Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Zamestnanec (2 zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti)

Zamestnancom na účely výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti definovaným v § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je:

• fyzická osoba v pracovnom pomere,
• fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere,
• fyzická osoba v služobnom pomere,
• člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu,
• ústavný činiteľ, verejný ochranca práv,
• predseda vyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta v mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,
• poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva v mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
• pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,
• riaditeľ štátneho podniku.

Zamestnancom na účely výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti nie je:

• fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody aj v prípade, ak je zaradená do práce.

Zamestnancom na účely výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti nie je:

• ani fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zamestnávateľ (§ 3 zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti)

Zamestnávateľom na účely výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti definovaným v § 7 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je pre:

• fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere,
• fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,
• fyzickú osobou v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická osoba vykonáva štátnu službu,
• člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, družstvo,
• ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv,
• predsedu vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave, pre starostu v mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach a pre primátora mesta mesto,
• poslanca vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave a pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach,
• fyzickú osobu, ktorá je pestúnom v zariadení pestúnskej starostlivosti, vyšší územný celok alebo obec, ktorý zriadil zariadenie pestúnskej starostlivosti,
• riaditeľa štátneho podniku štátny podnik.

Zamestnávateľom na účely výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti nie je pre:

• fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.

Zamestnávateľomna účely výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti nie je:

• ani právnická osoba alebo fyzická osoba, pre ktorú zamestnanec vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Právnická osoba je zamestnávateľ, ak jej sídlo alebo adresa jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky.

Fyzická osoba je zamestnávateľ, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Príklad č. 1:
Pracovník vykonáva u zamestnávateľa práce na základe dohody o pracovnej činnosti od 1. januára 2010 dve hodiny denne. Dňa 9. augusta 2010 sa stal práceneschopným.
Pracovník nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, lebo nie je zamestnancom v zmysle zákona o sociálnom poistení, t. j. nie je z tohto pracovného vzťahu povinne nemocensky poistenou osobou.

Podmienky nároku na náhradu príjmu (§ 4, 5 a 6 zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti)

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec:

• ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie
• a súčasne nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1 až 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec:

• ak má počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti – dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote po skončení pracovného pomeru,
• ak má počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na materské podľa § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v  znení neskorších predpisov,
• ak má počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, uvedené neplatí, ak zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca,
• ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• ak porušil liečebný režim určený lekárom, a to odo dňa porušenia liečebného režimu; liečebný režim je podľa ustanovenia § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár,
• ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

POZNÁMKA
Zamestnávateľ má právo so súhlasom zamestnanca vykonať kontrolu, či sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiava na mieste, ktoré uviedol lekár na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Túto kontrolu by mali vykonať spoločne aspoň dvaja zástupcovia zamestnávateľa, aby sa predišlo neskorším problémom pri dokazovaní tvrdenia, či sa zamestnanec zdržiaval alebo nezdržiaval na určenom mieste. Ak zamestnávateľ kontrolou zistí, že zamestnanec sa bez súhlasu lekára nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti, stráca nárok na náhradu príjmu, a to od dňa zistenia tejto skutočnosti až do uplynutia 10. kalendárneho dňa trvania pracovnej neschopnosti, prípadne do uplynutia pracovnej neschopnosti, podľa toho, ktorý deň nastane skôr.
Zamestnávateľ potvrdí na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ v časti II. určenej pre pobočku Sociálnej poisťovne pri žiadosti o nemocenské, či mal zamestnanec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a za aké obdobie. Ak zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu, uvedie dátum, odkedy porušil liečebný režim. Zamestnávateľ tiež na tlačive uvádza dátum, odkedy má zamestnanec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti v polovičnej výške z dôvodu, že sa stal práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

Nárok na náhradu príjmu zaniká zamestnankyni:

• ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom dočasne práceneschopná a vznikol jej nárok na materské.

Poskytovanie náhrady príjmu (§ 7 zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti)

Náhradu príjmu vypočíta a následne vypláca zamestnancovi zamestnávateľ vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu.

Náhradu príjmu je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu. Uvedená splatnosť je rovnaká, ako je ustanovená splatnosť mzdy podľa § 129 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Mzda je tiež splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Nárok na náhradu príjmu sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrí.

Povinnosti zamestnanca pri uplatňovaní nároku na náhradu príjmu (§ 9 zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti)

Zamestnanec si uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa predložením dielu IIa. Žiadosť o náhradu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktoré mu vystavil ošetrujúci lekár prípadne príslušné zdravotnícke zariadenie (napr. nemocnica).

Zamestnanec je povinný:

• preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu,
• v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, dodržiavať liečebný režim určený lekárom; liečebný režim je podľa ustanovenia § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár.

POZNÁMKA
Zamestnávateľ na zadnej strane dielu IIa. tlačiva doplní do časti „Záznamy platiteľa náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca“:

• denný vymeriavací základ v zmysle § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
• začiatok a skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti,
• údaj, či došlo u zamestnanca k zníženiu sumy náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
• dátum porušenia liečebného režimu, ak k nemu došlo,
• počet dní dočasnej pracovnej neschopnosti,
• sumu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
• výšku zníženej sumy náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
• a dátum a podpis zamestnávateľa.

Výška náhrady príjmu (§ 8 zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti)

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za kalendárne dni od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti najdlhšie do desiateho dňa (vrátane)trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Ak dočasná pracovná neschopnosť trvá aj naďalej, od jedenásteho dňa poskytuje Sociálna poisťovňa zamestnancovi nemocenské z prostriedkov nemocenského poistenia. Žiadosť je nutné doručiť do Sociálnej poisťovne najneskôr do troch dní po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Prílohou tlačiva je „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“, prípadne aj iné prílohy (napríklad „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla následkom úrazu). Uvedené prílohy sú k dispozícii aj na webovej stránke Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk.

Výška náhrady príjmu je v období:

• od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a
• od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

Ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia zamestnancov, v kolektívnej zmluve je možné dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu iba vo výške polovice náhrady príjmu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

Príklad č. 2:
Zamestnanec bol dočasne práceneschopný 10 dní. Jeho denný vymeriavací základ je suma 10,7611 €/deň.
Náhrada príjmu za prvé 3 dni: 25 % z 10,7611 je 2,690275 x 3 dni je 8,070825 €
Náhrada príjmu počas ďalších 7 dní: 55 % z 10,7611 je 5,918605 x 7 dní je 41,430235 €
Celková suma náhrady príjmu za 10 dní pracovnej neschopnosti je po zaokrúhlení na celé eurocenty nahor 49,51 €. Keďže dočasná pracovná neschopnosť nastala u zamestnanca v opitosti, má nárok na náhradu príjmu iba vo výške polovice náhrady príjmu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, v tomto prípade to bude suma 24,76 €.

Denný vymeriavací základ na určenie výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa vypočíta v zmysle ustanovenia § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rovnako ako denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky.

To znamená, že denný vymeriavací základ na určenie výšky náhrady príjmu je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých zamestnanec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

                           súčet VZ na nemocenské poistenie  v rozhodujúcom období
Denný VZ  =  ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
                                            počet dní rozhodujúceho obdobia 

VZ = vymeriavací základ

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca na účely určenia výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je rozhodujúce obdobie určené v zmysle ustanovenia § 54 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu v zmysle  ustanovenia § 54 ods. 1 je  kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Príklad č. 3:
Zamestnancovi vznikol pracovný pomer dňa 1. 7. 2006. Nemocensky poistený je dňom nástupu do zamestnania, t. j. od 1. 7. 2006. Dočasne práceneschopný je od 23. augusta 2010.
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu tohto zamestnanca je rok 2009 (1. 1. 2009 – 31. 12. 2009), ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca.

Ustanovenia § 54 ods. 2 určujú rozhodujúce obdobie v prípadoch, ak nemocenské poistenie zamestnanca trvalo kratšie ako kalendárny rok. Ak zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie

a) v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka,
b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť,
c) v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Príklad č. 4:
Zamestnancovi vznikol pracovný pomer dňa 10. 3. 2009. Dočasne práceneschopný je od 15. 6. 2010.
Nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, a rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka.
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu tohto zamestnanca je obdobie od 10. 3. 2009 do 31. 12. 2009.

Príklad č. 5:
Zamestnancovi vznikol pracovný pomer dňa 25. 1. 2010. Dočasne práceneschopný je od 30. 7. 2010.
Nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť a rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu tohto zamestnanca je obdobie od 25. 1. 2010 do 30. 6. 2010.

Príklad č. 6:
Zamestnancovi vznikol pracovný pomer dňa 1. 8. 2010. Dočasne práceneschopný je od 25. 8. 2010.
Nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť a rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu tohto zamestnanca je obdobie od 1. 8. 2010 do 24. 8. 2010.

Počet dní rozhodujúceho obdobia

Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia:

• za ktoré zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a 
• obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Obdobia, kedy zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:

• obdobie, počas ktorého sa zamestnankyni poskytuje materské,
• obdobie od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období,
• obdobie, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného,
• obdobie, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
• obdobie, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

Príklad č. 7:
Zamestnancovi vznikol pracovný pomer dňa 1. 4. 2008. Dočasne práceneschopný bol od 15. 6. 2010. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009. V rozhodujúcom období bol spolu 28 dní práceneschopný a 6 dní ošetroval choré dieťa.
Počet dní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu je v tomto prípade 365 – 28 – 6 = 331 dní.   

Obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie:

• čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy alebo čerpanie služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem (neplatené voľno) okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku (ak ale neplatené voľno trvá iba niekoľko hodín počas pracovného dňa, napr. 3 hodiny, nemá to za následok prerušenie obdobia poistenia),
• dlhodobé uvoľnenie z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• neospravedlnená neprítomnosť v práci (absencia),
• výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a  počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
• ošetrovanie fyzickej osoby (choré dieťa, chorý manžel, chorá manželka, chorý rodič alebo chorý rodič manžela/manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou) alebo starostlivosť o dieťa do desiatich rokov veku, od 11. dňa potreby ošetrovania do skončeniapotreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,
• ak ide o ženu, čerpanie rodičovskej dovolenky a ak ide o muža, obdobie, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku anemá nárok na materské, lebo mužovi sa poskytuje materské spravidla počas rodičovskej dovolenky,
• obdobie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Príklad č. 8:
Zamestnancovi vznikol pracovný pomer dňa 1. 12. 2008. Dočasne práceneschopný bol od 15. 6. 2010. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009. V rozhodujúcom období čerpal spolu 12 dní neplatené voľno a spolu 15 dní bol práceneschopný.
Počet dní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu je v tomto prípade 365 – 12 – 15 = 338 dní.   

Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie

Pri výpočte denného vymeriavacieho základu na účely určenia náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca počas roka 2010 sa používa z minulých období iba rozhodujúce obdobie roka 2009.

Minimálna suma vymeriavacieho základu

V roku 2009 bola pre zamestnanca minimálnou hranicou vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie minimálna mzda zamestnancov v  pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k prvému dňu mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie. Od 1. januára 2009 až do 31. decembra 2009 to bola suma 295,50 €.

Rovnako do 31. decembra 2009 bol v § 138 ods. 10 zákona stanovený nižší minimálny vymeriavací základ iba v prípade, ak mal zamestnanec dohodnutý kratší pracovný čas, ak neodpracoval celý mesačný fond pracovného času a ak bola zamestnancovi poskytovaná suma náhrady mzdy poskytnutá z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa.

S účinnosťou od 1. januára 2010 bol zrušený minimálny vymeriavací základ zamestnancov na účely zákona o sociálnom poistení.

Maximálna suma vymeriavacieho základu

• Od 1. januára 2009 do 30. júna 2009 bola maximálna suma vymeriavacieho základu vo výške 1,5-násobku 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, t. j. suma 1 003,09 €.
• Od 1. júla 2009 do 31. decembra 2009 bola maximálna suma vymeriavacieho základu vo výške 1,5-násobku 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, t. j. suma 1 084,55 €.
• Od 1. januára 2010 do 30. júna 2010 bola maximálna suma vymeriavacieho základu vo výške 1,5-násobku 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku v ktorom sa platí poistné, t. j. suma 1 084,55 €.
• Od 1. júla 2010 do 31. decembra 2010 je maximálna suma vymeriavacieho základu vo výške 1,5-násobku 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, t. j. suma 1 116,75 €.
• Ak nemocenské poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia, kedy bola vylúčená povinnosť platiť poistné, najnižšia a najvyššia suma vymeriavacieho základu sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň sa vynásobí počtom kalendárnych dní poistenia, konečná suma sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ  pri určení výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa používa, ak:

• poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo
• dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t. j. dočasná pracovná neschopnosť vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca sa určí ako:

• jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za  kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Príklad č. 9:
Zamestnancovi vznikol prvý pracovný pomer dňa 1. 7. 2010. Do práce nenastúpil, lebo sa stal dočasne práceneschopný. V pracovnej zmluve mal dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 508 €.
Pretože zamestnanec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, pri určení výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa použije pravdepodobný denný vymeriavací základ.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ bude mať hodnotu 508 : 30 = 16,9334 €/deň po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor.

Náhrada príjmu a zákon o dani z príjmov

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi nepodlieha u zamestnanca dani z príjmov na základe ustanovenia § 5 ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi v súlade s ustanoveniami tohto zákona (zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu) je u zamestnávateľa súčasťou daňových výdavkov (nákladov) v súlade s ustanoveniami § 19 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Náhrada príjmu a zdravotné a sociálne poistenie

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplatená zamestnancovi nevstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca ani zamestnávateľa na platenie poistného na verejné zdravotné poistenie.

Rovnako nevstupuje náhrada príjmu ani do vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa na platenie poistného na sociálne poistenie (poistenie nemocenské, starobné, invalidné, úrazové, garančné, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity).

Obdobie vyplácania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, to znamená obdobie od prvého dňatrvania dočasnej pracovnej neschopnosti najdlhšie do desiateho dňa(vrátane)trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, sa neuvádza ani na Evidenčnom liste dôchodkového poistenia do rubriky „Kalendárne dni vylúčených dôb“. Tu sa uvádza okrem iných období iba počet kalendárnych dní obdobia, po ktoré mal zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré vypláca príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.

Príklad č. 10:
Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. februára 2005. Dočasná pracovná neschopnosť mu vznikla 23. augusta 2010 a trvala do 31. augusta 2010, spolu 9 kalendárnych dní.
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je rok 2009 (1. 1. 2009 – 31. 12. 2009), ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla pracovná neschopnosť zamestnanca.

VZ = vymeriavací základ
RO = rozhodujúce obdobie
NP = nemocenské poistenie
DPN = dočasná pracovná neschopnosť

Výpočet denného vymeriavacieho základu zamestnanca:
12 172,30 € : 354 dní = 34,3851 €

Hrubá mzda zamestnanca bola v roku 2009 vyššia ako maximálny vymeriavací základ v rozhodujúcom období podľa zákona o sociálnom poistení. Výnimkou boli mesiace, v ktorých bol zamestnanec dočasne práceneschopný. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa preto neurčuje z hrubej mzdy, ale zo sumy vymeriavacieho základu.

Výpočet náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca:
Náhrada príjmu za prvé 3 dni: 25 % z 34,3851 je 8,596275 x 3 dni je 25,788825 €
Náhrada príjmu počas ďalších 6 dní: 55 % z 34,3851 je 18,911805 x 6 dní je 113,47083 €
Celková suma náhrady príjmu za 9 dní pracovnej neschopnosti je po zaokrúhlení na celé eurocenty nahor 139,26 €.

Príklad č. 11:
Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. októbra 2005. Dočasná pracovná neschopnosť mu vznikla 22. júla 2010 a trvala do 8. augusta 2010, spolu 18 kalendárnych dní.
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je rok 2009 (1. 1. 2009 – 31. 12. 2009), ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla pracovná neschopnosť zamestnanca.

VZ = vymeriavací základ
RO = rozhodujúce obdobie
NP = nemocenské poistenie
DPN = dočasná pracovná neschopnosť

Výpočet denného vymeriavacieho základu zamestnanca:
3 820,16 € : 355 dní = 10,7611 €

Hrubá mzda zamestnanca bola v roku 2009 nižšia ako maximálny vymeriavací základ v rozhodujúcom období podľa zákona o sociálnom poistení. Vymeriavací základ na výpočet denného vymeriavacieho základu sa teda rovná hrubej mzde. V mesiaci február 2009 je výška vymeriavacieho základu nižšia ako minimálny vymeriavací základ z dôvodu, že zamestnanec mal v mesiaci 10 dní dočasnú práceneschopnosť.

Výpočet náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca:
Náhrada príjmu za prvé 3 dni: 25 % z 10,7611 je 2,690275 x 3 dni je 8,070825 €
Náhrada príjmu počas ďalších 7 dní: 55 % z 10,7611 je 5,918605 x 7 dní je 41,430235 €
Celková suma náhrady príjmu za 10 dní pracovnej neschopnosti je po zaokrúhlení na celé eurocenty nahor 49,51 €.

Dočasná pracovná neschopnosť trvala dlhšie ako 10 dní. Od jedenásteho dňa, t. j. od 1. augusta 2010, poskytuje zamestnancovi nemocenské Sociálna poisťovňa z prostriedkov nemocenského poistenia. Žiadosť je nutné doručiť do Sociálnej poisťovne najneskôr do 3. augusta 2010.

Príklad č. 12:
Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. februára 2010. Dočasná pracovná neschopnosť mu vznikla 30. augusta 2010 a trvala do 3. septembra 2010, spolu 5 kalendárnych dní.
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, t. j. obdobie od 1. februára 2010 do 31. júla 2010.

VZ = vymeriavací základ
RO = rozhodujúce obdobie
NP = nemocenské poistenie

Výpočet denného vymeriavacieho základu zamestnanca:
6 281,30 € : 181 dní = 34,7034 €

Hrubá mzda zamestnanca bola v roku 2010 v mesiacoch jún a júl vyššia ako maximálny vymeriavací základ  podľa zákona o sociálnom poistení.

Výpočet náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca za august 2010:
Náhrada príjmu za prvé 2 dni: 25 % z 34,7034 je 8,67585 x 2 dni je 17,3517 €
Suma náhrady príjmu za 2 dni pracovnej neschopnosti od 30. augusta 2010 do 31. augusta 2010 vyplatená vo vyúčtovaní mzdy za august 2010 je po zaokrúhlení na celé eurocenty nahor 17,36 €.

Výpočet náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca za september 2010:
Náhrada príjmu za ďalšie 3 dni:
Náhrada príjmu 1. 9. 2010: 25 % z 34,7034 je 8,67585 x 1 deň je 8,67585 €
Náhrada príjmu 2. 9. 2010 – 3. 9. 2010: 55 % z 34, 7034 je 19,08687 x 2 dni je 38,17374 €
Suma náhrady príjmu za 3 dni pracovnej neschopnosti od 1. septembra 2010 do 3. septembra 2010  vyplatená vo vyúčtovaní mzdy za september 2010 je po zaokrúhlení na celé eurocenty nahor 46,85 €.