Exekúcia zrážkou zo mzdy zamestnanca

Mzda zamestnanca je v rámci pracovnoprávnej legislatívy chránená. Jej ochrana spočíva okrem iného i v tom, že v § 131 ZP sa zamestnávateľovi ustanovuje povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. Podľa § 132 ZP sa to rovnako vzťahuje na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom.

Poradie pri výkone zrážok zo mzdy podľa Zákonníka práce

Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ zabezpečí v prvom rade prednostné zrážky zo mzdy, ktoré súvisia s platením povinného poistného a dane zo závislej činnosti. Až po ich zabezpečení môže realizovať zrážky na základe rozhodnutí súdu a orgánu štátnej správy, exekučných príkazov, dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „ObZ“) a dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Otázka č. 1:
Ktoré zrážky zo mzdy Zákonník práce ustanovuje ako prednostné? V akom poradí je zamestnávateľ povinný tieto zrážky vykonávať?

Odpoveď:
Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi vykonať zrážky zo mzdy zamestnanca v presne predpísanom poradí, podľa ustanovení viacerých zákonov a právnych noriem. Prednostnými zrážkami podľa § 131 ods. 1 ZP sú:

• poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov,
• preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie a nedoplatok z ročného zúčtovania poistného podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov,
• príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov,
• zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka, na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Po vykonaní prednostných zrážok môže zamestnávateľ podľa § 131 ods. 2 ZP zraziť zo mzdy len:

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 5 ZP.

Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v § 131 ods. 1 a 2 ZP, môže zamestnávateľ podľa § 131 ods. 3 ZP vykonávať:

• ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu(napr. podľa § 551 ObZ, na základe ktorého sa umožňuje uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ak existuje písomná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov);
• len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú písomne uzatvorí so zamestnancom.

Odpoveď:
Podľa ustanovenia § 551 ObZ je možné uspokojenie pohľadávky zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, pričom zrážky nesmú byť vyššie, než by boli pri výkone rozhodnutia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak bola dohoda podpísaná v zmysle § 551 ObZ, uzatvorením dohody vznikol vzťah nielen medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj treťou osobou, t. j. platiteľom mzdy, teda zamestnávateľom dlžníka, i napriek tomu, že v čase podpisu dohody nebol účastníkom tejto dohody, pretože bol dlžníkom daný súhlas na výkon zrážok zo mzdy.
Ak veriteľ dohodu predloží platiteľovi mzdy dlžníka, tak potom je platiteľ mzdy (zamestnávateľ) povinný zrážať svojmu zamestnancovi (dlžníkovi) zrážky v zmysle dohody a veriteľovi vyplácať dohodnuté sumy zo mzdy zamestnanca až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
Písomnú dohodu uzatvorenú medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 551 ObZmusí predložiť platiteľovi mzdy veriteľ. Získava tak poradie pre uspokojovanie svojej pohľadávky a platiteľ mzdy je v takomto prípade povinný zrážky na základe predloženej dohody vykonávať. Ak by ich nevykonával, tak sa vystavuje nebezpečenstvu požadovania náhrady škody zo strany veriteľa, ktorá by veriteľovi vznikla, ak by zrážky platiteľ mzdy nevykonával. Ak dohodu podľa § 551 ObZ predloží veriteľ, zákon už nevyžaduje opätovný súhlas na vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca – dlžníka, pretože už pri podpise dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 ObZ dal zamestnanec k výkonu zrážok súhlas.

Otázka č. 3:
Zamestnanec spôsobil svojou nepozornosťou zamestnávateľovi škodu, manko v pokladnici. Škodu uznal a písomne sa dohodol so zamestnávateľom, že realizovaním zrážok zo mzdy škodu vyrovná v troch splátkach z čistej mzdy počas troch mesiacov. Môže zamestnávateľ akceptovať takúto dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy v prípade, ak by zamestnancovi v jednotlivých mesiacoch zrazil z čistej mzdy vysokú sumu a zamestnancovi by nevyplatil ani sumu životného minima?

Odpoveď:
Nie, takúto dohodu nemôže zamestnávateľ akceptovať. Ide o písomnú dohodu podľa § 20 ods. 2 ZP, podľa ktorej sa uspokojuje nárok zamestnávateľa z pracovnoprávnych vzťahov dohodou o zrážkach zo mzdy. Podľa § 131 ods. 4 ZP platí, že zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 ZP možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

Nariadenie vlády ustanovuje sumy, ktoré sa určujú zo sumy platného životného minima. V období od 1. 7. 2011 do 30. 6. 2012 (teda od zúčtovania mzdy za júl 2011 vrátane zúčtovania mzdy za mesiac jún 2012) jezamestnávateľ povinný realizovať zrážky zo mzdy v súlade s opatrením MPSVR SR č. 194/2011 Z. z. o úprave súm životného minima, ktoré nadobudlo účinnosť 1. 7. 2011. Zverejnená suma životného minima podľa § 5 ods. 6 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na jednu plnoletú fyzickú osobu je ustanovená vo výške 189,83 eur. Z tejto sumy sa od 1. 7. 2011 odvodzujú sumy pri výkone zrážok zo mzdy podľanariadenia vlády. Nariadenie vlády v § 1 ustanovuje:

1. základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy v zmysle § 278 ods. 1 OSP a § 70 ods. 1 EP, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky;
2. na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem;
3. ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne;
4. 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa § 1.

Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy povinného sa vypočíta podľa § 279 ods. 1 OSP a podľa § 71 ods. 3 EP.

Podľa § 4nariadenia vlády sa sumy podľa § 1 a § 3 ods. 1zaokrúhľujú na celé eurocenty smerom nadol.

Od 1. 7. 2011 sú to tieto sumy:

• 113,89 € na osobu povinného,
• 47,45 € na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť (ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa suma 47,45€ na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne),
• 47,45 € na manžela povinného, aj keď má vlastný príjem (suma 47,45€ sa nezapočítava ani jednému z manželov, ak sa exekúcia vykonáva v prospech dieťaťa pre dlžné výživné, teda na tú osobu, v ktorej prospech trvá nútený výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného).

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy:

• 79,72 € na osobu povinného,
• 33,22 € na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť,
• 33,22 € na manžela povinného, aj keď má vlastný príjem.

Otázka č. 4:
Aký je správny výpočet základnej sumy v prípade, ak ide o zrážku zo mzdy, ktorou sa uspokojuje výživné pre maloleté dieťa?

Odpoveď:
Základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy uvedenej v § 1 nariadenia vlády, ktorá sa podľa § 4 zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol, teda:

189,83 x 0,6 x 0,7 = 79,7266, po zaokrúhlení na celé eurocenty nadol je to79,72 €
189,83 x 0,25 x 0,7 = 33,22025, po zaokrúhlení na celé eurocenty nadol je to33,22 €

Otázka č. 5:
Považuje sa na účely zrážok zo mzdy za vyživovanú osobu aj druh a družka?

Odpoveď:
Druh a družka sa nepovažujú na účely zrážok zo mzdy za vyživované osoby. Vyživovanou osobou na účely zrážok zo mzdy sú iba osoby, ku ktorým má povinný vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine, teda iba manžel, manželka a deti povinného, pričom vyživovacia povinnosť nie je podmienená rovnakým miestom pobytu.
Manžel/manželka sú považovaní za vyživované osoby aj v prípade, ak majú vlastný príjem a bez ohľadu na druh a výšku ich vlastného príjmu.

Otázka č. 6:
Za akých podmienok a dokedy sa považuje na účely zrážok zo mzdy dieťa za vyživovanú osobu?

Odpoveď:
Do okruhu vyživovaných osôb sa nezapočítava dieťa, v ktorého prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.
Ak je potrebné vykonávať zrážky zo mzdy u oboch rodičov, dieťa je považované za vyživovanú osobu u oboch rodičov.
Na účely zrážok zo mzdy sa dieťa považuje za vyživovanú osobu dovtedy, dokedy trvá vyživovacia povinnosť voči dieťaťu, teda v období, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo, pričom vyživovacia povinnosť nie je podmienená rovnakým miestom pobytu.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu nezaniká ani rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu. Ak súd zveril maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, vyživovacia povinnosť rodiča tým nezanikla. Aj takéto dieťa je považované za vyživovanú osobu.
Pri osvojení si dieťaťa pôvodní rodičia vyživovaciu povinnosť strácajú. Vyživovacia povinnosť vzniká osvojiteľovi, čiže osvojené dieťa je považované za vyživovanú osobu u osvojiteľa.
Poručník nemá vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.

POZOR!
Dieťa manžela/manželky (nie vlastné alebo osvojené) nie je vyživovanou osobou. Teda je to inak ako na účely uplatňovania daňového bonusu.

Tretinový systém podľa nariadenia vlády

Výpočet sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza z tretinového systému. Platiteľ mzdy mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny:

• prvá tretina slúži na uspokojenie bežných pohľadávok,
• z druhej tretiny sa uspokojujú iba prednostné pohľadávky,
• tretia tretina sa vždy pripočíta k nepostihnuteľnej časti mzdy a vyplatí sa povinnému.

Zrážky zo mzdy a z iných príjmov možno vykonávať len do výšky exekučným rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva tak, že povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma určená nariadením vlády, tzv. nepostihnuteľná časť mzdy. Nariadenie vlády tiež stanovuje sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy bez obmedzenia.

Zrážky zo mzdy bez obmedzenia podľa nariadenia vlády

Podľa § 279 OSP a § 71 ods. 1 EP z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu.

Príklad č. 1:
Zamestnancovi zamestnávateľ zúčtoval čistú mzdu v sume 420 €. Má manželku a vyživuje dve deti.

Na vymoženie bežnej (neprednostnej) pohľadávky oprávneného možno v tomto prípade zraziť len jednu tretinu, čo je 163,74/3 = 54,58 €.

Od 1. 7. 2011 tretinový systém končí pri sume 284,74 €. To znamená, že v zmysle § 3 nariadenia vlády platí, že suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je suma 284,74 €.

Príklad č. 2:
Zamestnancovi zamestnávateľ zúčtoval čistú mzdu v sume 845 €. Má manželku a vyživuje dve deti.

Zo sumy nad 284,74 € sa zrazí všetko bez obmedzenia, čiže 588,76 – 284,74 = 304,02 €.
Výška prvej tretiny pri prednostnej pohľadávke je: 304,02 + 1/3 z 284,74 = 304,02 + 94,91 = 398,93 €. Suma zrážky aj s druhou tretinou pri prednostnej pohľadávke je:

398,93 + 94,91 = 493,84 €.

Na úhradu prednostnej pohľadávky oprávneného možno v tomto prípade zraziť sumu 493,84 €.

Pre prednostné pohľadávky uvedené v § 71 ods. 2 EP a § 279 ods. 2 OSP sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Nesprávnym započítaním sumy do nepostihnuteľnej časti mzdy môže dôjsť k nesprávnemu vyčísleniu sumy zrážok zo mzdy, čím sa vystavuje platiteľ mzdy nebezpečenstvu žaloby zo strany oprávneného – ak zrazené sumy mali byť vyššie, prípadne zo strany žaloby povinného – ak platiteľ mzdy neoprávnene zrazil viac.

Otázka č. 7:
Ktoré pohľadávky sa na účely zrážok zo mzdy považujú za prednostné a uspokojujú sa z dvoch tretín čistej mzdy?

Odpoveď:
Prednostnými pohľadávkami podľa § 71 ods. 2 EP sú:

a) pohľadávky výživného,
b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
d) pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu.

Prednostnými pohľadávkami podľa § 279 ods. 2 OSP sú:

a) pohľadávky výživného,
b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
d) súdne pohľadávky a pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže,
e) pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami podľa osobitného predpisu, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, a pohľadávky preplatkov na podpore v nezamestnanosti.

Postup zamestnávateľa pri výpočte sumy zrážky podľa nariadenia vlády v období od 1. 7. 2011 do 30. 6. 2012

Otázka č. 8:
Zostatok čistej mzdy presahuje 284,74 € – pohľadávka výživného
Okresný súd uznesením nariadil výkon rozhodnutia v prospech oprávnenej, ktorou je dcéra zamestnanca z jeho prvého manželstva, proti povinnému, ktorým je tento zamestnanec. Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy v prospech výživného, ktoré je podľa § 71 ods. 2 písm. a) EP prednostná pohľadávka.

Dlh na výživnom je suma 900 € a mesačné výživné je vo výške 50 €. Zamestnanec žije v druhom manželstve s dvomi neplnoletými deťmi. Akú sumu mu zamestnávateľ zrazí na uspokojenie výživného vo výplate mzdy za 4/2012, ak výška čistej mzdy zamestnanca je 783,52 €?

Základná nepostihnuteľná časť sa uplatní na manželku a 2 deti. Na dieťaťa, v prospech ktorého trvá nútený výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného, sa neuplatní.

Pri sume 284,74 € končí tretinový systém. Platiteľ mzdy zrazí povinnému zvyšok čistej mzdy o celú sumu, ktorá prevyšuje 284,74 €, teda sumu 319,40 € (604,14 – 284,74). Suma 284,74 € sa rozdelí na 3 tretiny (94,91 + 94,91 + 94,92). Prvé dve tretiny sa použijú na uspokojenie pohľadávok.

Zrážka zo mzdy sa vykoná v sume 509,22 €. Platiteľ túto sumu zašle na účet oprávneného. Zo sumy 509,22 € sa uspokojí výživné vo výške 50 € a nedoplatok na výživnom v sume 459,22 € (509,22 – 50). Výška nedoplatku na výživnom po prvej zrážke teda bude: 900 – 459,22 = 440,78 €. Táto zvyšná pohľadávka bude uspokojovaná priebežne, v ďalších mesiacoch.

Otázka č. 9:
Zostatok čistej mzdy nepresahuje sumu 284,74 € – prednostná pohľadávka
Voči povinnému je nariadená exekúcia, nedoplatok poistného na sociálne poistenie (prednostná pohľadávka). Na jej úhradu sa použije druhá a prvá tretina zostatku čistej mzdy. Povinný je ženatý, vyživuje 3 deti. Aká suma z jeho čistej mzdy sa použije na úhradu pohľadávky?

Odpoveď:

Na úhradu pohľadávky sa v tomto prípade použije suma 18,82 €.

Odpoveď:

Na úhradu pohľadávky sa v tomto prípade použije suma 227,38 €.

Pri výkone zrážok zo mzdy podľa OSP ide o prípady, keď je potrebné zabezpečiť výkon rozhodnutia na základe občianskeho súdneho konania, v ktorom súd rozhodol spor vyplývajúci z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov. Zrážky zo mzdy podľa EP sa vykonávajú na základe exekučného príkazu v prípade, keď povinný v súdom určenej lehote nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie podľa EP.

Povinnosti platiteľa mzdy

Informáciu o povinnosti zrážky realizovať získava zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru zamestnanca. Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať každému zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) a v zmysle § 75 ods. 2 ZP okrem iného v ňom uviesť:

• či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky,
• v čí prospech,
• v akej výške,
• v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky vykonávať.

Takýmto spôsobom odovzdá informáciu o potrebe zrážky realizovať budúcemu zamestnávateľovi.

Pri prijímaní zamestnanca do zamestnania:

• si môže zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 5 ZP vyžiadať od novoprijatého zamestnanca (od fyzickej osoby, ktorá už bola zamestnaná) potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list vystavený jeho posledným zamestnávateľom, ktorý obsahuje informáciu o vykonávaných zrážkach zo mzdy,
• je zamestnávateľ povinný podľa § 84 EP preveriť, či v potvrdení nie súuvedené informácie o tom, či boli vykonávané zrážky a či bol vydaný exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech.

Podľa § 84 EP platí, že ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech. Takéto potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, ktorý uňho prestal pracovať.

Ak zistí ten, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, oznámi to bezodkladne exekútorovi, ktorý vydal tento príkaz.

Exekútor doručí tomu, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, do vlastných rúk príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz podľa § 67 a § 68 EP, oboznámi ho s doterajším priebehom exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie, prikáže mu, aby odo dňa, keď sa mu príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.

Rovnako to platí podľa § 294 OSP, v ktorom sa ustanovenia vzťahujú na súd, ktorý výkon zrážok nariadil.

Otázka č. 11:
Ako postupuje platiteľ mzdy pri výkone zrážok v prospech oprávneného?

Odpoveď:
Povinnosti platiteľa mzdy pri výkone zrážok v prospech oprávneného sú:

• nevyplatiť povinnému odo dňa doručenia exekučného príkazu tú časť mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok, pričom musí rešpektovať nariadenie vlády, ktoré určuje nepostihnuteľnú časť mzdy;
• vyplácať oprávnenému (v niektorých prípadoch exekútorovi) odo dňa doručenia exekučného príkazu sumy zrazené zo mzdy povinného. V prípade, že sa vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu;
• oznámiť exekútorovi, ak nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinný počas 3 mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky;
• oznámiť exekútorovi, že dočasná PN zamestnanca trvá viac ako 10 dní;
• platiteľ mzdy je povinný tieto skutočnosti oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. V takom prípade exekútor doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne;
• bezodkladne informovať exekútora o skončení PN. Po skončení PN vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy;
• oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca, skutočnosť, že zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku alebo že zamestnanec alebo zamestnankyňa nastúpila na rodičovskú dovolenku, ako aj ukončenie čerpania tejto dovolenky a oznámiť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské;
• viesť evidenciu o sumách zrazených zo mzdy povinného a výške súm zaslaných na účet oprávneného, ako i sledovať výšku zostávajúcich pohľadávok, doposiaľ neuhradených platieb;
• do 1 týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz, že povinný uňho prestal pracovať. Zároveň zaslať exekútorovi vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným. Oznámiť exekútorovi, pre ktoré pohľadávky bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a aké poradie majú tieto pohľadávky;
• oznámiť exekútorovi, ak prijíma do pracovného pomeru zamestnanca a zistí (zo zápočtového listu), že je potrebné realizovať výkon zrážok zo mzdy. Na tomto základe exekútor doručí novému zamestnávateľovi príkaz na pokračovanie exekúcie a oboznámi ho s priebehom doterajšej exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok.

Rovnako to platí podľa OSP, v ktorom sa ustanovenia vzťahujú na súd, ktorý výkon zrážok nariadil.

Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosti súvisiace s výkonom exekučných zrážok, môže sa oprávnený v zmysle § 86 EP na súde domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.

Za neplnenie povinností uvedených v § 84 EP a § 86 EP môže súd na návrh exekútora uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na všetky jeho mzdy. Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať a zrazené sumy môže oprávnenému vyplácať odo dňa, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie.

Spolupráca platiteľa mzdy s exekútorom

Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Exekútor potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Exekútor môže tiež určiť, najmä ak sa vykonávajú zrážky už len na bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.

Ak zrážky zo mzdy vykonáva niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy exekútorovi. Exekútor preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí exekútor zo zrazenej sumy oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke a zvyšok vráti povinnému. Výplatu zrazenej sumy oprávnenému, ako aj vrátenie jej zvyšku povinnému vykoná exekútor do 7 dní odo dňa jej prijatia.

Rovnako to platí podľa OSP, v ktorom sa ustanovenia vzťahujú na súd, ktorý výkon zrážok nariadil.

Otázka č. 12:
Na základe doručeného rozhodnutia o povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy sa zamestnávateľ prostredníctvom mzdovej účtovníčky obrátil na exekútora s požiadavkou o pomoc pri vyčíslení sumy zrážky. Má exekútor právo takúto pomoc odmietnuť?

Odpoveď:
Nie, exekútor je povinný spolupracovať. V § 78 EP sa ustanovuje, že ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, exekútor určí, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich. Podľa § 81 ods. 1 EP tiež platí, že ak sa vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu.

Obdobne, pri výkonoch rozhodnutia súdu pri zrážkach podľa OSP, v § 288 OSP sa ustanovuje, že ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, súd určí, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich. Podľa § 291 ods. 1 OSP tiež platí, že ak sa z vykonaných zrážok má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu súdu, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu.

Poradie uspokojovania pohľadávok

Otázka č. 13:
Aké pravidlá platia pre poradie uspokojovania pohľadávok?

Odpoveď:

• Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.
• Ak podľa § 71 ods. 1 EP sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia ostatné prednostné pohľadávky.
• Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného.
• Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.
• Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie. Ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.
• Obdobne postup vykonávania zrážok upravujú aj ustanovenia § 280 OSP. Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia OSP, je neprípustné, a to i keď s tým povinný súhlasí.

Príklad č. 3:
Zamestnávateľovi boli doručené exekučné príkazy na vykonávanie zrážok zo mzdy jeho zamestnancov takto:

1. Zamestnanec č. 1:
   Dňa 15. 3. 2012 v poradí prvá, neprednostná exekúcia. Dňa 10. 4. 2012 v poradí druhá, neprednostná exekúcia. V prospech prvej, neprednostnej exekúcie bude zamestnávateľ zrážať prvú tretinu. Druhá exekúcia bude v poradí až do vyrovnania prvej pohľadávky. Pohľadávku z druhej exekúcie začne zamestnávateľ uspokojovať z prvej tretiny až po vyrovnaní prvej pohľadávky.
   
2. Zamestnanec č. 2:
   1. 3. 2012 v poradí prvá, neprednostná exekúcia. Dňa 15. 3. 2012 v poradí druhá, prednostná exekúcia. V prospech prvej, neprednostnej exekúcie bude zamestnávateľ zrážať prvú tretinu. V prospech prednostnej exekúcie bude zrážať druhú tretinu.
   
   Dňa 10. 4. 2012 je zamestnávateľovi doručený ďalší exekučný príkaz na uspokojovanie výživného na maloletého syna tohto zamestnanca.
   
   Poradie, v akom bude zamestnávateľ uspokojovať tieto tri pohľadávky, je nasledovné:
   z druhej tretiny výživné a prednostnú pohľadávku, z prvej tretiny neprednostnú pohľadávku.
   
   Ak by druhá tretina nestačila na uspokojenie výživného a celej sumy prednostnej pohľadávky, zvyšok pohľadávky sa uspokojí z prvej tretiny. V takomto prípade sa ale rešpektuje poradie, akú prednostná pohľadávka získala, čiže v prípade uspokojovania z prvej tretiny už nemá prednosť pred neprednostnou pohľadávkou.
   Iba z druhej tretiny čistej mzdy sa zrážajú zrážky na prednostné pohľadávky v poradí: bežné výživné, dlžné výživné, ostatné prednostné pohľadávky podľa poradia, v akom boli doručené zamestnávateľovi.
   
3. Zamestnanec č. 3:
   Dňa 2. 4. 2012 dva exekučné príkazy na neprednostné pohľadávky. Obidve neprednostné pohľadávky budú uspokojované pomerne z prvej tretiny.

Dohoda povinného s oprávneným

Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia EP, je podľa § 73 EP prípustné len v prípade, ak s tým povinný súhlasí. Ustanovenie § 70 EP tým nie je dotknuté, teda povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma, ktorej spôsob výpočtu ustanovuje nariadenie vlády.

Ak sa oprávnený s povinným dohodne, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovuje § 69 až § 72 EP, a ak to obaja oznámia exekútorovi, vyzve exekútor platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa EP. Ak ju prevýši, vykoná platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu ustanovenom v § 69 až § 72 EP.

Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť exekútorovi, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok odvoláva. Exekútor o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy. Príkaz exekútora na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí ďalší príkaz na začatie exekúcie alebo upovedomenie exekútora, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho príkazu v plnom rozsahu.

Otázka č. 14:
Zamestnanec sa obráti na zamestnávateľa s požiadavkou, aby mu zrážal pravidelne mesačne sumu 200 € na uspokojenie pohľadávky, pretože chce mať dlh čo najskôr splatený. Môže zamestnávateľ zamestnancovi vyhovieť aj v takom mesiaci, kedy je jeho mzda a iné príjmy nízke a zrážka v tejto sume by bola nad rámec ustanovený v nariadení vlády?

Odpoveď:
Zamestnávateľ je zodpovedný za správny výpočet a vykonanie zrážky v správnej sume. Ak má zamestnanec záujem, aby sa zrážala vyššia suma, ako určuje nariadenie vlády, je možné v niektorých prípadoch zraziť mu na základe jeho písomného súhlasu aj vyššiu sumu, ale iba za podmienok ustanovených v EP, OSP a ZSD.
Ak ide o zrážku podľa EP, tak sa podľa § 73 EP nesmie siahnuť na základnú sumu ustanovenú nariadením vlády.
Vyššia suma zrážky nie je prípustná ani vtedy, ak s tým zamestnanec súhlasí, ak ide o:

• zrážku podľa OSP,
• zrážku na základe dohody podľa § 551 ObZ,
• zrážku na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom na uspokojenie pohľadávky zamestnávateľa.

Zrážky vo vyššej sume, ako určuje nariadenie vlády, sú prípustné bez obmedzenia iba v takom prípade, ak s tým zamestnanec (daňový dlžník) súhlasí a ide o daňovú exekúciu podľa ZSD.

Čistá mzda

Podľa EP a OSP sa zrážky vykonávajú z čistej mzdy a iných príjmov povinného do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva.

Čistá mzda sa vypočíta:

• podľa § 69 ods. 1 EP tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie,
• podľa § 277 OSP tak, že od mzdy sa odpočíta daň z príjmov fyzických osôb.

Podľa § 69 ods. 2 EP a podľa § 277 ods. 2 OSP sa do čistej mzdy nezapočítava prídavok na dieťa a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to predovšetkým pri pracovných cestách.

Do čistej mzdy sa započítavajú aj:

• podľa § 277 OSP a § 69 EP čisté odmeny za vedľajšiu činnosť,
• podľa § 69 ods. 2 EP náborový príspevok a hodnota naturálií.

Iné príjmy

Podľa § 89 EP sa ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy použijú aj na exekúciu zrážkami:

• z pracovnej odmeny členov družstiev a
• z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

POZNÁMKA
Ak ide o exekúciu zrážkami z dôchodku občana, ktorý je povinný platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, tak podľa § 89 ods. 3 EP nepodlieha exekúcii suma potrebná na platenie tejto úhrady a suma rovnajúca sa povinnému zostatku z príjmu občana po zaplatení tejto úhrady.

Ak ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý z tohto dôchodku platí náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, tak podľa § 299 ods. 2 OSP nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v takom ústave.

Podľa § 299 OSP sa ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy použijú i na výkon rozhodnutia zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä:

• z náhrady mzdy, náhrady za pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, z dávky sociálneho poistenia, z dávky sociálneho zabezpečenia,
• ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného pre maloleté dieťa, aj z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
• z odmeny plynúcej z dohody o pracovnej činnosti.

Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.

Pokiaľ sa v ustanoveniach o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia tiež na právnickú a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný nárok na niektoré z uvedených príjmov. Ak má povinný popri práve na mzdu právo i na iný príjem uvedený v § 299 OSP, postupuje sa tak, ako keby šlo o niekoľko miezd.

Ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy získa namiesto mzdy alebo popri nej právo na niektorý z uvedených príjmov, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na tento príjem.

Výkon zrážok pri výplate mzdy po častiach

Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok oprávnenému vykoná však vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.

V prípade, že sa príkaz na začatie exekúcie doručí platiteľovi mzdy až potom, keď už bola časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa povinnému vykonávajú zrážky.

Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa potom vypočítajú s konečnou platnosťou zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už vyplatili.

Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.

Postup pri výkone daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je upravený ustanoveniami § 98 až § 106 ZSD. Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na právnickú alebo fyzickú osobu – zamestnávateľa, voči ktorému má daňový dlžník – zamestnanec, nárok na mzdu alebo plat.

Otázka č. 15:
Zamestnávateľovi bol doručený daňový exekučný príkaz na vymáhanie nedoplatku na dani voči jeho zamestnancovi – daňovému dlžníkovi. Z akých príjmov, ktoré zamestnávateľ v príslušnom mesiaci zamestnancovi zúčtuje, môže vykonať zrážku? Ide o zamestnanca, ktorý má u zamestnávateľa popri pracovnom pomere uzatvorenú aj dohodu o vykonaní práce. Ak je zamestnanec práceneschopný a zamestnávateľ mu vyplatí náhradu mzdy za prvých 10 dní jeho práceneschopnosti, môže vykonať zrážku v prospech daňovej exekúcie aj z tohto príjmu?

Odpoveď:
Daňovej exekúcii podlieha mzda zamestnanca a všetky príjmy, ktoré získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy, ak nie sú ZSD alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené. Ak má zamestnanec, ktorý je daňovým dlžníkom, popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

Iným príjmom na tieto účely sa podľa § 106 ods. 1 ZSD rozumie pracovná odmena člena družstva a príjem, ktorý zamestnancovi nahrádza odmenu za prácu, teda v tomto prípade aj odmena vyplácaná na základe dohody o vykonaní práce a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

POZNÁMKA:
Iným príjmom na účely daňovej exekúcie, ktorý ale nevypláca zamestnávateľ, sú aj dávky sociálneho poistenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia.

Otázka č. 16:
Ktoré príjmy daňového dlžníka nepodliehajú daňovej exekúcii?

Odpoveď:
Podľa § 99 ods. 4 ZSD a § 106 ods. 4 ZSD daňovej exekúcii nepodlieha:

a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu podľa § 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSS“),
b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa § 73 ods. 1 až 7 ZSS, ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby,
c) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
d) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa § 19 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
e) štátne sociálne dávky poskytované napríklad podľa zákona č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákona č. 280/2002 Z. z.o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov,
f) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov,
g) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru podľa § 64 až § 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 106 ods. 2 ZSD daňovej exekúcii nepodliehajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Otázka č. 17:
Ako oznamuje správca dane zamestnávateľovi, že má povinnosť realizovať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy zamestnanca?

Odpoveď:
Ak správca dane vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy podľa § 92 ods. 1 ZSD, tak doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy daňovému dlžníkovi a jeho zamestnávateľovi. Zamestnávateľovi zašle oznámenie, že sa voči jeho zamestnancovi – daňovému dlžníkovi, začalo daňové exekučné konanie. V oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie, a rodné číslo zamestnanca.

Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa § 92 ods. 2 ZSD obsahuje:

• označenie platiteľa mzdy,
• ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu poisťovňu.

Otázka č. 18:
Aké povinnosti má zamestnávateľ pri realizácii daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca, ktorý má daňový nedoplatok?

Odpoveď:
Zamestnávateľ je povinný:

• od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať (podľa § 100 ods. 4 ZSD) zo mzdy zamestnanca, ktorý je daňovým dlžníkom, sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa § 278 a § 279 OSP a § 69 až § 73 EP;
• vyplácať zamestnancovi z mesačnej mzdy a iných príjmov sumu určenú nariadením vlády;
• poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane, ktorý je uvedený v daňovom exekučnom príkaze. Podľa § 100 ods. 5 ZSD je zamestnávateľ oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia nariadenia vlády, len vtedy, ak s tým zamestnanec súhlasí;
• oznámiť správcovi dane v lehote do 8 dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky;
• bezodkladne oznámiť správcovi dane, že zamestnancovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej vznikol nárok na nemocenské, pretože trvá viac ako 10 dní a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi pobočke Sociálnej poisťovne, že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať podľa § 100 ods. 4 ZSD (zrážať sumy na úhradu daňového nedoplatku) až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Spolu s oznámením správca dane zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu;
• bezodkladne oznámiť správcovi dane skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti a skutočnosť, že zrážky zo mzdy opäť vykonáva zamestnávateľ;
• bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že zamestnanec nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo ukončil čerpanie tejto dovolenky a uviesť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské alebo nemocenské. Správca dane bezodkladne zašle pobočke Sociálnej poisťovne rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu;
• prestať vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku;
• oznámiť správcovi dane v lehote do 8 dní od skončenia pracovného pomeru zamestnanca, ktorý je daňovým dlžníkom, že už nie je jeho platiteľom mzdy.

Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú ZSD, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa § 155 ZSD, napríklad v sume od 60 € do 3 000 € v prípade, ak ide o delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) ZSD, teda o nesplnenie povinnosti uloženej rozhodnutím správcu dane. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa ZSD vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku.

POZNÁMKA
Správca dane rovnako postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní povinnosti určené v daňovom exekučnom príkaze.

Otázka č. 19:
Ako sa postupuje pri daňovej exekúcii v prípadoch, ak zamestnávateľ vyplatí iba časť mzdy?

Odpoveď:
Podľa § 102 ZSD platí, že ak:

• zamestnávateľ vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať zamestnancovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca;
• sa daňový exekučný príkaz doručí až potom, ako bola časť mesačnej mzdy zamestnancovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená;
• sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa zamestnancovi vykonávajú zrážky. Mzda za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali zamestnancovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili;
• sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, je potrebné vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.

Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky.

Príklad č. 4:
Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi hrubú mzdu za mesiac apríl 2012 v sume 720 €. Dňa 20. 4. 2012 vyplatí zamestnancovi zálohu na mzdu, časť čistej mzdy v sume 140 €. Výplatný termín je 15. 5. 2012, ale 3. 5. 2012 je zamestnávateľovi doručený príkaz na začatie daňovej exekúcie. Keďže záloha bola vyplatená pred doručením exekučného príkazu, vyplatenú sumu nemožno brať do úvahy. Zrážky sa zamestnancovi vykonajú tak, ako keby mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená

Výkon daňovej exekúcie pri zmene zamestnávateľa

Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu zmení zamestnancovi zamestnávateľ, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu u jeho nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému zamestnávateľovi dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že bol vydaný daňový exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový zamestnávateľ skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.

Otázka č. 20:
V akých prípadoch nedochádza podľa ZSD k zmene zamestnávateľa na účely výkonu daňovej exekúcie?

Odpoveď:
Za zmenu platiteľa mzdy sa na účely výkonu daňovej exekúcie nepovažuje, ak zamestnanec po doručení daňového exekučného príkazu

• získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú mu vyplatí zamestnávateľ,
• získa nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu vypláca pobočka Sociálnej poisťovne.

Otázka č. 21:
Aké povinnosti má zamestnanec, ktorý je daňovým dlžníkom, v prípade, že uňho dochádza k zmene zamestnávateľa z dôvodu skončenia pracovného pomeru a následne k vzniku nového pracovného pomeru?

Odpoveď:
Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný:

• predložiť zamestnávateľovi písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý uňho skončil pracovný pomer;
• oznámiť túto skutočnosť do 8 dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz.

Za nesplnenie týchto povinností môže správca dane uložiť zamestnancovi pokutu podľa § 155 ZSD v sume od 60 € do 3 000 €.

Otázka č. 22:
Aké povinnosti má zamestnávateľ, ak jeho zamestnancovi, ktorý je daňovým dlžníkom, skončí alebo vznikne pracovný pomer?

Odpoveď:
Každý zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi, ktorý uňho skončil pracovný pomer, písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť novému zamestnávateľovi od predchádzajúceho zamestnávateľa písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Nový zamestnávateľ po predložení písomného vyhlásenia oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.

Správca dane doručí do vlastných rúk novému zamestnávateľovi pôvodný daňový exekučný príkaz, na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy zamestnanca a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.

Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy. Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.

Všetci účastníci daňového exekučného konania sú povinní dodržiavať postup ustanovený ZSD, inak sa na nich vzťahujú pokuty podľa § 155 ZSD za správne delikty taxatívne určené v § 154 ZSD.