Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy pri vzniku, trvaní a skončení pracovnoprávneho vzťahu – manuál platný od 1. januára 2013 – 3. časť

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý pri výpočte a realizácii zrážok zo mzdy musí postupovať v zmysle právnych predpisov.

10.1. Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce

Zákonník práce ustanovuje vykonávanie zrážok zo mzdy nasledovne:

a) prednostne sa v zmysle § 131 ods. 1 zo mzdy zamestnanca vykonajú zrážky:

• poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení,
• preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona o zdravotnom poistení (individuálne zdravotné poistenie je typom komerčného poistenia a nepatrí k prednostným zrážkam),
• príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec v zmysle zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,
• preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na dani a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v zmysle zákona o dani z príjmov.

POZNÁMKA

Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej uvedenými osobitnými predpismi, zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plní ostatné povinnosti voči týmto inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú, archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú (pozri 2. časť manuálu).

b) po vykonaní prednostných zrážok sa v zmysle § 131 ods. 2 zo mzdy zamestnanca môžu zraziť len:

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
• sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a oprávnený má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia,
• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanie trestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná pokuta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní,
• neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
• náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
• sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť.

Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne i bez súhlasu zamestnanca.

Príklad č. 11:

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi preddavok na cestovné náhrady. Tento preddavok podlieha vyúčtovaniu. Zamestnanec však v termíne určenom na vyúčtovanie preddavkov preddavok nevyúčtoval. Zamestnávateľ mu môže poskytnutý nevyúčtovaný preddavok zraziť zo mzdy, a to i bez súhlasu zamestnanca.

c) ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok sa môžu vykonať len:

• na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 a § 131 ods. 3 Zákonníka práce,
• na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.

Prednostné zrážky sa realizujú v prvom rade. Ostatné zrážky sa realizujú v určenom poradí. Poradie zrážok je stanovené nasledovne:

• pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia – spôsob vykonania zrážok, ako aj poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
• pri peňažných trestoch a náhradách uložených vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu,
• pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom – poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou – poradie sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi,
• pri zmene zamestnávateľa – poradie zrážok u nového zamestnávateľa zostáva nezmenené.

Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívne stanovené v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonať len na základe písomnej dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Písomná forma dohody je základnou podmienkou jej platnosti.

Dohoda o zrážkach zo mzdy môže mať povahu:

• zabezpečovaciu, uzatvorenú v zmysle § 20 ods. 2 ZP, napr. v prípade vzniku povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu, za ktorú zamestnanec zodpovedá,
• uhradzovaciu, uzatvorenú v zmysle § 131 ods. 3 ZP, napr. za účelom realizácie zrážok sporenia, poistenia, splátky úverov a pod.

Právna úprava dohody o zrážkach nevymedzuje náležitosti dohody. Dohoda o zrážkach by mala obsahovať:

• identifikáciu účastníkov dohody, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca,
• dôvod zrážok zo mzdy,
• určenie výšky zrážok,
• údaje pre realizáciu platby (určenie subjektu, voči ktorému sú platby realizované, číslo jeho účtu a pod.),
• dátum vzniku povinnosti zamestnávateľa začať realizovať zrážky.

Príklad č. 12:

Zamestnanec svojím zavinením spôsobil zamestnávateľovi škodu. Škodu v plnej výške uznal a dohodol sa so zamestnávateľom na výške náhrady škody a forme úhrady – zrážkou zo mzdy. Zamestnávateľ môže zrážky realizovať len na základe písomnej dohody o zrážkach uzatvorenej medzi ním a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade, že by zamestnanec škodu neuznal a vyčíslenú škodu nebol ochotný uhradiť, zamestnávateľ nemá právo realizovať náhradu škody zrážkou zo mzdy zamestnanca. Náhradu škody môže vymáhať iba súdnou cestou.

10.2. Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe rozhodnutí v zmysle:

• zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
• zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučného poriadku,
• zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správneho poriadku,
• zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňového poriadku,

pričom je povinný postupovať v zmysle nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia č. 469/2008 Z. z., ktoré vláda vydala podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku.

UPOZORNENIE

Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma.

Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima, ktoré je od 1. 7. 2012 vo výške 194,58 € mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu a po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol pozostáva z nasledovných súm:

• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy zamestnanca – 60 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 116,74 €,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 48,64 €, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú zo mzdy oboch rodičov, započítava sa 25 % životného minima každému z nich osobitne,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 48,64 €,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa – 70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy, po zaokrúhlení na najbližší eurocent, t. j. od 1. 7. 2012:
  • 81,72 € na plnoletú fyzickú osobu,
  • 34,05 € na každú ďalšiu osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné, suma sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej sa pohľadávka výživného vymáha,
  • 34,05 € na manžela, aj keď má vlastný príjem,
• suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zamestnanca zrazí bez obmedzenia – 150 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 291,87 €.

Zhrnutie nepostihnuteľných častí mzdy pri výkone zrážok od 1. 7. 2012:

Príklad č. 13:

Zamestnanec z príkladu č. 2 (1. časť manuálu) je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k 1 dieťaťu. V období za mesiac február 2013 je potrebné z jeho mzdy vykonať exekučnú zrážku na výživné pre ďalšie maloleté dieťa z predchádzajúceho manželstva. Dosiahol nasledovnú mzdu:

Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy:

• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť: 81,72 € na osobu zamestnanca + 34,05 € na manželku + 34,05 € na vyživované dieťa = 149,82 €
• zvyšok čistej mzdy: 536,13 – 149,82 = 386,31 € (prevyšuje sumu 291,87 €)
• rozdelenie na tretiny: 291,87 : 3 = 97,29 €
• na prednostnú pohľadávku sa môže zraziť maximálne: 97,29 € (prvá tretina) + 97,29 € (druhá tretina) + 94,44 € (536,13 – 149,82 – 291,87 = zvyšok čistej mzdy pre zrážky bez obmedzenia) = 289,02 €.

Poznámka redakcie:
§ 131 Zákonníka práce

Pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec po predložení potvrdenia nárok na náhradu príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Náhradu príjmu poskytne zamestnávateľ zo svojich prostriedkov.

POZNÁMKA

Od 1. 1. 2013 sa nemocenské poistenie vzťahuje aj na zamestnancov pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, z ktorých im plynie právo na pravidelný príjem, na základe čoho majú aj oni nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 kalendárnych dní dočasnej práceneschopnosti, rovnako ako nemocensky poistení zamestnanci v pracovnom pomere.

11.1. Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a jej výška

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa v zmysle zákona o sociálnom poistení považuje za vymeriavací základ za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec:

• ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok,
• ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• ak porušil liečebný režim určený lekárom, odo dňa porušenia liečebného režimu,
• ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času, a to od prvého dňa pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 10. dňa. V prípade, že dočasná pracovná neschopnosť trvá ďalej, nemocenské dávky poskytne Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia rovnako u nemocensky poistených zamestnancov v pracovnom pomere aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Výška náhrady príjmu je v období:

• od 1. dňa do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti – 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
• od 4. dňa do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti – 55 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

NEPREHLIADNITE

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady má zamestnanec, ktorý sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

11.2. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu a denný vymeriavací základ zamestnanca

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo:

• najmenej 90 dní – je rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona o sociálnom poistení, t. j.:
  • ak zamestnanec bol nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa nepretržite počas celého predchádzajúceho roka – rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok,
  • ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v predchádzajúcom roku – rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka,
  • ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v aktuálnom roku – rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca,
• menej ako 90 dní – je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa pri určení rozhodujúceho obdobia zamestnanca posudzuje doba trvania nemocenského poistenia, za ktorú sa platí poistné na nemocenské poistenie, na rozdiel od určovania rozhodujúceho obdobia zamestnanca do 31. 12. 2012, keď sa posudzovala len doba trvania nemocenského poistenia aspoň 90 dní bez ohľadu na to, či sa počas tohto obdobia nemocenské poistenie platilo.

POZNÁMKA

Z uvedeného vyplýva, že do rozhodujúceho obdobia sa už nezapočítava obdobie, počas ktorého sa v období trvania nemocenského poistenia neplatí poistné podľa § 140 zákona o sociálnom poistení, t. j. obdobie, počas ktorého sa poskytuje materské, trvá osobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu alebo dieťa, dočasná práceneschopnosť, obdobie, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné a obdobie, počas ktorého má zamestnanec ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku.

Príklad č. 14:

Príklady stanovenia rozhodujúceho obdobia pre určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca

• ak je zamestnanec zamestnaný od 1. 12. 2011 a od 19. 2. 2013 je práceneschopný – rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu je rok 2012,
• ak je zamestnanec zamestnaný od 22. 10. 2012, v čase od 15. 12. 2012 do 23. 12. 2012 bol na OČR a od 18. 2. 2013 je práceneschopný – doba nemocenského poistenia od 22. 10. 2012 do 19. 2. 2013 trvala 120 dní, poistné sa platilo 111 dní (120 – 9 dní OČR), rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 22. 10. 2012 do 31. 12. 2012,
• ak je zamestnanec zamestnaný od 7. 1. 2013, poistné na nemocenské poistenie platí nepretržite a od 15. 4. 2013 je práceneschopný – doba nemocenského poistenia a doba platenia poistného trvala 98 dní, rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 7. 1. 2013 do 31. 3. 2013,
• ak je zamestnanec zamestnaný od 1. 2. 2013 a od 6. 3. 2013 je práceneschopný – nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 1. 2. 2013 do 5. 3. 2013.

Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

S účinnosťou od 1. 1. 2013 je stanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, t. j. v roku 2013 nesmie byť vyšší ako 38,7616 € (1,5 x 786 x 12 / 365).

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti výpočtu a poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je nasledovné:

Príklad č. 15:

Denný vymeriavací základ platný v roku 2013, ak bol zamestnanec nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa nepretržite počas celého roka 2012, sa vypočíta nasledovne:

• spočítajú sa mesačné vymeriavacie základy, z ktorých sa platilo nemocenské poistenie za jednotlivé mesiace roka 2012,
• táto suma sa vydelí počtom dní roka 2012, za ktoré sa platilo nemocenské poistenie,
• výsledkom je denný vymeriavací základ, ktorý sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta nadol.

Príklad č. 16:

Zamestnanec z príkladu č. 2, ktorý je zamestnaný od 7. 1. 2013, bol od 13. 5. do 31. 5. 2013 práceneschopný. Doba nemocenského poistenia, za ktorú sa platilo poistné, bola: 25 + 28 + 31 + 30 + 12 = 126 dní. Rozhodujúce obdobie pre stanovenie denného vymeriavacieho základu pre výpočet náhrady príjmu je od 7. 1. 2013 do 30. 4. 2013, čo je 114 dní. V tomto období mal zamestnanec vymeriavacie základy pre platenie poistného: 561,40 + 650 + 650 + 650 = 2 511,40 €.

Denný vymeriavací základ je: 2 511,40 : 114 = 22,0298 €.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je:

• prvé 3 dni: 25 % z 22,0298 = 3 x 5,5074 = 16,5222
• ďalších 7 dní: 55 % z 22,0298 = 7 x 12,1164 = 84,8148
• náhrada spolu: 101,34 €

Za ďalších 9 kalendárnych dní práceneschopnosti dostane zamestnanec nemocenské dávky z nemocenského poistenia zo Sociálnej poisťovne.

Príklad č. 17:

Zamestnankyňa z príkladu č. 3, ktorá je nemocensky poistená na základe dohody o pracovnej činnosti od 8. 1. 2013, bola od 18. 2. do 24. 2. 2013 práceneschopná. Doba nemocenského poistenia, za ktorú sa platilo poistné, bola: 24 + 17 = 41 dní. Rozhodujúce obdobie pre stanovenie denného vymeriavacieho základu pre výpočet náhrady príjmu je od 8. 1. 2013 do 17. 2. 2013, čo je 41 dní. V tomto období mala zamestnankyňa vymeriavacie základy pre platenie poistného: 64 + 32 = 96 €.

Denný vymeriavací základ je: 96 : 41 = 2,3414 €.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je:

• prvé 3 dni: 25 % z 2,3414 = 3 x 0,5853 = 1,7559
• ďalšie 4 dni: 55 % z 2,3414 = 4 x 1,2878= 5,1512
• náhrada spolu: 6,91 €

V období trvania pracovnoprávneho vzťahu po zúčtovaní a vyplatení miezd za december je zamestnávateľ povinný vykonať činnosti súvisiace s inventarizáciou majetku a záväzkov zamestnávateľa, účtovnou závierkou za účtovné obdobie a činnosti spojené s rôznymi ročnými zúčtovaniami, ktorých povinnosť vykonania ukladajú právne predpisy.

12.1. Tvorba rezerv súvisiacich so mzdovými nákladmi, dokladová inventúra a kontrola a uzatvorenie evidencií o zamestnancoch

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť zamestnávateľa, ktorá vzniká z minulých udalostí, pričom ak nie je známa výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Spôsob tvorby a použitia rezerv by mal byť stanovený vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. 7 postupov účtovania povinní tvoriť nasledovné rezervy súvisiace so mzdovými nákladmi:

a) rezervy na odstupné,

b) rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia,

c) rezervy na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,

d) rezervy na vyplácanie prémií a odmien,

e) rezervy na vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov.

V praxi je najbežnejšia rezerva na nevyčerpané dovolenky, ktorása tvorí v prípade, že zamestnanec nevyčerpal svoju riadnu dovolenku za kalendárny rok do konca tohto roka a využije možnosť čerpania zostatku tejto dovolenky do konca budúceho kalendárneho roka. Výška rezervy sa stanoví odhadom v sume, ktorú by zamestnávateľ zaplatil za čerpanie takejto dovolenky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. s použitím priemerného zárobku platného k 31. 12. bežného roka. Z takto vypočítanej predpokladanej náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa musí tvoriť aj rezerva na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva rezervy v súvislosti so mzdovými výdavkami netvoria.

Príklad č. 18:

Zamestnávateľ v závislosti od počtu dní nevyčerpanej dovolenky a priemerného hodinového zárobku pri 8-hodinovom pracovnom čase stanovil tvorbu rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia nasledovne:

Každá účtovná jednotka je v zmysle § 29 zákona o účtovníctve povinná vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Zamestnávateľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva musí v súvislosti s poskytovaním mzdy odsúhlasiť obraty na nákladových účtoch (521 – Mzdové náklady, 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti, 524 – Zákonné sociálne poistenie, 525 – Ostatné sociálne poistenie, 527 – Zákonné sociálne náklady, 528 – Ostatné sociálne náklady) s dôrazom na rozčlenenie nákladov na daňové a nedaňové za účelom správneho vykázania daňového základu pre účely dane z príjmov. V rámci dokladovej inventúry musí odsúhlasiť zostatky záväzkových účtov a porovnať s dokladmi preukazujúcimi výšku záväzku (331 – Zamestnanci, 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, 342 – Ostatné priame dane, 323 – Krátkodobé rezervy, 383 – Výdavky budúcich období).

Zamestnávateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva musí odsúhlasiť súčty položiek mzdy a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov v peňažnom denníku. Zároveň musí odsúhlasiť neuhradené záväzky týkajúce sa miezd a odvodov v knihe záväzkov (záväzky voči zamestnancom, daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a iným inštitúciám) a porovnať s dokladmi preukazujúcimi výšku záväzku.

NEPREHLIADNITE

Zamestnávateľ je povinný v súvislosti s poskytovaním miezd viesť a uchovávať evidencie v súlade so Zákonníkom práce, zákonom o dani z príjmov,o sociálnom poistení,o zdravotnom poistení. Tieto evidencie budú predmetom 4. časti článku.

12.2. Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti

Povinnosť a postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania upravuje § 38 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, daňového bonusu a zamestnaneckej prémie zamestnancovi, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a ak zamestnanec predloží písomnú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s požadovanými dokladmi najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

POZNÁMKA

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a na základe potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za príslušný kalendárny rok od všetkých zamestnávateľov. Ročné zúčtovanievykoná zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca a len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie, najneskoršie do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania:

• vykoná výpočet dane zo zdaniteľnej mzdy, pričom zohľadní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),
• vypočítanú daň porovná so zaplatenými preddavkami na daň a zohľadní zamestnaneckú prémiu a daňový bonus,
• vykáže preplatok alebo nedoplatok na dani z príjmov.

Preplatok z ročného zúčtovania zamestnávateľ zamestnancovi vráti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl nasledujúceho roka. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži odvod preddavkov na daň správcovi dane najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Odvod preddavku môže znížiť aj o doplatený daňový bonus a vyplatenú zamestnaneckú prémiu.

Nedoplatok z ročného zúčtovania, ktorý presahuje sumu 3,32 €, zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a zrazený nedoplatok odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň.

Zamestnanec môže sumu:

• do výšky 2 % zaplatenej dane alebo
• do výšky 3 % zaplatenej dane, ak ide o daňovníka, ktorý vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie,

poukázať ním určenej právnickej osobe vedenej v zozname prijímateľov podielu zaplatenej dane, ktorý zverejňuje Notárska komora SR vždy do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi sumu poukázať. Suma podielu zaplatenej dane sa vypočítava zaokrúhlená s presnosťou na dve desatinné miesta a nesmie byť nižšia ako 3,32 €. Za týmto účelom predloží zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane, správcovi dane Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie. Prílohou tohto vyhlásenia je Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti, ktoré vystaví zamestnávateľ.

12.2.1. Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok 2012

V zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste zamestnanca, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Uvedený doklad vystavuje na tlačive, vzor ktorého odporučilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/028670/2011-72 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2011: Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobe (kalendárny rok) 2012, a zamestnancovi ho doručí najneskôr do:

• 11. 2. 2013 – ak zamestnanec žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa a ak do 5. 2. 2013 požiada o vydanie potvrdenia – potvrdenie bude prílohou k žiadosti zamestnanca o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa,
• 11. 3. 2013 – ak zamestnanec bude podávať daňové priznanie k dani z príjmov sám.

Potvrdenie o príjmoch na uvedenom tlačive zamestnávateľ:

• mohol vystavovať v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2012 predovšetkým pri skončení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom za účelom plnenia povinností vyplývajúcich z § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce, v zmysle ktorého je povinný zamestnancovi vydať potvrdenie o zamestnaní a uviesť údaje o poskytnutej mzde, o zrazených preddavkoch na daň a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň (nový vzor tlačiva pre zdaňovacie obdobie roku 2013 bude predmetom 4. časti manuálu),
• je povinný vystaviť po skončení zdaňovacieho obdobia roku 2012 zamestnancovi, ktorému nebude robiť ročné zúčtovanie preddavkov na daň.

V Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012 sa uvádza:

• riadok 01 – úhrn zúčtovaných a skutočne najneskôr do 31. 1. 2013 vyplatených príjmov zo závislej činnosti, vrátane doplatkov za minulé roky, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov od dane oslobodených a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, t. j. príjmy zamestnanca z pracovného pomeru, príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zdaniteľné odmeny za prácu spoločníka, konateľa, člena družstva, za funkciu člena dozornej rady, správnej rady, predstavenstva, príjmy plynúce z iných zmlúv, ak ide o závislú prácu, pričom sa uvádzajú príjmy v peňažnej i nepeňažnej forme (napr. príjem v súvislosti s používaním služobného motorového vozidla na súkromné účely, cenová zľava pri predaji výrobkov a služieb zamestnancovi),
• riadok 02 – číselné označenie mesiacov, v ktorých boli uvedené príjmy zúčtované a vyplatené,
• riadok 03 – úhrn poistného na sociálne poistenie a úhrn poistného na zdravotné poistenie (preddavky na poistné aj nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia), ktoré platí zamestnanec a boli zrazené z uvedených príjmov,
• riadok 04 – čiastkový základ dane,
• riadok 05 – úhrn zrazených preddavkov na daň bez uplatnenia daňového bonusu,
• riadok 06 – úhrnná výška uplatneného zníženia základu dane na daňovníka – suma je vždy násobkom počtu mesiacov a mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane 303,72 € (za celý rok je to 3 644,64 a nie 3 644,74),
• riadok 07 – priznaný a vyplatený daňový bonus v členení na každé dieťa, na ktoré si zamestnanec uplatňoval daňový bonus (uvádzajú sa údaje o vyplatenom, nie o nárokom bonuse, napr. ak mal zamestnanec v niektorom mesiaci príjem nižší ako polovica minimálnej mzdy, nárok na daňový bonus nemal a tento mesiac sa v potvrdení neuvádza),
• riadok 08 – súčet sumy daňového bonusu za všetky deti,
• údaje potrebné na uplatnenie zamestnaneckej prémie:
  • pracovný pomer – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru,
  • dohody mimo pracovného pomeru – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z dohody o pracovnej činnosti, o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov,
  • príspevok na podporu udržania v zamestnaní – vyznačí sa, či sa na zamestnanca poskytol alebo neposkytol príspevok z úradu práce na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti,
  • príjmy uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) bod 4 zákona – vyznačí sa, či zamestnanec poberal alebo nepoberal uvedené príjmy.

Zamestnanec môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012, ak:

• poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti,
• mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ale neuplatní si postup podľa § 43 ods. 7 (neuplatní si nárok na vrátenie zrazenej dane).

Zamestnanec nemôže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012, ak:

• okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti mal aj iné zdaniteľné príjmy – príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (§ 6), príjmy z kapitálového majetku (§ 7) alebo ostatné príjmy (§ 8),
• mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a chce si uplatniť postup podľa § 43 ods. 7,
• mal príjmy zo zdrojov v zahraničí,
• mal príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane,
• nepredloží do 15. 2. 2013 zamestnávateľovi doklady potrebné na vykonanie ročného zúčtovania.

Zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania na tlačive Žiadosť o vykonanie výpočtu dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon“) za zdaňovacie obdobie (rok) 2012, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR.

Zamestnanec v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania:

• v I. časti uvádza:
  • svoje identifikačné údaje a údaje zamestnávateľa, pre ktorého žiadosť podpisuje,
  • údaje o manželke (manželovi) – ak uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),
  • že žiada o vykonanie výpočtu dane a ročného zúčtovania preddavkov na daň,
• v II. časti uvádza vyhlásenie, že:
  • poberal len zdaniteľné príjmy a od koľkých iných zamestnávateľov, ak mal iných zamestnávateľov, prikladá aj potvrdenia o zdaniteľnej mzde od týchto zamestnávateľov,
  • nie je povinný podať daňové priznanie,
  • je alebo nie je poberateľom dôchodkov,
• v III. časti – ak je zdravotnícky pracovník a porušil podmienky týkajúce sa uplatnenej úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie – žiada o zvýšenie základu dane o uvedenú sumu,
• v IV. časti – ak je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho zdaniteľný príjem zo zdrojov na území SR tvorí najmenej 90 % všetkých jeho príjmov – môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a na daňový bonus,
• v V. časti – ak žiada o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie, vyhlasuje, že spĺňa podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu,
• v VI. časti:
  • ak dodatočne uplatňuje nárok na daňový bonus a prikladá doklady o oprávnenosti nároku – uvádza údaje o deťoch a počet kalendárnych mesiacov uplatnenia nároku,
  • ak uplatňuje dodatočne zaplatené poistné a príspevky (napr. ako samoplatiteľ na zdravotné poistenie, ako dobrovoľne sociálne poistená osoba, ak sám zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia) – uvádza sumu poistného a príspevkov a prikladá doklady o zaplatení,
  • ak uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), vyhlasuje, že nemala vlastné príjmy alebo ak mala vlastné príjmy nepresahujúce 19,2-násobok platného životného minima, uvádza výšku týchto vlastných príjmov, pričom výšku príjmov nie je potrebné dokladovať,
  • ak bol k 1. 1. 2012 poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ktorý v roku nepresiahol 3 644,74 € a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane vo výške rozdielu – uvádza sumu dôchodku v úhrne,
• v VII. časti – žiada alebo nežiada o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely poukázania sumy 2 % alebo 3 % zaplatenej dane,
• v VIII. časti – podpisom potvrdzuje, že údaje v žiadosti sú pravdivé a úplné.

Pri vykonávaní ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012 zamestnávateľ zohľadní tieto veličiny:

a) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov nasledovne:

• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, t. j. ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 18 983 € (189,83 x 100), nezdaniteľná časť = 3 644,74 € (189,83 x 19,2),
• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule, t. j. ak základ dane daňovníka je vyšší ako 18 983 €, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 8 390,486 € (189,83 x 44,2) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule,
• ak daňovník dosiahne základ dane 33 461,95 € a viac, nezdaniteľná časť základu dane sa rovná nule.

Aj napriek tomu, že dvanásťnásobok mesačnej sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (303,72 x 12) predstavuje sumu 3 644,64 €, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň si uplatní sumu 3 644,74 €, čím sa zohľadní rozdiel vyplývajúci zo zaokrúhľovania.

POZNÁMKA

Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec nebol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, má nárok na uplatnenie celej nezdaniteľnej časti základu dane. Ak bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, počas zdaňovacieho obdobia nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Ak však suma jeho dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú by sa základ dane v závislosti od dosiahnutého príjmu mohol znížiť, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podávaní daňového priznania si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane a vyplatenou sumou dôchodku.

b) nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov nasledovne:

• ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, t. j. 33 561,944 € a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 3 644,74 €,
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 3 644,74 €, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), t. j. rozdiel medzi 3 644,74 € a príjmom manželky (manžela),
  • má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, t. j. 3 644,74 €, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
• ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, t. j. 33 561,944 € a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, t. j. nezdaniteľná časť = je rozdiel medzi sumou 12 035,222 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky, t. j. rozdiel medzi sumou 12 035,222 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela),
• ak daňovník dosiahne základ dane 48 140,89 € a viac, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, bez ohľadu na výšku vlastných príjmov.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) si môže uplatniť zamestnanec:

• ak žije s manželkou (manželom) v spoločnej domácnosti, pričom nie je podstatné, či majú rovnakú adresu trvalého pobytu,
• aj vtedy, ak si manžel (manželka) uplatnil/la vo svojom ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na seba,
• len za obdobie, počas ktorého sú manželmi.

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je manželka (manžel) povinná/ý v príslušnom zdaňovacom období zaplatiť. Do vlastného príjmu sa započítava akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o príjem, ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane, alebo či ide o príjem oslobodený od dane, započítava sa napríklad:

• hrubý príjem zo závislej činnosti, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, cestovné náhrady, suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie, podiely na zisku,
• nemocenské dávky, dôchodky, dávky v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi,
• príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je znížený o výdavky,
• príjem z prenájmu,
• príjem z kapitálového majetku (napr. úroky v banke, plnenie zo životného poistenia, dávky doplnkového dôchodkového sporenia),
• ostatné príjmy (napr. výhry, príjmy z predaja nehnuteľnosti).

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia, daňový bonus, zvýšenie dôchodku za bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napr. rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa, vianočný príspevok) a štipendium pri sústavnej príprave na povolanie.

Od takto zisteného príjmu sa odpočítava:

• poistné na povinné sociálne poistenie zamestnanca, SZČO,
• poistné na dobrovoľné sociálne poistenie osoby,
• preddavky zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa na zdravotné poistenie,
• nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia.

c) daňový bonus, ktorý si zamestnanec môže uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať:

• dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa,
• potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku.

Nárok na daňový bonus je za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie, t. j. dieťa bolo považované za vyživované, nezaopatrené, žilo so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Do 30. 6. 2012 bola mesačná suma daňového bonusu 20,51 €, od 1. 7. 2012 je suma daňového bonusu 21,03 €. Suma daňového bonusu za rok 2012 je tak 249,24 € na jedno vyživované dieťa za predpokladu dosiahnutia príjmu za rok 2012 aspoň vo výške 1 963,20 €.

d) zamestnaneckú prémiu, ktorá sa uplatňuje až na konci zdaňovacieho obdobia a na ktorú v zmysle § 32a zákona o dani z príjmov vzniká nárok za zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak:

• dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,
• poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava,
• daň vyberanú zrážkou podľa § 43 nebude považovať za preddavok na daň,
• nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), v § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i), t. j. nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,
• nepoberal iné zdaniteľné príjmy podľa § 6 až § 8,
• nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia,
• vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Výpočet zamestnaneckej prémie za rok 2012 je nasledovný:

• pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok, je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy, t. j. ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 1 963,20 €, ale menej ako 3 926,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 644,74 – 3 400,56 = 244,18 x 19 % = 46,3942 = 46,40 €,
• pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane, t. j. ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 3 926,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 644,74 – základ dane daňovníka x 19 %,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie do 2. 4. 2013 na tlačive Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/023099/2012-721 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 10/2012.

V rámci ročného zúčtovania sa v tlačive Ročné zúčtovanie preddavkov na daň uvádza:

• riadok 00 – úhrn zúčtovaných a skutočne najneskôr do 31. 1. 2013 vyplatených príjmov zo závislej činnosti v peňažnej i nepeňažnej forme, vrátane doplatkov za minulé roky, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov od dane oslobodených a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a to od všetkých zamestnávateľov,
• riadok 00a – úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to od všetkých zamestnávateľov,
• riadok 00b – úhrn povinného poistného, ktoré platí zamestnanec a bolo zrazené z uvedených príjmov u všetkých zamestnávateľov a ktoré zamestnanec zaplatil sám a zdokladoval v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, v členení na:
  • úhrn poistného na sociálne poistenie vrátane povinného aj dobrovoľného poistenia,
  • úhrn poistného na zdravotné poistenie vrátane nedoplatku z ročného zúčtovania zdravotného poistenia,
• riadok 01 – základ dane,
• riadok 02 – suma uplatnených úhrad zdravotníckeho pracovníka, o ktorú sa zvyšuje základ dane, ak boli porušené podmienky na jej uplatnenie – týka sa len zdravotníckych pracovníkov,
• riadok 03 – základ dane zvýšený o sumu z riadka 02,
• riadok 04 – zníženie základu dane – ak zamestnanec nemá nárok na zamestnaneckú prémiu, v členení zníženie základu dane na:
  • daňovníka, kde sa uvádza vzniknutý nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,
  • manželku (manžela), kde sa uvádza vzniknutý nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),
• riadok 05 – zdaniteľná mzda, t. j. základ dane z riadka 03 znížený o súčet nezdaniteľných častí z riadka 04, ak sú nezdaniteľné časti vyššie ako základ dane, uvádza sa nula,
• riadok 06 – daň vo výške 19 % zo zdaniteľnej mzdy na riadku 15, zaokrúhlená na celé eurocenty nadol,
• riadok 07 – základ dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie, ak je zrejmé, že zamestnanec spĺňa všetky podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie a ak si v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania nárok uplatnil, vo výške:
  • úhrnu príjmov z riadka 00 – ak úhrn príjmov je najmenej 3 926,40 € a súčasne základ dane v riadku 01 je nižší ako 3 644,74 €,
  • alebo 3 400,56 – ak úhrn príjmov v riadku 00 je od 1 963,20 do 3 926,40 €,
• riadok 08 – počet mesiacov, v ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie,
• riadok 09 – zamestnanecká prémia vypočítaná ako 19 % zo sumy rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka z riadka 04a a základu dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie z riadka 07, prepočítaná na počet mesiacov z riadka 08, zaokrúhlená na celé eurocenty nahor,
• riadok 09a – suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom v predchádzajúcom období,
• riadok 10 – nárok na daňový bonus v úhrne za všetky vyživované deti, na ktoré si zamestnanec uplatnil nárok, pričom pri posudzovaní nároku na daňový bonus sa berie do úvahy zdaniteľný príjem počas celého roka u všetkých zamestnávateľov (ak zamestnanec dosiahol zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ mu v týchto mesiacoch daňový bonus priznal, zamestnanec nestráca nárok na už priznaný daňový bonus ani vtedy, ak za celý rok jeho príjem nedosiahol výšku 6-násobku minimálnej mzdy a uvedie sa suma daňového bonusu, ktorá bola zamestnancovi vyplatená),
• riadok 11 – daňový bonus priznaný a vyplatený všetkými zamestnávateľmi na všetky vyživované deti,
• riadok 12 – daňový bonus na vyplatenie – ak je nárok na daňový bonus v riadku 10 vyšší ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11,
• riadok 12a – daňový bonus na vyplatenie znížený o daň – ak je suma daňového bonusu na vyplatenie v riadku 12 vyššia ako suma dane v riadku 06,
• riadok 13 – daňový bonus na vybratie – ak je nárok na daňový bonus v riadku 10 nižší ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11,
• riadok 14 – úhrn preddavkov na daň zrazených všetkými zamestnávateľmi neupravený o daňový bonus,
• riadok 15 – nedoplatok dane – ak vypočítaná daň na riadku 06 je vyššia ako úhrn preddavkov na daň na riadku 14,
• riadok 16 – preplatok dane – ak daň vypočítaná na riadku 06 je nižšia ako úhrn preddavkov na daň na riadku 14,
• riadok 17 – nedoplatok/preplatok – po zohľadnení daňového bonusu,
• riadok 18 – suma, ktorú zamestnávateľ od zamestnanca vyberie, alebo suma, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí – po zohľadnení nedoplatku alebo preplatku dane, daňového bonusu na vybratie alebo vyplatenie a zamestnaneckej prémie.

Ak je nedoplatok dane vykázaný na riadku 15 vyšší ako 3,32 €, zamestnávateľ ho zamestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka 2013. Na nedoplatok do 3,32 € sa neprihliada a zamestnancovi sa nezrazí. Neplatí to však v prípade, ak sa zamestnancovi na základe ročného zúčtovania doplácal daňový bonus (riadok 12) alebo ak zamestnanec poukáže 2 % alebo 3 % zaplatenej dane. V takomto prípade zamestnávateľ zrazí zamestnancovi nedoplatok do 30. 4. 2013.

Preplatok dane vykázaný na riadku 16 vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za mesiac apríl 2013.

NEPREHLIADNITE

Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je podľa § 39 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov povinný vystaviť a zamestnancovi doručiť do konca apríla doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste alebo v evidencii, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane, priznanie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie. Takýmto dokladom je vyššie uvedené vyplnené tlačivo Ročného zúčtovania preddavkov na daň.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je podľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov povinný do 10 dní od doručenia žiadosti od zamestnanca vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Na tento účel slúži II. časť tlačiva Ročného zúčtovania preddavkov na daň.

Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov povinný na žiadosť zamestnanca (prostredníctvom Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania) vystaviť aj potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 – poukázanie 2 % alebo 3 % zaplatenej dane. Potvrdenie sa vystavuje na tlačive, vzor ktorého odporučilo Ministerstvo financií SR. Potvrdenie o zaplatení dane je prílohou Vyhlásenia o poukázaní sumy zaplatenej dane, ktoré zamestnanec predkladá správcovi dane.

Príklad č. 19:

Zamestnávateľ v roku 2012 zamestnával 3 zamestnancov:

• Peter Novotný – mal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov, uplatňoval si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus na 1 dieťa. Pretože mal aj iné zdaniteľné príjmy, je povinný podať daňové priznanie, preto požiadal zamestnávateľa o vystavenie Potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti. Potvrdenie je v prílohe č. 1.
• Martin Vápeník – mal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov, uplatňoval si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus na 2 deti. Pretože mal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti u jedného zamestnávateľa, požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň a v rámci neho aj o vystavenie Potvrdenia o zaplatení dane. Prostredníctvom Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uplatnil aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ktorá v roku 2012 mala vlastný príjem vo výške 3 250 €. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania je v prílohe č. 2, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň v prílohe č. 3, Potvrdenie o zaplatení dane v prílohe č. 4. Zamestnanec sa rozhodol 2 % zaplatenej dane poukázať Lige proti rakovine – vyhlásenie zamestnanca o poukázaní sumy do výšky 2 % (3 %) zaplatenej dane je v prílohe č. 5.
• Ivan Mráz – nemal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov. Prostredníctvom Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania si dodatočne uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zamestnávateľ mu ročné zúčtovanie vykonal 25. 2. 2013 a vykázal preplatok 692,49 €. Časť preplatku vo výške 346,25 € mu zúčtoval vo výplate za február a vyplatil dňa 21. 3. 2013. Zamestnanec zistil, že mu vznikla povinnosť podať za zdaňovacie obdobie roku 2012 daňové priznanie, preto 19. 3. 2013 požiadal zamestnávateľa o vystavenie doplňujúceho dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní. Ročné zúčtovanie preddavkov na daň vrátane doplňujúceho dokladu je v prílohe č. 6.

12.3. Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane Hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse, poskytovaných zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, a to do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia na tlačive, vzor ktorého určí Ministerstvo financií SR.

12.3.1. Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2012

Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/023099/2012-721 určilo za zdaňovacie obdobie roku 2012 nový vzor tlačiva Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytovaných jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“). V hlásení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

• v I. časti – vyúčtovanie dane v členení na sumy zrazenej a odvedenej dane na preddavkoch a na dani z vyplatených zdaniteľných príjmov za všetkých zamestnancov, vrátane priznanej a vyplatenej sumy daňového bonusu a zamestnaneckej prémie – uvedené údaje musia byť súhrnnými údajmi z prehľadov o zrazených a odvedených preddavkoch, ktoré zamestnávateľ podával za jednotlivé kalendárne mesiace,
• v II. časti – rozdiely z dodatočného hlásenia,
• v III. časti – rekapitulácia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v členení na sumy vyplatené z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane a sumy vyplatené z prostriedkov zamestnávateľa,
• vo IV. časti – úhrn príjmov poskytovaných jednotlivým zamestnancom v peňažnej aj v nepeňažnej forme, úhrn zrazených preddavkov na daň z týchto príjmov a vyplatený daňový bonus v členení na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie, pričom sa uvádza:
  • úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa vyberá preddavok na daň, vyplatených zamestnávateľom s vyčlenením príjmu plynúceho zamestnancovi za prácu na základe dohôd mimo pracovného pomeru,
  • suma poistného na sociálne poistenie a preddavkov na zdravotné poistenie, o ktorú sa znížil úhrn príjmov,
  • úhrn zrazených preddavkov na daň bez úpravy o daňový bonus,
  • suma daňového bonusu, ktorú zamestnávateľ vyplatil v úhrne na všetky deti, okrem daňového bonusu, ktorý vyplatil za predchádzajúce obdobie,
• v V. časti – údaje o jednotlivých zamestnancoch, ktorým zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, pričom sa uvádza:
  • úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa vyberá preddavok na daň, vyplatených všetkými zamestnávateľmi s vyčlenením príjmu plynúceho zamestnancovi za prácu na základe dohôd mimo pracovného pomeru,
  • suma poistného na sociálne poistenie a preddavkov na zdravotné poistenie, o ktorú sa znížil úhrn príjmov pri výpočte zdaniteľnej mzdy,
  • suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka priznaná za zdaňovacie obdobie,
  • úhrn zrazených preddavkov na daň bez úpravy o daňový bonus, nedoplatky a preplatky z ročného zúčtovania,
  • suma nezdaniteľnej časti základu dane na manžela (manželku),
  • suma zamestnaneckej prémie a počet mesiacov, za ktoré vznikol nárok,
  • suma daňového bonusu priznaná pri ročnom zúčtovaní v úhrne za všetky deti,
  • preplatok alebo nedoplatok z ročného zúčtovania.

Príklad č. 20:

Zamestnávateľ podľa príkladu č. 19 vyhotoví a doručí správcovi dane do 30. 4. 2013 hlásenie o vyúčtovaní dane, ktoré je v prílohe č. 7.

12.4. Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie

V priebehu kalendárneho roka sa poistné na zdravotné poistenie platí formou preddavkov. Cieľom ročného zúčtovania poistného je vypočítať poistné zo skutočných príjmov poistenca za celý rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva.

Takto vypočítané poistné sa porovnáva so zaplatenými preddavkami. Výsledkom porovnania môže byť preplatok na poistnom – ak sú preddavky vyššie ako poistné, alebo nedoplatok na poistnom – ak je poistné vyššie ako zaplatené preddavky. Ročné zúčtovanie vykonávajú príslušné zdravotné poisťovne v súlade s § 19 zákona o zdravotnom poistení.

Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za zamestnanca, ktorý:

• nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, nebol poistencom, ktorý má príjem z dividend a súčasne v čase, keď bol
  • samoplatiteľom, jeho príjem nepresiahol úhrn minimálneho vymeriavacieho základu,
  • zamestnancom, jeho príjmy vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo ani v úhrne nepresiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodných spoločností alebo družstiev,
  • zamestnancom, mal len jedného zamestnávateľa a jeho príjmy vo všetkých mesiacoch presiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodných spoločností a družstiev,
• zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Ak bude výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok najmenej 5 €, zdravotná poisťovňa v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle všetkým platiteľom poistného písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podať do 15 dní od doručenia nesúhlasné stanovisko. Ak zdravotná poisťovňa po posúdení nesúhlasného stanoviska zistí, že výsledkom ročného zúčtovania poistného mal byť preplatok v inej výške, než bol uvedený v pôvodnom oznámení, zašle do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistného alebo poistencovi nové oznámenie, ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. Proti novému oznámeniu už nesúhlasné stanovisko podať nie je možné.

Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná, po zaúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, preplatok vrátiť platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi, a to v lehote najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného. Ak výška preplatku nedosiahne najmenej 5 €, povinnosť zaslania oznámenia o výsledku ročného zúčtovania ani povinnosť vrátiť preplatok nevzniká. Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi preplatok za zamestnanca najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska, alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného.

Ak bude výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok najmenej 5 €, zdravotná poisťovňa vydá a v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle príslušným platiteľom poistného výkaz nedoplatkov. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročného zúčtovania uvedenému vo výkaze nedoplatkov podať do 15 dní od doručenia námietky. Zároveň musí uviesť aj dôvod podania námietky. Na námietky bez zdôvodnenia zdravotná poisťovňa prihliadať nebude. Ak zdravotná poisťovňa podaným námietkam v celom rozsahu nevyhovie, do 15 dní odo dňa doručenia podá na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru aj so stanoviskom k námietkam. Podaním návrhu výkaz nedoplatkov stráca platnosť. Ak zdravotná poisťovňa podaným námietkam v plnom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci výkaz nedoplatkov. Výkaz nedoplatkov sa stane právoplatným a vykonateľným márnym uplynutím lehoty na podanie námietok.

Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. Ak je poistenec stále zamestnancom, túto povinnosť vykoná zamestnávateľ. Ak je výška nedoplatku najmenej 5 €, povinnosť zaslania výkazu nedoplatkov ani povinnosť odviesť nedoplatok nevzniká. Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi nedoplatok najneskôr v lehote do 45 dní od nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov.

12.4.1. Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2012

Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného za rok 2012:

• do 30. septembra 2013,
• alebo do 31. októbra 2013 – ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.

V rámci ročného zúčtovania poistného za rok 2012 zdravotná poisťovňa zohľadní nasledovné veličiny:

12.5. Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný:

• zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce,
• vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas zamestnávania,
• viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,
• zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Občanom so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti (§ 9) je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona o sociálnom poistení. Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Občan so zdravotným postihnutím musí zamestnávateľovi preukázať invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

POZNÁMKA

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započítava, ako keby zamestnával troch takýchto občanov.

Celkovým počtom zamestnancov na účely stanovenia 3,2 % z celkového počtu zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok, ktorý musí byť v súlade so štatistickým výkazom Práca 2-04. Štatistická metodika vymedzuje, ktorí zamestnanci sa do evidenčného počtu zamestnancov započítavajú a ktorí nie. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok sa vypočíta ako aritmetický priemer počtu zamestnancov za jednotlivé mesiace zaokrúhlený na jedno desatinné miesto. Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých má zamestnávateľ zamestnať, a skutočný počet, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé číslo od 0,5 vrátane smerom nahor.

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny – Ročnom výkaze o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ môže povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím plniť aj vzájomnou kombináciou:

• zamestnávania takýchto občanov podľa § 63 ods. 1 písm. d),
• zadávaním zákazky podľa § 64,
• platením odvodu podľa § 65.

Zamestnávateľ, ktorý z rôznych dôvodov nemôže zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, má možnosť v zmysle § 64 zákona plniť túto povinnosť aj náhradným spôsobom, a to:

• zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím,
• zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

POZNÁMKA

Zákazka na účely plnenia tejto povinnosti je dodanie tovaru (výrobku určeného na predaj) alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si plní povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu, a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, alebo občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazku v rozsahu 0,8-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným poistením plní. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj DPH. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny zákazky DPH vo výške, v akej mu vznikol nárok na jej odpočítanie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

Počet občanov, ktorých možno započítať na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, sa vypočíta ako podiel celkovej sumy platieb za odobratý tovar alebo prijaté služby v kalendárnom roku a 0,8-násobku celkovej ceny práce.

Ak chránená dielňa alebo občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, realizujú činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nevyrábajú, na účely zápočtu povinného podielu sa zamestnávateľovi započíta suma vo výške 10 % peňažného plnenia bez započítania DPH.

Náhradné plnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje na tlačivách „Potvrdenie pre zamestnávateľa o zadaní a realizácii zákazky“. K potvrdeniu doloží:

• kópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávku, zmluvu),
• kópiu dokladu o zaplatení (faktúru, výpis z bankového účtu, príjmový a výdavkový pokladničný doklad),
• ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky – rozpis tovarov (neoddeliteľná príloha k potvrdeniu pre zamestnávateľa), dodacie listy,
• doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky – kópie dokladu o priznaní postavenia chránenej dielne, chráneného pracoviska, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, kópia rozhodnutia alebo oznámenia Sociálnej poisťovne alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia v prípade fyzickej osoby, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je v zmysle § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku odviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného počtu, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa odvod odvádza. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Tento odvod postihuje zamestnávateľov, ktorí nevytvorili podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím a ani nezadali zákazku vhodnú na zamestnávanie takýchto občanov.

UPOZORNENIE

Ak ÚPSVaR viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len časť kalendárneho roka, odvod za neplnenie povinného podielu sa podľa § 65 ods. 2 znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad takýchto občanov neviedol a počtu občanov chýbajúceho do splnenia povinnosti povinného podielu zamestnávania. Možnosť takéhoto krátenia odvodu kontrolujú príslušné ÚPSVaR.

Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, je v právomoci ÚPSVaR v správnom konaní rozhodnúť o povinnosti zamestnávateľa odvod zaplatiť.

12.5.1. Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2012

Celková cena práce na rok 2012 sa stanoví z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za 1. až 3. štvrťrok 2011, ktorá je podľa Štatistického úradu SR 765 €, a preddavku na poistné na zdravotné poistenie platené zamestnávateľom a poistného na sociálne poistenie platené zamestnávateľom nasledovne:

Príklad č. 21:

Zamestnávateľ, platiteľ DPH, mal v roku 2012 priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách 125,5. Z tohto počtu mu vyplynula povinnosť zamestnať 4 zamestnancov so zdravotným postihnutím (125,5 x 3,2 %). Svoju povinnosť plnil nasledovne:

• v priebehu celého roka zamestnával jedného zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, t. j. započíta jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím,
• od marca do júla zamestnával zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % – tohto zamestnanca môže za obdobie 5 mesiacov započítať za troch občanov so zdravotným postihnutím, t. j. 5 x 3 : 12 = 1,25, po zaokrúhlení započíta jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím,
• v novembri odobral od chránenej dielne, platiteľa DPH, tovar v celkovej hodnote 910 € bez DPH (ako platiteľovi DPH mu vzniká nárok na odpočet DPH, preto cenu zákazky počíta v cene bez DPH) – počet občanov so zdravotným postihnutím na účely plnenia povinného podielu vypočíta ako podiel celkovej sumy platieb bez DPH za odobratý tovar a 0,8-násobku celkovej ceny práce, t. j. 910 : 827 = 1,10, po zaokrúhlení započíta jedného občana so zdravotným postihnutím, toto náhradné plnenie povinnosti preukazuje potvrdením od príslušnej chránenej dielne, ktorého prílohou je rozpis odobratého tovaru,
• do splnenia povinného podielu mu chýba ešte jeden zamestnanec so zdravotným postihnutím, za ktorého je povinný uhradiť odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce, t. j. 930 €.

Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vrátane Potvrdenia pre zamestnávateľa o zadaní a realizácii zákazky a rozpisu dodaných tovarov je v prílohe č. 8.