Viete, ktorá právna norma ochraňuje oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

Aké boli dôvody schválenia zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti?

Schválením ZOPSČ bol splnený prísľub vlády Slovenskej republiky zabezpečiť legislatívnu ochranu oznamovateľov korupčného správania v súlade s dôležitými ustanoveniami a odporúčaniami viacerých medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Právny poriadok Slovenskej republiky upravoval túto problematiku do 31. 12. 2014 vo viacerých zákonoch iba čiastkovo, napríklad v Zákonníku práce (iba deklaratórne, bez poskytnutia bezprostrednej ochrany), v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a v zákone č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

ZOPSČ vychádza z týchto medzinárodných dokumentov:

• čl. 22 Trestnoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.), podľa ktorého každá strana prijme opatrenia nevyhnutné na poskytnutie účinnej a náležitej ochrany tým, ktorí oznamujú korupčné trestné činy alebo inak spolupracujú s príslušnými orgánmi, a svedkom, ktorí svedčia v súvislosti s týmito trestnými činmi;
• čl. 9 Občianskoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii (oznámenie č. 370/2003 Z. z.), podľa ktorého každá zmluvná strana poskytne náležitú ochranu proti neoprávneným sankciám voči zamestnancom, ktorí majú oprávnené podozrenie na korupciu a ktorí oznámia v dobrej viere svoje podozrenie zodpovedným osobám alebo orgánom;
• čl. 33 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (oznámenie č. 434/2006 Z. z.), podľa ktorého každý štát zváži prijatie vhodných opatrení s cieľom zabezpečiť ochranu pred akýmkoľvek neodôvodneným zaobchádzaním s každou osobou, ktorá dobromyseľne a na základe dôvodného podozrenia oznámi príslušným orgánom akékoľvek skutočnosti týkajúce sa korupčných trestných činov.

V odbornom príspevku autorka vysvetľuje povinnosť zamestnávateľov a orgánov verejnej moci vytvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov zamestnancov o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v rámci svojho zamestnania, termín a sankcie za nesplnenie tejto povinnosti podľa zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a ochranu podávateľa podnetu, ktorou môže byť pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, právna pomoc a možnosť poskytnúť oznamovateľovi odmenu.

V článku Zmeny v Zákonníku práce od 1. 1. 2015 súvisiace s opatreniami pri oznamovaní protispoločenskej činnosti sú rozobraté:

1. základné pojmy a ustanovenia ZOPSČ,
2. povinnosť zamestnávateľov a orgánov verejnej moci vytvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov zamestnancov o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v rámci svojho zamestnania, termín a sankcie za nesplnenie tejto povinnosti podľa ZOPSČ,
3. ochrana podávateľa podnetu (pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa ZOPSČ, právna pomoc a možnosť poskytnúť oznamovateľovi odmenu),
4. štátna podpora prevencie protispoločenskej činnosti,
5. zmeny ustanovené v Zákonníku práce, súvisiace s ochranou zamestnanca, ktorý oznámi skutočnosti zistené pri výkone svojho zamestnania, povolania alebo funkcie, ak môžu významnou mierou prispieť k objasneniu protispoločenskej činnosti a je možné na ich základe zistiť alebo usvedčiť páchateľa.

V boxe Súvisiace odborné články nájdete viac odborných informácií k danej téme vrátane vypracovaného interného firemného predpisu, ktorý popisuje zásady podávania, preverovania a evidovania podnetov.

Autor: Ing. Jolana Strýčková