Zdaňovanie príjmu umelca a iné otázky týkajúce sa zdaňovania

1. Otázka:

Zamestnanec má za rok 2020 okrem príjmu zo závislej činnosti ďalší príjem. V potvrdení je „vyplatený honorár za umeleckú činnosť vo výške 504 €“. Ide o príjem podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov?

Odpoveď:

Umelci a autori rôznych umeleckých diel môžu mať rôzne druhy príjmov. Predovšetkým tu patria príjmy za vytvorenie diela, za podanie umeleckého výkonu, za poskytnutie licencie alebo za použitie licencovaného diela. Tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami a umelci (autori) ich musia zdaniť. Pre rozhodovanie o zdanení príjmov z umeleckej (autorskej) činnosti je pre umelcov (autorov) kľúčovou informáciou, či ide o príjem aktívny alebo o príjem pasívny.

Za aktívne príjmy sa považujú príjmy za vytvorenie diela alebo za podanie umeleckého výkonu. Pasívnymi príjmami sú príjmy za poskytnutie práva na použitie diela alebo na použitie umeleckého výkonu, teda poskytnutie licencie a príjmy z použitia diel alebo umeleckých výkonov, čo znamená použitie licencie.

Pri zdanení aktívnych aj pasívnych príjmov majú umelci (autori) na výber z dvoch režimov zdanenia, a to zdanenie zrážkou alebo zdanenie v daňovom priznaní.

1. Zdaňovanie príjmov v daňovom priznaní

Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej už len „ZDP“) sa za príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5 ZDP, považujú príjmy:

• • z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP, t. j. ak sa z nich daň nevyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP,
  • z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady,
  • z vytvorenia, zhotovenia a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.

Daňovú povinnosť z týchto príjmov daňovník vyrovná osobne podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za príslušné zdaňovacie obdobie.

2. Zdanenie príjmov zrážkou

Pri zdaňovaní príjmov z umeleckej (autorskej) činnosti zrážkou nie je rozhodujúce, či sa zdaňuje aktívny alebo pasívny príjem. Príjem zdanený zrážkou sa považuje za zdanený, neuvádza sa do daňového priznania a nepodlieha ani odvodom poistného do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Za správnosť zdanenia zodpovedá platiteľ príjmov, nie umelec – autor.

Záver:

Ak je príjem z umeleckej činnosti zdanený zrážkou, považuje sa za zdanený a neuvádza sa do daňového priznania a taktiež nepodlieha odvodom. V prípade, že sa z príjmu z umeleckej činnosti nevybrala daň zrážkou, túto povinnosť vyrovná daňovník v DP FO B.

2. Otázka: 

Slovenský zamestnávateľ uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnancom s trvalým pobytom v SR, ktorý už v čase jej uzatvorenia žil v Írsku. Zamestnanec prácu vykonáva na diaľku. Zamestnávateľ považoval zamestnanca za daňového rezidenta SR a zrážal z vyplateného príjmu preddavky na daň. Zamestnanec žiada vrátenie preddavkov zaplatených slovenskému daňovému úradu a ich úhradu do Írska. V ktorom štáte majú byť preddavky na daň v predmetnom prípade odvádzané a ako má zamestnávateľ postupovať?

Odpoveď:

Pri zdanení príjmov fyzickej osoby je prvoradé správne určenie jej daňovej rezidencie podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ZDP) a aj podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, v konkrétnom prípade podľa čl. 4 zmluvy s Írskom, ktorá bola publikovaná v Zb. zákonov pod č. 365/2000 (ďalej „zmluva“). Určenie daňovej rezidencie je záležitosťou daňovníka (zamestnanca). Po vyriešení daňovej rezidencie sa určí, ktorý štát má právo zdanenia príjmu (v danom prípade zo závislej činnosti), rozsah daňovej povinnosti a spôsob zdanenia, pričom sa vychádza zo ZDP a čl. 15 zmluvy.

Všeobecne platí, že príjem zo zamestnania sa zdaňuje v štáte skutočného výkonu závislej činnosti.

Z čl. 15 zmluvy vyplýva, že ak je zamestnanec daňovým rezidentom SR a zamestnanie vykonáva v Írsku, právo na zdanenie tohto príjmu má SR len v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

• príjemca sa zdržiava v druhom štáte (Írsko) počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v ktoromkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo sa končí v príslušnom daňovom roku Írska,
• odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom Írska,
• odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v Írsku. Celá odpoveď: Závislá činnosť vykonávaná v Írsku

3. Otázka: 

Otázkou je nárok zamestnanca na nezdaniteľnú časť základu na manželku za rok 2020 a najmä počet kalendárnych mesiacov v roku za rok 2020: Zamestnanec má s manželkou 2 deti, obe do veku 3 rokov. Staršie má 2 roky, mladšie má 6 mesiacov. Za koľko mesiacov má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku? Manželka mala príjem zo zamestnania, poberala nemocenské, ale nárok na materské jej pri druhom dieťati nevznikol.

Odpoveď:

Jednou z podmienok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na manželku je podmienka starostlivosti o vyživované maloletá dieťa do veku 3, prípadne 6 rokov, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo dieťa do 6 rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.

Z otázky vyplýva, že sa manželka zamestnanca starala celý rok 2020 o staršie, dvojročné dieťa. Manželka zamestnanca splnila podmienku na uplatnenie tejto daňovej úľavy za 12 mesiacov. Výšku nezdaniteľnej časti ovplyvňuje výška vlastného príjmu manželky, ktorý mala vyplatený od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020. Vlastným príjmom je v tomto prípade náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, príjem z pracovného pomeru po odpočítaní poistného, ktoré z neho zaplatila. Celá odpoveď: Nezdaniteľná časť základu dane na manželku

4. Otázka: 

Zamestnanec pracoval v roku 2020 na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom. Dohoda bola na celý rok, ale peniaze boli vyplatené len za niektoré mesiace. Na potvrdenie o zdaniteľných príjmoch do riadku 13 sa majú uviesť mesiace, v ktorých bola platná dohoda alebo mesiace, za ktoré bola odmena vyplatená?

Odpoveď: Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti

5. Otázka:

Firma požiadala o vyhlásenie konkurzu dňa 17. 12. 2020 z dôvodu platobnej neschopnosti a 5. 1. 2021 súd rozhodol o prijatí konkurzu. Zamestnancom nebola vyplatená mzda za 12/2020, ktorá bude vyplatená z garančného poistenia. Ako má zamestnávateľ vystaviť potvrdenia zamestnancom - iba od 1 do 11/2020 alebo až do 12/2020? Ak iba do 11/2020, tak príjem za 12/2020 si majú vyrovnať v roku 2021?

Odpoveď: Potvrdenie o zdaniteľnej mzde

6. Otázka: 

SZČO má pozastavenú živnosť a je zamestnaná vo svojej s. r. o. ako zamestnanec. Môže jej zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie dane alebo si musí podať daňové priznanie? Príjem má iba zo závislej činnosti.

Odpoveď: Ročné zúčtovanie dane

7. Otázka:

Zamestnanec mal pracovný pomer od 1. 3. 2020 do 31. 10. 2020. Od 1/2020 do 2/2020 bol evidovaný na úrade práce. Od 29. 10. 2020 do 31. 12. 2020 bol PN. Poberá vdovský dôchodok. Čo sa zahŕňa do príjmu zamestnanca? Dokladuje obdobie evidencie na úrade práce, PN?

Odpoveď: Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

Pozrite si tiež on line rozhovor z dňa 11. 3. 2021 na tému:  Ročné zúčtovanie – on line rozhovor dňa 11. 3. 2021

Kniha daňové priznania k dani z príjmov za rok 2020 (pre predplatiteľov Mzdového centra)

Odborná publikácia Daňové priznanie v PDF formáte na zakúpenie:

Autor: kolektív autorov