Daňový bonus po novelizácii zákona o prídavku na dieťa od 1. februára 2014

Hneď na úvod je potrebné poznamenať, že prídavok na dieťa, príplatok k prídavku a daňový bonus neplnia úplne rovnaké funkcie, ich mechanizmus je rozdielny a ani okruh osôb, ktorým na ne vzniká nárok, nie je totožný. V každom prípade však ich spoločným cieľom je prispieť k lepšej starostlivosti o nezaopatrené deti, k zvýšeniu životnej úrovne rodín s deťmi a možno i k pozitívnejšiemu demografickému trendu.

POZNÁMKA

Prídavok na dieťa

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Predmetnou novelou bol od 1. 2. 2014 o. i. rozšírený okruh oprávnených osôb, bolo upravené vyplácanie prídavku na dieťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, došlo k zmenám vo vymedzení pojmu „nezaopatrené dieťa“ a pojmu „sústavná príprava na povolanie“.

Poskytuje sa za podmienok ustanovených v § 7 zákona o prídavku na dieťa. Okruh oprávnených osôb na uplatnenie nároku na prídavok na dieťa sa zásadne líši od okruhu osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok na daňový bonus.

Okruh oprávnených osôb

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona oprávnenou osobou na uplatnenie nároku je:

a) rodič nezaopatreného dieťaťa,

b) rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,

c) osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu,

d) plnoleté nezaopatrené dieťa:

1. ak niet osoby uvedenej v písmenách a) a b),
2. ak má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov,
3. ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
4. ktoré uzavrelo manželstvo,
5. ktorého manželstvo zaniklo alebo

e) maloletý rodič, ktorý má priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu.

V § 2 ods. 1 je a aj bolo – ale v písm. c) – uvedené plnoleté nezaopatrené dieťa (s odkazom na § 8 Občianskeho zákonníka). Podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku; pred dosiahnutím tohto veku len uzavretím manželstva.

Oprávnenou osobou sa od 1. februára 2014 môže stať maloletý rodič, ktorý má priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu (§ 29 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa tohto ustanovenia súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa. Niektorí maloletí rodičia manželstvo neuzatvoria. (Pochopiteľne, lepšie je, keď maloleté deti ešte žiadne potomstvo nečakajú.)

UPOZORNENIE

Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich.

Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na prídavok na dieťa teda môže byť aj samotné plnoleté nezaopatrené dieťa a prídavok sa potom poskytuje priamo jemu – v prípade daňového bonusu takáto možnosť neexistuje.

Podmienky nároku

Podmienky, za ktorých vzniká oprávnenej osobe nárok na prídavok na dieťa (ďalej aj „prídavok“), upravuje § 7 zákona o prídavku na dieťa. Podľa § 7 ods. 1 oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak:

a) sa stará o nezaopatrené dieťa; podmienka starostlivosti o nezaopatrené dieťa oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa považuje za splnenú (ak oprávnenou osobou je samotné plnoleté nezaopatrené dieťa),

b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa osobitného predpisu, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 upravujúceho koordináciu sociálnych systémov jednotlivých štátov.

V zmysle § 7 ods. 2 nárok na prídavok nevzniká, ak sa nezaopatrenému dieťaťu poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo v špeciálnom výchovnom zariadení na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, ochrannej výchovy alebo výchovného opatrenia, alebo je nezaopatrené dieťa vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov

V § 2 ods. 5 a 6 novely zákona o prídavku na dieťa je upravené vyplácanie prídavku na dieťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca tej oprávnenej osobe, ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku vyplácal pred uvedeným momentom; rodičia maloletého dieťaťa sa však písomne môžu dohodnúť na zmene oprávnenej osoby. Ide o vyplácanie prídavku na dieťa jednej osobe.

Druhou možnosťou po novelizácii zákona je striedavé vyplácanie prídavku na dieťa. Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, písomne dohodnú na striedavom poberaní prídavku a príplatku k prídavku, môže si nárok na prídavok a príplatok k prídavku uplatniť každý z rodičov najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Príplatok k prídavku

Príplatok k prídavku je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus.

Pripomeňme si, že daňový bonus bol zavedený k 1. 1. 2004 ako daňové zvýhodnenie ľudí dosahujúcich zdaniteľné príjmy; týmto inštitútom bola od 1. 1. 2004 nahradená nezdaniteľná suma na dieťa. Keďže mnohým občanom, ktorí ešte mali študujúce deti, ale už poberali dôchodky (príjmy od dane oslobodené), nárok na daňový bonus nevznikol, bolo od januára 2008 zavedené alternatívne zvýhodnenie – príplatok k prídavku na dieťa.

Okruh oprávnených osôb

Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príplatok k prídavku podľa § 2 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa nemôže byť plnoleté nezaopatrené dieťa ani maloletý rodič podľa § 2 ods. 1 písm. d) a e) citovaného zákona, iba osoby podľa odseku 1 písm. a) až c). Na základe poslednej novelizácie došlo však k rozšíreniu okruhu osôb, ktorým môže vzniknúť nárok podľa § 7a zákona o prídavku na dieťa.

Podmienky nároku

Podmienky nároku sú uvedené v § 7a zákona o prídavku na dieťa. Oprávnená osoba má nárok na príplatok k prídavku, ak:

a) má nárok na prídavok,

b) je poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % podľa osobitného predpisu, výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, poberateľ obdobnej dávky poskytovanej príslušnou inštitúciou iného členského štátu alebo poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie a ďalšia fyzická osoba, ktorá si môže uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu, je poberateľ takéhoto dôchodku alebo peňažného príspevku na opatrovanie,

c) nevykonáva zárobkovú činnosť a zárobkovú činnosť nevykonáva ani ďalšia fyzická osoba, ktorá si môže uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu a

d) nebol priznaný daňový bonus na nezaopatrené dieťa, na ktoré si uplatnila nárok na prídavok.

Od 1. februára 2014 si nárok na príplatok k prídavku na dieťa môže teda uplatniť aj ten, kto poberá peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011 Z. z. Možno to považovať za spravodlivé, keďže peňažný príspevok na opatrovanie (mesačná suma príspevku môže byť podľa okolností rôzna, napr. aj 220 €, ale zväčša podstatne nižšia) má sociálny charakter, pretože sa skúmajú príjmy aj opatrujúcej osoby, aj opatrovanej osoby; prizná sa len osobe, ktorá sa v podstate takmer plne venuje opatrovaniu zdravotne ťažko postihnutej (blízkej) osoby, pričom buď sa úplne vzdá zárobkovej aktivity, alebo dosahuje minimálne príjmy (do výšky 2-násobku životného minima, t. j. v súčasnosti do výšky 396,18 €); zároveň za presne určených okolností sa vypočítaná suma peňažného príspevku na opatrovanie (vo výške 111,32 % sumy platného životného minima) zníži o sumu, o ktorú príjem opatrovanej ťažko zdravotne postihnutej osoby presahuje 1,4-násobok sumy platného životného minima.

Daňový bonus upravuje § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Daňový bonus je formou daňového zvýhodnenia ekonomicky aktívnych rodičov nezaopatrených detí; je to suma odpočítavaná za presne určených podmienok od výslednej dane (resp. preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti) na každé nezaopatrené dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Právna úprava daňového bonusu bola novelami ZDP viackrát zmenená, pričom sa postupne zvyšuje aj samotná suma daňového bonusu.

Príjmy daňovníka

Nárok na daňový bonus má len daňovník, ktorý (o. i.) dosahuje aktívne zdaniteľné príjmy:

a) zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo

b) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, pričom vykáže z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 základ dane (nie stratu, ale kladnú sumu). Od 1. 1. 2013 sa na príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) už neprihliada.

Nariadením vlády SR č. 321/2013 Z. z. bola ustanovená suma minimálnej mzdy na rok 2014 vo výške 352 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou; 6-násobok minimálnej mzdy predstavuje 2 112 €.

Okruh detí

Podľa § 33 ods. 1 a 2 ZDP daňovník spĺňajúci podmienku druhu a výšky príjmov si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s ním, a to:

• vlastné,
• osvojené,
• dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
• dieťa druhého z manželov,

ak sa toto dieťa považuje za nezaopatrené podľa už citovaného zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

V princípe nie je problém v prípade dieťaťa vlastného dieťaťa, resp. dieťaťa druhého z manželov (napr. z jeho predchádzajúceho vzťahu). Nemožno si uplatniť nárok na dieťa druha, resp. družky.

Ak je daňový subjekt daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) a spĺňa podmienky ustanovené v § 33 ods. 1 a 2 ZDP, má nárok na daňový bonus bez ohľadu na to, či dosahuje aktívne príjmy zo zdrojov na území SR alebo (len) zo zdrojov v zahraničí.

Z ustanovenia § 33 ods. 10 ZDP vyplýva, že daňový bonus podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident SR), ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Nezaopatrenosť dieťaťa

Podľa § 3 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak:

a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo

b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Znenie § 3 ods. 1 citovaného zákona sa nezmenilo, bola iba aktualizovaná poznámka pod čiarou k odkazu 3 za slovami „povinnej školskej dochádzky“, a to na § 19 až § 22 a § 97 „nového“ školského zákona – zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z. z.

V zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „školský zákon“), ktorý nadobudol účinnosť 1. 9. 2008, povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku; v podstate rovnako bol tento pojem vymedzený aj v „starom“ školskom zákone č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa nového znenia § 3 ods. 2 nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je aj dieťa, ktoré:

a) je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy,

b) sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 97 školského zákona alebo

c) je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Výrazným spôsobom bol zmenený tiež § 3 odsek 3 citovaného zákona o prídavku na dieťa, podľa ktorého nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa:

a) ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo

b) ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Od 1. 2. 2014 je teda jasne vymedzené, ktorý okamih sa považuje za rozhodujúci v prípade nároku na invalidný dôchodok. Je ním moment vydania rozhodnutia s tým, že nárok na prídavok na dieťa zaniká od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V predchádzajúcom období bola použitá formulácia „vznikol nárok na invalidný dôchodok“ a existovali problémy pri spätnom priznávaní dôchodku – vrátenie prídavku na dieťa sa však v praxi nepožadovalo – rovnako daňovník v takomto prípade nemusel vrátiť ani daňový bonus.

V zmysle § 53 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov absolventi študijného programu druhého stupňa získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Napr. absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu sa udeľuje akademický titul „inžinier“ (v skratke „Ing.“), absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“); absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu sa udeľuje akademický titul „magister“ (v skratke „Mgr.“).

Z pôvodného znenia § 3 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa bolo vypustené písm. b) týkajúce sa štandardnej dĺžky štúdia. Pri príprave novely sa navrhlo zohľadniť právnu úpravu obsiahnutú v § 65 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorá umožňuje študentom vysokých škôl presiahnuť štandardnú dĺžku štúdia (najviac) o dva akademické roky. Od 1. 2. 2014 sa už pri posudzovaní nároku na prídavok na dieťa a aj na daňový bonus štandardná dĺžka štúdia nesleduje.

Podobne bolo preformulované aj znenie § 4 ods. 4 písm. d) citovaného zákona týkajúce sa prvého, a to bakalárskeho stupňa štúdia. Tým došlo k značnému zjednodušeniu, sprehľadneniu a zároveň k zrovnoprávneniu (na daný účel) postavenia študentov študujúcich na Slovensku a v zahraničí. Do konca januára t. r. sa štandardná dĺžka štúdia neposudzovala vo vzťahu k zahraničiu, teda ak dieťa študuje v zahraničí. Sledoval sa len vek dieťaťa a forma štúdia. Ak dieťa študuje v napr. v ČR na vysokej škole prezenčnou formou a nemá ešte 25 rokov veku, predĺženie štúdia a platenie poplatku za dlhšie štúdium nespôsobovalo stratu nároku na daňový bonus.

Podľa § 65 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (vysokoškolský zákon) štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia, pričom štúdium nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku o viac ako dva roky. Štúdium sa v zmysle § 66 citovaného zákona môže skončiť aj iným spôsobom, napr. zanechaním štúdia (rozhodujúcim dátumom je deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia), vylúčením zo štúdia (rozhodujúcim dátumom je deň, keď rozhodnutie o vylúčení nadobudlo právoplatnosť), neskončením štúdia v termíne podľa § 65 ods. 2, zrušením študijného programu a smrťou študenta.

Časový aspekt nároku na daňový bonus – ďalšie situácie

Podmienkou na to, aby zamestnávateľ, platiteľ dane, mohol zamestnancovi priznávať už v priebehu roka nárok na daňový bonus, je uplatnenie tejto výhody vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 ZDP, ktoré daňovník podpíše každoročne do konca januára, ako aj preukázanie nároku dokladmi podľa § 37 ods. 2 ZDP (v stručnosti: rodným listom dieťaťa – vyhotoví sa kópia – a po skončení povinnej školskej dochádzky aj potvrdením o návšteve školy, resp. potvrdením o poberaní prídavku na dieťa). Daňovník dosahujúci príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo 2 ZDP tieto doklady priloží k daňovému priznaniu.

Výnimky:

Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Ak dieťa (deti) uvedené v § 33 ods. 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Ak daňovník vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, pričom potom ho vyživuje iný daňovník, môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

V zmysle § 33 ods. 7 ZDP, ak daňovník dosiahol určený príjem len v niekoľkých mesiacoch a zamestnávateľ mu priznal v týchto mesiacoch daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný bonus.

V zmysle § 33 ods. 9 ZDP, ak daňovník poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 a zamestnávateľ mu priznal daňový bonus len v pomernej časti (za niektoré mesiace) a v tomto zdaňovacom období daňovník vykázal aj základ dane z § 6 ods. 1 a 2 (bez ohľadu na výšku týchto príjmov), môže si zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu uplatniť prostredníctvom daňového priznania.

 
Poznámka redakcie:
§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z.

Nadväzne na už citovaný zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov sa novým znením § 4 ods. 1 spresňuje a jednoznačne vymedzuje štúdium realizované výlučne dennou formou štúdia. Ďalej sa bližšie špecifikujú situácie, kedy sa dieťa považuje za nezaopatrené.

Podľa § 4 ods. 1:

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré sa:

a) organizuje na strednej škole dennou formou, alebo

b) uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.

V zmysle § 60 citovaného vysokoškolského zákona študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.

Ustanovenie § 4 ods. 2 týkajúce sa prípravy profesionálneho vojaka, policajta, colníka a Hasičského a záchranného zboru sa nezmenilo.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa sústavná príprava študentovi strednej školy začína od začiatku školského roku prvého ročníka strednej školy.

Podľa § 150 ods. 1 školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.

Študentovi vysokej školy sa sústavná príprava začína odo dňa zápisu na štúdium a trvá do skončenia štúdia.

V § 4 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: „Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na takéto vysokoškolské štúdium. Ak sa zápis na vysokoškolské štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka.“ Týmto prvým dňom je 1. september, keďže v zmysle § 61 ods. 1 vysokoškolského zákona akademický rok trvá od 1. septembra. do 31. augusta nasledujúceho roka.

Je to zmena oproti právnemu stavu do konca januára, keďže v prípade zápisu študenta (ktorý sa napr. na vysokú školu nedostal a o rok sa mu to podarilo) v auguste nárok na daňový bonus vznikol už aj za august. Za sústavnú prípravu sa považujú školské roky a akademické roky, teda aj prázdninové mesiace. Dodajme, že podľa § 19 ods. 5 citovaného zákona sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj obdobie po skončení posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené – ak študent štátnu záverečnú skúšku úspešne absolvuje v máji, od júna už nárok na daňový bonus zaniká, ak ju absolvuje až v septembri, nárok na daňový bonus existuje do konca augusta.

V § 4 ods. 4 zákona o prídavku na dieťa je vymedzené, čo sa považuje za sústavnú prípravu v období od ukončenia posledného ročníka strednej školy.

Za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa podľa § 4 ods. 4 zákona o prídavku na dieťa považuje (s nárokom na prídavok na dieťa a daňový bonus) o. i. aj obdobie súvisiace so skončením strednej školy (tri obdobia chronologicky nasledujúce v tomto poradí):

• po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa § 72 školského zákona (napr. maturitnej), najdlhšie do konca školského roku, v ktorom malo byť štúdium na strednej škole skončené – § 4 ods. 4 písm. c) zákona o prídavku na dieťa; Ukončovanie výchovy a vzdelávania v stredných školách upravuje šiesta časť školského zákona. Podľa § 72 školského zákona výchova a vzdelávanie v stredných školách môžu byť ukončené:

a) záverečnou skúškou,

b) maturitnou skúškou,

c) záverečnou pomaturitnou skúškou,

d) absolventskou skúškou.

Ak teda dieťa skončí posledný ročník strednej školy napr. 23. mája a zmaturuje 28. mája, aj obdobie od 23. do 28. mája sa považuje za sústavnú prípravu. Sústavnou prípravou je teda v prvom rade obdobie od skončenia posledného ročníka strednej školy do vykonania maturitnej skúšky. Dodajme, že podľa § 88 ods. 4 školského zákona sa môže opravná skúška konať na žiadosť žiaka najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.

Túto problematiku podrobnejšie upravuje vyhláška č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách.

• obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole (teda obdobie od maturitnej skúšky), a to najdlhšie do konca školského roku (t. j. do konca augusta), v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole – § 4 ods. 4 písm. a) zákona o prídavku na dieťa;

Pri posudzovaní uvedeného obdobia musíme prihliadať aj na dikciu § 4 ods. 6 zákona o prídavku na dieťa, ale tá sa poslednou novelou výrazne zmenila, ako si to rozoberieme.

V § 4 ods. 6 písm. a) zákona o prídavku na dieťa bolo uvedené, v ktorých prípadoch sa obdobie uvedené v ods. 4 písm. a) nepovažuje za sústavnú prípravu na budúce povolanie (a teda zaniká nárok na daňový bonus). Išlo o tieto situácie:

a) ak dieťa v tomto období [teda v období bezprostredne nadväzujúcom na (napr.) maturitnú skúšku do konca augusta] vykonávalo zárobkovú činnosť, a to s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o vykonaní práce,

b) ak dieťa bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.

Ustanovenie § 4 ods. 6 písm. a) bolo od 1. 2. 2014 zo zákona o prídavku na dieťa vypustené. Ak vo všeobecnosti nie je dôležité, či dieťa, na ktoré si príslušná osoba uplatňuje nárok na prídavok na dieťa, resp. daňový bonus, má vlastné príjmy, už sa na to nebude prihliadať ani v tomto období po vykonaní maturitnej skúšky.

• od konca školského roku (t. j. od 1. 9.), v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu, ak sa uskutoční do konca októbra toho istého roka – § 4 ods. 4 písm. b) zákona o prídavku na dieťa.

Na príjmy dieťaťa sa vo všeobecnosti vôbec neprihliada.

Naďalej však platí, že za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa nepovažuje obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo (ale doba uplatňovania prídavku na dieťa a aj daňového bonusu sa o tieto mesiace predlžuje).

V zmysle § 15 ods. 2 zákona o prídavku na dieťa nárok na prídavok a nárok na príplatok k prídavku zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa dovŕšilo 25 rokov veku alebo získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa pokladá aj iné štúdium (napr. v zahraničí), ktoré je podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR postavené na úroveň štúdia na školách v rámci siete stredných a vysokých škôl v SR.