Dátum publikácie:15. 11. 2021
Aktualizované 15. 11. 2021 redakciou:
Národná rada SR schválila zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. V Zbierke zákonov vyšiel pod č. 412/2021 Z. z.
V oblasti Zákonníka práce dopĺňa odseky v § 250b. Príslušný orgán verejného zdravotníctva môže vydať opatrenie na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenie pri ohrození verejného zdravia. Ak v situácii, kedy zamestnanec má preukázať skutočnosti podľa tohto osobitného predpisu (vstup na pracovisko v režime OTP), doklad nepreukáže alebo nebude súhlasiť s bezplatným testovaním ponúknutým zamestnávateľom, zamestnávateľ mu môže zakázať vstup na pracovisko. Bude to považované za prekážku v práci na strane zamestnanca bez náhrady mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak tento osobitný predpis nebol vydaný, zamestnávateľ môže napriek tomu takto postupovať s cieľom zabezpečiť nevyhnutnú ochranu zdravia pri práci.
Zároveň zákon okrem iného novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od 1. decembra sa na zamestnanca, ktorý je uznaný z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, nevzťahuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého nárok na pandemické nemocenské počas krízovej situácie vznikne od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ďalšie informácie priebežne aktualizujeme.
Doplnené:
TASR | 11. 11. 2021
Podnikatelia nesúhlasia s prenesením nákladov na testovanie zamestnancov na zamestnávateľov a žiadajú aj refundáciu nákladov na prípadné povinné kontroly COVID passov. Vyplýva to z reakcií zamestnávateľských zväzov oslovených TASR na zmenu legislatívy, ktorú v stredu schválila vláda.
"Nepodporujeme povinné testovanie. Myslíme si, že štát musí dostatočne premyslieť, ako to vyriešiť a ako to zaplatiť," uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský. Najmä malé a stredné podniky by podľa Lelovského mali problémy so zabezpečením a financovaním testovania. RÚZ očakáva, že štát pokryje náklady firiem aj v prípade povinnej kontroly dokladov svojich zamestnancov o očkovaní, testovaní alebo o prekonaní choroby. "Chápeme, že je situácia zložitá, na druhej strane, ak by som mal vykonávať akúkoľvek dodatočnú činnosť vo svojej firme, ktorú nariadi štát, musí to zaplatiť," dodal Lelovský.
Tlačová hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Filová pripomenula, že mnohé firmy si uvedomujú vážnosť situácie, a preto v rámci svojich možností už teraz prostredníctvom interných kampaní presviedčajú zamestnancov o výhodách očkovania. "Mnohí zamestnávatelia robia svojou angažovanosťou službu celej spoločnosti, očakávali by sme preto výraznejšiu podporu firiem, namiesto toho sa im náklady budú ešte aj zvyšovať, s čím absolútne nesúhlasíme," zdôraznila Filová.
Zdroje mnohých spoločností sú podľa hovorkyne pandémiou vyčerpané nielen finančne, ale aj personálne a prenášať zodpovednosť na zamestnávateľov bez akejkoľvek kompenzácie nákladov považuje AZZZ za neadekvátne. Do schválenia legislatívy parlamentom je možné niektoré rozpory a nejasnosti riešiť rokovaním. AZZZ očakáva, že bližšie detaily sa budú riešiť už aj za účasti zamestnávateľov.
Rokovať s premiérom Eduardom Hegerom a ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (obaja OĽANO) o zmenách, ktoré zákon prinesie, plánuje ešte vo štvrtok Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Podľa generálneho sekretára APZD Andreja Lasza zákon načrtol základný rámec, ostáva však množstvom otvorených otázok, ako napríklad o aký typ testov pôjde, kto by mal testovanie vykonávať alebo či bude dostatok testov v republike.
Prenesenie nákladov protipandemických opatrení na plecia zamestnávateľov odmietla aj Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), podľa ktorej môžu byť aktuálne návrhy vládneho kabinetu pre mnohé firmy likvidačné. „Za jednoznačne najúčinnejšie opatrenie v boji s pandémiou považujú podnikatelia očkovanie a dodržiavanie hygienických opatrení,“ uviedol výkonný riaditeľ PAS Martin Lidaj.
Združenie firiem s viac ako 500 zamestnancami Klub 500 zdôraznilo, že nútiť firmy, aby testovali svojich zamestnancov na nový koronavírus, nie je ničím iným ako zbavovaním sa zodpovednosti. Podľa výkonného riaditeľa klubu Tibora Gregora ide o výkon zdravotnej starostlivosti, ktorý je a má ostať v rukách štátu. Klub 500 preto vyzval vládu, aby opätovne zaviedla systém štátnych mobilných odberových miest, kde by mali obyvatelia dostupné bezplatné testovanie.
TASR | 10.11.2021
Zamestnanec by sa mal pri vstupe do práce preukázať očkovaním proti ochoreniu COVID-19, potvrdením o prekonaní ochorenia alebo negatívnym výsledkom testu. Vyžadovať sa to bude môcť aj v prevádzkach. Osobu, ktorá odmietne preukázať svoju totožnosť, by nemali vpustiť do prevádzok či na hromadné podujatie. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Návrh schválila vláda na stredajšom rokovaní. Zároveň navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní.
Zamestnanec si môže testovanie zabezpečiť sám, alebo mu ho bezplatne zabezpečí zamestnávateľ. Ak zamestnanec odmietne bezplatné testovanie v práci, malo by sa to kvalifikovať ako prekážka v práci na strane zamestnanca, a to bez náhrady mzdy. "Nemožno však vylúčiť, že strany sa dohodnú na inom režime, napr. náhrade mzdy, čerpaní dovolenky," uvádza sa v materiáli.
Ak testovanie odmietne policajt, colník alebo vojak, automaticky dostáva služobné voľno bez nároku na plat.
Počas krízovej situácie by z dôvodu ochorenia COVID-19 malo byť možné uzatvoriť prevádzku. Mala by tak urobiť osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor a o pomoc môže požiadať aj policajta.
Okamžite uzatvoriť prevádzku, prípadne jej časť, z dôvodu porušenia nariadených opatrení bude možné až na 30 dní.
Policajt by tiež mohol od ľudí vyžadovať potvrdenie o očkovaní, prekonaní alebo negatívnom teste na ochorenie COVID-19.
Ak osoba urazí zdravotníkov, sfalšuje COVID pass alebo ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak by malo byť možné uložiť jej pokutu do 1000 eur. Za priestupky možno v blokovom alebo rozkaznom konaní pokutovať do 500 eur. Za priestupy spáchané počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu by mala byť pokuta do 1500 eur, v blokovom konaní do 700 eur.
Podľa nových pravidiel by sa mala tiež pandemická PN od 1. decembra dostať na úroveň štandardnej PN. Doteraz boli podmienky pandemickej PN výhodnejšie.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Autor: TASR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies