu zamestnávania donekonečna. Pra­covným pomerom na určitú dobu možno rozumieť pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou, v ktorej si zmluvné strany, teda zamestnanec a zamestnávateľ, vopred dohodli čas trvania tohto vzťahu.

Tento článok rozoberá legislatívnu úpravu pracovného pomeru na dobu určitú, ale aj jednotlivé prípady, kedy dochádza k jeho prekvalifikovaniu na dobu neurčitú.

Pracovný pomer na dobu určitú

Pracovný pomer je uzavretý na určitú dobu v prípade, ak je to v pracovnej zmluve výslovne určené. Pracovný pomer na dobu určitú možno pritom v pracovnej zmluve určiť napr. konkrétnym dňom alebo aj iným spôsobom. Pri vzniku pracovného pomeru na určitú dobu zamestnávateľ musí dbať, aby pracovná zmluva mala písomnú formu, inak by sa tento pracovný pomer považoval za pracovný pomer na dobu neurčitú.

Doba trvania pracovného pomeru v písomnej pracovnej zmluve na dobu určitú môže byť vymedzená nasledovne:

1. časovo – priamym časovým údajom – napr. počtom mesiacov, týždňov,
2. uvedením konkrétneho dátumu, konkrétneho dňa a mesiaca, na základe ktorého je nepochybne jasné, kedy doba určitá končí,
3. inak – napr. na základe objektívnej skutočnosti:
• napr. návratom zastupovanej zamestnankyne z materskej, rodičovskej dovolenky, z dlhodobej práceneschopnosti,
• napr. vykonaním práce, na ktorú bola pracovná zmluva uzatvorená, čiže účelom, na ktorý sa zmluva uzatvára – doba trvania určitých dohodnutých prác.

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom i pracovný pomer na kratší pracovný čas v rámci doby určitej.

Zákonník práce stanovuje dobu trvania pracovného pomeru na dobu určitú maximálne na 2 roky, s možnosťou predĺženia alebo opätovného dohodnutia v rámci 2 rokov bez vecného dôvodu najviac dvakrát. Opätovne predĺženie pracovného pomeru na určitú dobu je teda obmedzené, a to:

• jednak počtom takto predĺžených pracovných pomerov alebo opätovne dohodnutých pracovných pomerov a
• jednak celkovou maximálnou dobou.

Každé ďalšie dohodnutie či predĺženie navyše oproti Zákonníku práce vyžaduje existenciu tzv. vecného dôvodu. Ako vecné dôvody tvoriace výnimku z tejto hranice pripúšťa Zákonník práce v ust. § 48 ods. 4, pričom ide o nasledovné dôvody:

• zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, otcovskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku, otcovskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
• vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
• vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
• vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Zákonník práce okrem vyššie uvedených dôvodov pozná ešte jeden dôvod na ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky. Ide o prípady vysokoškolských učiteľov a tvorivých zamestnancov vedy, výskumu a vývoja, rektorov, prorektorov. Ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa, tvorivého zamestnanca výskumu a vývoja, rektora alebo prorektora ustanovený osobitným predpisom, je možné dohodnúť, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť aj na dobu ustanovenú v osobitnom predpise. Uvedené vyplýva z ust. § 48 ods. 6 Zákonníka práce.

Tieto dôvody sú v Zákonníku práce ustanovené taxatívne, teda iný vecný dôvod, ako ustanovuje Zákonník práce, neprichádza do úvahy.

Vyššie uvedené vecné dôvody na pre­dĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru je potrebné presne uviesť v pracovnej zmluve. Táto povinnosť vyplýva z ust. § 48 ods. 5 Zákonníka práce. Ak by pracovná zmluva neobsahovala vecný dôvod predĺženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu, bolo by potrebné takýto pracovný pomer považovať za pracovný pomer na neurčitý čas z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.

Tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe, konkrétne ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný pod sp. zn. 9Cdo/273/2020 zo dňa 30. 11. 2022, v zmysle ktorého: „Keď zamestnávateľˇ uvedie ako dôvod opätovného predĺženia pracovného pomeru len odkaz na skutočnosť, že zamestnanec vykonáva práce vymedzené v kolektívnej zmluve, chýba v pracovnej zmluve vecný dôvod pre dočasnosť takéhoto dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú, ktorý by bol v súlade s obsahom zákonného ustanovenia § 48 ods. 4 a 5 Zákonníka práce.“

Ďalej sa dozviete o:

• prekvalifikovaní pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú na pracovný pomer na neurčitý čas
• končení pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú
• Informačnej povinnosti zamestnávateľa

Autor: JUDr. Tatiana Mičudová, PhD.

 

 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

 

 Viac ako 9 000 aktuálnych dokumentov

 Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi

 Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň

 Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi

 Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...

 Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu

 

Cena (ročný prístup): 499,38 € s DPH (406 € bez DPH)

 Objednať ročný prístup v e-shope zakon.sk

 

Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.

 

Prihlásiť sa na odber